Žiaľ, pozemskí ľudia prekrútili a pokrivili pravý význam poslania Ježiša Krista a prispôsobili si ho tak, aby vyhovoval ich duchovnej pohodlnosti.
Všeobecne rozšírená, takzvaná kresťanská verzia tvrdí, že Kristus prišiel na zem hlavne preto, aby spasil svet svojou smrťou na kríži. Aby sa za nás dobrovoľne obetoval, svojou krvou vykúpil všetky naše hriechy a stal sa tak obetným baránkom novej zmluvy medzi ľuďmi a Stvoriteľom.
Posledné dni Ježišovho života boli vraj preto vyvrcholením jeho pozemského poslania. Jeho cesta utrpenia je napokon víťazne zavŕšená zmŕtvychvstaním, ktorým sa napĺňa plán Božej spásy. Boh teda obetoval vlastného Syna a tým spasil ľudstvo.
V skutočnosti je však všetko úplne inak! Pravý význam Kristovej pozemskej misie spočíval v prinesení Slova Pravdy! V prinesení poznania o tom, ako má človek správne žiť, ako má správne myslieť, cítiť, hovoriť a konať, aby mohol byť spasený.
Keďže rozumovaním ľudí bola táto pôvodne priama a jasná cesta, darovaná ľudstvu Bohom prostredníctvom Mojžiša pokrivená a zasypaná a to tak, že správny smer k Výšinám už nemohli nájsť ani ľudia dobrého chcenia, musel prísť na zem niekto, kto im túto zasypanú cestu k Svetlu znovu ukázal a spriechodnil.
Toto bolo hlavnou úlohou Mesiáša a ním prineseného Slova. V ňom, v Slove Pravdy, mohli nájsť opäť priamu cestu k Svetlu všetci ľudia dobrej vôle a dobrého chcenia. Stačilo iba kráčať ukázaným smerom a každý človek mohol prostredníctvom vlastného úsilia a vlastnej snahy dospieť k spáse a vykúpeniu.
Ježišovým dielom spásy bolo teda prinesenie Slova Pravdy, ktoré ľuďom v prostote a jednoduchosti ukazovalo opäť priamu cestu k Svetlu.
Máme tu teda na zváženie dve možnosti: Prvá spočíva v tvrdení, že Kristus prišiel preto, aby nám priniesol svoje Slovo a tým ukázal cestu k Svetlu, po ktorej treba kráčať ak chceme byť spasení.
Druhá možnosť spočíva vo všeobecne rozšírenom, kresťanskom ponímaní zmyslu Kristovho poslania, ktorým bola hlavne jeho obeta na kríži a jeho zmŕtvychvstanie. Ak teda niekto uverí v osobu Ježiša Krista, ak príjme svoju hriešnosť a Pánovu obetu, ktorou bola odčinená naša vina, bude spasený.
Na jednej strane máme teda prinesenie Slova Pravdy, s požiadavku žiť podľa neho a tým, čiže vlastným úsilím dospieť k spáse a na druhej strane máme zase vieru, že Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním bolo dokonané dielo spásy. Stačí to iba v tomto zmysle prijať a budeme spasení.
Na jednej strane tu máme spásu, podmienenú vlastnou námahou a vlastným úsilím o život podľa Spasiteľom prineseného Slova a na druhej strane vieru v zmŕtvychvstalého Krista, ktorý z nás sňal z všetky naše hriechy.
Na jednej strane je tu teda požiadavka vlastnej námahy a na druhej strane zase nečinnosť pohodlnej viery.
To prvé je správne a to druhé je prerútením a pokrivením skutočného poslania Spasiteľa. Pokrivením, ktoré dokonale vyhovuje duchovnej pohodlnosti ľudí, pretože z nich odníma povinnosť pracovať na sebe a tým, prostredníctvom vlastnej námahy a vlastného úsilia dospieť k spáse.
No a žiaľ, práve prehnaným dôrazom kresťanských cirkví na Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie bol nenápadným, ale zásadným spôsobom učinený posun v skutočnom význame Mesiášovej pozemskej misie.
Ako sa však potom pozerať na Ježišovo ukrižovanie? Kristus prišiel na zem, aby ľuďom zvestoval Slovo Pravdy a to aj s rizikom, že mu bude siahnuté na život. Hlavným účelom jeho príchodu však vôbec nebolo dať sa ukrižovať.
Krista v skutočnosti zavraždili preto, aby už ďalej nemohol šíriť svoje Slovo, ktorého sila strhávala celé masy židovského národa. Jeho smrť však nebola Bohom chcená, pretože ten, ktorý je Láskou, nemôže predsa do svojich plánov v nijakom prípade zahŕňať vraždu. Tým by totiž protirečil svojmu vlastnému prikázaniu „Nezabiješ“!
Keď sa Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní, ktoré bolo opäť iného druhu, ako sa kresťania domnievajú, zjavil svojim ustráchaným a paralyzovaným učeníkom, posilňoval ich a pripravoval na veľké dielo spásy, ktoré jemu samému znemožnilo temno a ľudská zloba. Pripravoval ich na šírenie svojho Slova do celého sveta, medzi všetky národy, pretože práve v tom spočívalo jadro jeho poslania.
V apoštolskom pôsobení učeníkov, šíriacich Slovo Kristovo, ako jedinú a pravú cestu k Svetlu, pokračovalo teda dielo spásy i po Ježišovej pozemskej smrti. Táto spása však nespočívala a nespočíva v jeho smrti a zmŕtvychvstaní, ale v živote podľa Slova, v ktorom je nám ukázané, ako máme hovoriť, myslieť, cítiť a konať, aby sme mohli dôjsť k vykúpeniu. Naše vlastné úsilie je pri tom nevyhnutné!
Žiaľ viera, že smrťou a zmŕtvychvstaním Krista sme boli spasení skresľuje a kriví skutočný zmysel Kristovej pozemskej misie a v mnohých ľuďoch podporuje duchovnú lenivosť a pohodlnosť tým, že k spáse možno dospieť pomocou pohodlnej viery. To je však jeden z najzhubnejších a najzásadnejších omylov, ktorému podliehajú tisíce kresťanov.
M. Š.
Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
www.pre-ludskost.sk
Všeobecne rozšírená, takzvaná kresťanská verzia tvrdí, že Kristus prišiel na zem hlavne preto, aby spasil svet svojou smrťou na kríži. Aby sa za nás dobrovoľne obetoval, svojou krvou vykúpil všetky naše hriechy a stal sa tak obetným baránkom novej zmluvy medzi ľuďmi a Stvoriteľom.
Posledné dni Ježišovho života boli vraj preto vyvrcholením jeho pozemského poslania. Jeho cesta utrpenia je napokon víťazne zavŕšená zmŕtvychvstaním, ktorým sa napĺňa plán Božej spásy. Boh teda obetoval vlastného Syna a tým spasil ľudstvo.
V skutočnosti je však všetko úplne inak! Pravý význam Kristovej pozemskej misie spočíval v prinesení Slova Pravdy! V prinesení poznania o tom, ako má človek správne žiť, ako má správne myslieť, cítiť, hovoriť a konať, aby mohol byť spasený.
Keďže rozumovaním ľudí bola táto pôvodne priama a jasná cesta, darovaná ľudstvu Bohom prostredníctvom Mojžiša pokrivená a zasypaná a to tak, že správny smer k Výšinám už nemohli nájsť ani ľudia dobrého chcenia, musel prísť na zem niekto, kto im túto zasypanú cestu k Svetlu znovu ukázal a spriechodnil.
Toto bolo hlavnou úlohou Mesiáša a ním prineseného Slova. V ňom, v Slove Pravdy, mohli nájsť opäť priamu cestu k Svetlu všetci ľudia dobrej vôle a dobrého chcenia. Stačilo iba kráčať ukázaným smerom a každý človek mohol prostredníctvom vlastného úsilia a vlastnej snahy dospieť k spáse a vykúpeniu.
Ježišovým dielom spásy bolo teda prinesenie Slova Pravdy, ktoré ľuďom v prostote a jednoduchosti ukazovalo opäť priamu cestu k Svetlu.
Máme tu teda na zváženie dve možnosti: Prvá spočíva v tvrdení, že Kristus prišiel preto, aby nám priniesol svoje Slovo a tým ukázal cestu k Svetlu, po ktorej treba kráčať ak chceme byť spasení.
Druhá možnosť spočíva vo všeobecne rozšírenom, kresťanskom ponímaní zmyslu Kristovho poslania, ktorým bola hlavne jeho obeta na kríži a jeho zmŕtvychvstanie. Ak teda niekto uverí v osobu Ježiša Krista, ak príjme svoju hriešnosť a Pánovu obetu, ktorou bola odčinená naša vina, bude spasený.
Na jednej strane máme teda prinesenie Slova Pravdy, s požiadavku žiť podľa neho a tým, čiže vlastným úsilím dospieť k spáse a na druhej strane máme zase vieru, že Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním bolo dokonané dielo spásy. Stačí to iba v tomto zmysle prijať a budeme spasení.
Na jednej strane tu máme spásu, podmienenú vlastnou námahou a vlastným úsilím o život podľa Spasiteľom prineseného Slova a na druhej strane vieru v zmŕtvychvstalého Krista, ktorý z nás sňal z všetky naše hriechy.
Na jednej strane je tu teda požiadavka vlastnej námahy a na druhej strane zase nečinnosť pohodlnej viery.
To prvé je správne a to druhé je prerútením a pokrivením skutočného poslania Spasiteľa. Pokrivením, ktoré dokonale vyhovuje duchovnej pohodlnosti ľudí, pretože z nich odníma povinnosť pracovať na sebe a tým, prostredníctvom vlastnej námahy a vlastného úsilia dospieť k spáse.
No a žiaľ, práve prehnaným dôrazom kresťanských cirkví na Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie bol nenápadným, ale zásadným spôsobom učinený posun v skutočnom význame Mesiášovej pozemskej misie.
Ako sa však potom pozerať na Ježišovo ukrižovanie? Kristus prišiel na zem, aby ľuďom zvestoval Slovo Pravdy a to aj s rizikom, že mu bude siahnuté na život. Hlavným účelom jeho príchodu však vôbec nebolo dať sa ukrižovať.
Krista v skutočnosti zavraždili preto, aby už ďalej nemohol šíriť svoje Slovo, ktorého sila strhávala celé masy židovského národa. Jeho smrť však nebola Bohom chcená, pretože ten, ktorý je Láskou, nemôže predsa do svojich plánov v nijakom prípade zahŕňať vraždu. Tým by totiž protirečil svojmu vlastnému prikázaniu „Nezabiješ“!
Keď sa Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní, ktoré bolo opäť iného druhu, ako sa kresťania domnievajú, zjavil svojim ustráchaným a paralyzovaným učeníkom, posilňoval ich a pripravoval na veľké dielo spásy, ktoré jemu samému znemožnilo temno a ľudská zloba. Pripravoval ich na šírenie svojho Slova do celého sveta, medzi všetky národy, pretože práve v tom spočívalo jadro jeho poslania.
V apoštolskom pôsobení učeníkov, šíriacich Slovo Kristovo, ako jedinú a pravú cestu k Svetlu, pokračovalo teda dielo spásy i po Ježišovej pozemskej smrti. Táto spása však nespočívala a nespočíva v jeho smrti a zmŕtvychvstaní, ale v živote podľa Slova, v ktorom je nám ukázané, ako máme hovoriť, myslieť, cítiť a konať, aby sme mohli dôjsť k vykúpeniu. Naše vlastné úsilie je pri tom nevyhnutné!
Žiaľ viera, že smrťou a zmŕtvychvstaním Krista sme boli spasení skresľuje a kriví skutočný zmysel Kristovej pozemskej misie a v mnohých ľuďoch podporuje duchovnú lenivosť a pohodlnosť tým, že k spáse možno dospieť pomocou pohodlnej viery. To je však jeden z najzhubnejších a najzásadnejších omylov, ktorému podliehajú tisíce kresťanov.
M. Š.
Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
www.pre-ludskost.sk
Komentáre