Ak
sledujete filmy americkej produkcie, môžete sa často stretnúť s
týmto odporúčaním. Vždy totiž, keď ide o nejaké závažné
rozhodnutie o živote a smrti, koná hlavný hrdina na základe
svojich inštinktov. A koná na základe nich aj z toho dôvodu, že
niet času veci premyslieť a zvážiť, ale je treba jednať
okamžite. A aj napriek absencii racionality, ktorá by to jednoducho
nestihla, je toto inštinktívne jednanie správne a prináša zdar.
Pretože
je to naozaj veľmi zaujímavý fenomén, skúsme sa naň pozrieť
trochu podrobnejšie a ukážme si, o čo tu vlastne v podstate ide.
Hoci
sa to v amerických filmoch nazýva inštinkt, v skutočnosti nejde o
žiaden inštinkt, pretože ten majú iba zvieratá. U človeka to
môžeme nazvať intuíciou, tušením, alebo vyciťovaním.
Zviera
postráda rozumovú zložku osobnosti a preto je celé jeho konanie
iba inštinktívne. Inštinkty sú impulzy najvnútornejšej podstaty
zvieraťa, ktoré mu signalizujú, ako v danej situácii jednať čo
najsprávnejšie. A keďže, ako už bolo povedané, zviera postráda
racionálnu zložku osobnosti, koná vždy na základe inštinktov, a
preto koná vždy správne. To jest tak, ako v danej situácii
najlepšie vie. Z tohto dôvodu sú zvieratá vždy prirodzené,
spontánne a pokiaľ žijú vo voľnej prírode aj zdravé. Vždy
totiž konajú v súlade so sebou samými, čiže so svojou
najvnútornejšou podstatou, ktorú prostredníctvom inštinktov
bezvýhradne rešpektujú.
Zo
znalostí týchto skutočností sa môže človek poučiť a využiť
ich vo svoj prospech. Vo svoj prospech v tom zmysle, že ak bude aj
on vždy jednať v súlade so svojou najvnútornejšou podstatou,
bude jednať vždy správne a bude správne zvládať aj tie
najkomplikovanejšie a najnebezpečnejšie životné situácie
rovnako úspešne, ako sa to darí mnohým hrdinom amerických
filmov.
Prvé,
čo si je ale treba uvedomiť je skutočnosť, že najvnútornejšia
podstata zvieraťa a najvnútornejšia podstata človeka sú
rozdielne. To je na prvý pohľad zrejmé. U zvierat ide o podstatu
bytostnú a u človeka podstatu duchovnú.
Zvieratá
i ľudia žijú síce v hmotnom svete a majú hmotné telá, ale ich
vnútorná podstata nie je ani u jedných, ani u druhých z tohto
hmotného sveta. Zvieratá so svojou bytostnou vnútornou podstatou
pochádzajú z bytostnej ríše a ľudia so svojou duchovnou
podstatou z duchovnej ríše. A táto podstata zvierat a podstata
ľudí vstupuje do hmotného sveta, aby sa v ňom vyvíjala, rástla
a dozrievala prostredníctvom zdolávania ťažkostí, prekážok a
výziev hmotného sveta.
Ak
zvieratá, ale aj ľudia zostanú v hmotnom svete v spojení so
svojou najvnútornejšou podstatou, ich podstata, pochádzajúca zo
sveta nadhmotného a preto schopná nadhľadu nad hmotou, im bude
vždy neomylne ukazovať, kadiaľ majú viesť ich cesty hmotnosťou,
aby sa im darilo a aby na nich správnym spôsobom vnútorne rástli
a dozrievali.
Zásadný
problém u ľudí však spočíva v tom, že na rozdiel od zvierat
majú aj rozum, ktorý im má uľahčovať ich život v hmotnosti.
Avšak pri všetkých pozitívach, ktoré rozum ľudskej civilizácii
priniesol, sa stal pre nás zároveň nešťastím v tom, že nám
rozvinutá rozumovosť znemožnila čistý a bezprostredný kontakt s
vlastnou, najvnútornejšou duchovnou podstatou. Ľudský myšlienkový
život sa stal totiž až tak veľmi intenzívnym, že prehlušil
všetko ostatné. Z ľudí sa stali len ľudia rozumu, bez spojenia
a kontaktu so svojou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Namiesto
dvoch darov, ktoré mali aktívne využívať ku svojmu prospechu,
čiže daru rozumu a daru ducha, využívajú len jeden a ten druhý
zapudili.
A
preto robia ľudia všetky svoje zásadné životné rozhodnutia už
len na základe svojho rozumového zvažovania, pretože svoje
spojenie s vlastnou najvnútornejšou podstatou prostredníctvom
impulzov citu, prostredníctvom tušenia, prostredníctvom intuície
i prostredníctvom svedomia stratili.
