V mnohých duchovných smeroch niekedy nachádzame priamu požiadavku nejesť mäso, ktorá býva zdôvodňovaná láskou ku všetkému živému. Materialisti, ktorých žiadne duchovné princípy nezaujímajú zase hovoria o zdraví a zdravom životnom štýle. Ako je to teda naozaj?
Ide samozrejme o krásny, hodnotný, ušľachtilý i zdraviu prospešný ideál, ku ktorému by ľudstvo rozhodne malo smerovať. Avšak táto cesta musí byť prirodzeným procesom. Akékoľvek skoky, či náhla šoková terapia sú absolútne nesprávne.
Uvediem príklad. Otužilec sa môže v decembri bežne okúpať v rieke. Ak by to ale urobil „obyčajný“, nepripravený človek, skončil by pravdepodobne so zápalom pľúc, ak nie ešte horšie, pretože samotné otužovanie je dlhodobejší proces.
No a úplne rovnaké je to i s nejedením mäsa. Tento cieľ je totiž svetlým cieľom budúcnosti. Kráčať k nemu však treba sériou postupných krokov, lebo akákoľvek unáhlenosť nám musí priniesť presne rovnaké škody, ako nepripravenému človeku decembrové kúpanie sa vonku.
Ľudský druh požíval mäso po celé stáročia, ba tisícročia a túto potrebu máme biologicky zakódovanú v našich telách. Každý z nás tak činil v desiatkach svojich predošlých životov a práve preto je nesprávne a neprirodzené stať sa zrazu vegetariánom jedným náhlym, rozumovým rozhodnutím. Ide totiž o násilný zásah do nášho telesného aparátu, ktorý nám vo svojej unáhlenosti musí celkom zákonite priniesť menšie, alebo väčšie poškodenie zdravia. Dokonca aj keď sa toto poškodenie zdravia navonok nijako výraznejšie neprejaví, to znamená, že sa jeho účinky obmedzia iba na sotva badateľnú slabosť, i tak to predstavuje nesmierne obmedzenie pre každého ľudského ducha, nachádzajúceho sa v pozemskom tele, ktorý sa nemôže v hmotnosti plne realizovať s takým rozmachom, aký by mohol a mal dosiahnuť so zdravým a neutláčaným telom.
Neznalosť Zákona neospravedlňuje! Čiže ani neznalosť základných Zákonitostí prirodzeného vývoja ľudského druhu vo stvorení. Tu nestačí iba nadšenie a dobré chcenie! Nevyhnutne treba vlastniť skutočné Vedenie a pravé Poznanie všetkých súvislostí.
Ak ho však niet, človek si vo svojej neznalosti, hoci aj v dobrom chcení, poškodí vlastné zdravie, čím následne znemožňuje svojmu najvnútornejšiemu, duchovnému jadru, poskytnutie takej pevnej hmotnej opory, akú by mal mať každý duch v zdravom pozemskom tele. Podobným spôsobom oslabený človek však potom nemôže plnohodnotným spôsobom naplniť svoju „pozemskú misiu“, kvôli ktorej vlastne prišiel do tohto hmotného sveta.
Ako je teda vidieť, radikálne a náhle rozumové rozhodnutie nejesť mäso ľuďom prináša, ako fyzické, tak i duchovné škody, pretože pritom chýba nevyhnutný, plynulý prechod.
Človek dnešnej doby by sa teda nemal zriekať mäsa úplne, ale mal by obmedziť jeho spotrebu a zamerať sa hlavne na takzvané biele mäso, čiže ryby, hydinu, atď.
Akékoľvek snahy spájať, ba podmieňovať duchovný vzostup nejedením mäsa sú teda v podstate škodlivé a zavádzajúce. Veď ako vieme, dokonca i Veľký Učiteľ pred 2000 rokmi jedol so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.
Tento Posol zo Svetla samozrejme určite vedel o spomínanom, ďalekom cieli, kedy už ľudstvo nebude požívať mäso, ale taktiež vedel, že je k nemu treba nevyhnutné dospieť postupným vývojom. Preto o tejto skutočnosti ľuďom vo svojej dobe vôbec nevravel.
A na záver snáď ešte jedna vec: Všetko je otázkou priorít! Hovoriť ľuďom dneška, aby nezabíjali zvieratá a nejedli mäso nemôže byť ani zďaleka tou najvyššou prioritou, keď vidíme, že sa dnes niektorí ľudia aj k iným ľuďom chovajú ako ku zvieratám. Napríklad, keď v nich vidia iba nástroje na vlastné obohatenie.
I toto Veľký Učiteľ vedel a preto za najdôležitejšiu prioritu považoval rozvinutie lásky, súcitu a porozumenia medzi ľuďmi navzájom, čo zhrnul do slov: Milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého!
Ak by sa teda v spoločnosti plne zrealizoval tento cieľ, čiže úcta ľudí k ľuďom, potom by sa rovnaký postoj začal ďalej automaticky rozširovať i na zvieratá a prírodu, teda na všetko živé.
Ak ale ľudia nenájdu cestu, úctu a súcit sami k sebe, pravdepodobne im budeme darmo hovoriť o úcte a súcite k zvieratám. O úcte, ktorá sa samozrejme raz, v budúcnosti, má aj na tejto zemi stať skutočnosťou.
Áno, človek má mať pred svojim zrakom tie najvyššie a najvznešenejšie ciele, avšak nohami musí predsa len stáť pevne na zemi. Akékoľvek extrémy, hoci aj v dobrom chcení, sú preto škodlivé.
Dnešné prejedanie sa mäsom možno samozrejme taktiež považovať za jeden zo škodlivých extrémov, avšak rovnako škodlivé sú i všetky duchovné snahy, nerešpektujúce prirodzené potreby nášho súčasného pozemského tela. Známe úslovie o zlatej strednej ceste nám v tomto konkrétnom prípade môže preto poslúžiť, ako to najvhodnejšie odporúčanie.
M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/
Komentáre