Ako
už ale bolo naznačené, rozum je nástrojom na uľahčenie života
človeka v hmotnosti. Rozum dokonale rozumie hmote a dokáže ju
ovládať, pretože on sám je hmotný. To je na jednej strane klad,
ale na druhej strane zároveň zápor, pretože rozum nemá potrebný
nadhľad nad hmotnými a materiálnymi vecami, a preto na všetko
nazerá iba z krátkodobého a ohraničeného hľadiska. Rozum je
zároveň chladne racionálny a nevníma morálny rozmer vecí a
celého bytia ako takého. Chladná rozumová racionalita bez
patričných morálnych mantinelov však vyprodukovala také ľudské
vlastnosti, ako je bezohľadnosť, nenávisť, nespravodlivosť,
závisť, chamtivosť, zvrhlosť a mnohé iné. No a život v súlade
s týmito „hodnotami“ prináša ľudstvu neustále konflikty,
násilie, vojny, drancovanie, vykorisťovanie, vraždenie, biedu,
neznášanlivosť, a tak ďalej, a tak ďalej.
Z
uvedených negatívnych skutočností je teda zrejmé, že človek na
rozdiel od zvierat nekráča svojim bytím správne, pretože
nevytvára svet harmónie, ako je tomu v prírode.
A
predsa z času na čas, trebárs v niektorom z amerických filmov
vyvstane z hlbín zabudnutia tá najzásadnejšia pravda ľudského
bytia, spočívajúca v poznaní, že človek sa má riadiť svojimi
inštinktmi. Že jedine takto je to správne a jedine toto môže
priniesť zdar.
My
už teraz vieme, že u človeka to nie sú žiadne inštinkty, ale
podnety ducha vo forme intuície, tušenia, svedomia a impulzov citu.
Ich prostredníctvom je nám vždy ukázaný správny smer, ktorým
máme vo svojom živote kráčať.
A
nakoľko naše najvnútornejšie jadro je duchovné, bude nás vždy
navádzať na cesty ducha. Bude nás navádzať, aby sme každú
situáciu vo svojom živote riešili v zohľadnení vysokých a
vznešených hodnôt ducha.
Naše
najvnútornejšie jadro nás bude teda vždy svojimi impulzmi nabádať
k tomu, aby sme jednali spravodlivo, čestne, ohľaduplne, ľudsky a
ušľachtilo. To je spôsob, akým máme hmotný svet pretvárať a
formovať v súlade s hodnotami ducha a tak vytvoriť pozemský
odlesk harmónie a šťastia, ktorý vládne v ríši nášho pôvodu,
v ríši Ducha.
Zviera
má inštinkty, na základe ktorých jedná a človek má tušenie,
cítenie, intuíciu a svedomie, na základe ktorých má tiež
jednať. Súhrnne boli všetky tieto impulzy našej najvnútornejšej
podstaty pomenované hlasom Božím v nás. Človek má teda kráčať
vo svojom bytí a zohľadňovať vo svojich rozhodnutiach
predovšetkým to, čo mu napovedá tento hlas. Potom bude kráčať
cestami, ktoré sú Božie a potom sa stane schopným vybudovať
kráľovstvo nebeské aj na zemi.
Žiaľ,
človek namiesto kráľovstva nebeského, kráľovstva harmónie,
kráľovstva ducha, porozumenia a mieru vybudoval na zemi kráľovstvo
rozumu. Kráľovstvo vypočítavosti, kráľovstvo bezohľadnosti,
kráľovstvo chamtivosti a kráľovstvo nemorálnosti. A to preto,
lebo nekráčal a nekráča cestami ducha a vo svojom živote
nezohľadňuje a neberie na zreteľ jeho impulzy.
Začnime
sa preto skutočne riadiť svojim „inštinktmi“, ako nám to
odporúčajú hrdinovia amerických filmov. To znamená, začnime sa
riadiť impulzmi svojho ducha, aby sme jednali správne a aby sme
kráčali tam, kam nám ukazuje a kam nás vedie naša
najvnútornejšia podstata.
A
pretože je to podstata duchovná, nemôže nás viesť nikam inam,
ako k výšinám Ducha! K výšinám ľudskosti a pravého
človečenstva! K výšinám naplňovania tých najušľachtilejších
cností! K výšinám našej osobnej ľudskej zrelosti, ako i k
výšinám celej našej ľudskej civilizácie. Jedine to je cesta
hodná človeka! Jedine k nej nás budú vždy nabádať všetky
impulzy našej najvnútornejšej podstaty, na ktoré by sme mali už
konečne začať dbať.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre