V súčasnosti
žije na zemi obrovský počet vzdelaných ľudí,
aký tu snáď nebol počas celej histórie. A
predsa hlúposť nezanikla. Práve naopak! Stretávame
sa s ňou stále častejšie. Ako je to možné? Veľmi
jednoducho! Vzdelanosť a skutočná múdrosť sú
totiž dve úplne rozdielne kategórie.
Hitom dneška je
vzdelanosť a vzdelávanie. Na ľudí sa kladú v
tomto smere stále vyššie nároky. Trend vstrebávania
čoraz väčšieho objemu informácií je razený
v školstve a v celom systéme vzdelávania. Vzdelanosťou
si rozširujeme duševný obzor. Slovo rozširovanie jasne
hovorí o rozmere šírky, čiže šírka a
ustavičné rozširovanie vedomostí tvorí základ
vzdelanosti.
Múdrosť však
paradoxne nemusí mať so vzdelanosťou nič spoločné.
Alebo inak povedané, vzrast múdrosti nie je priamo
úmerný rastu vzdelanosti. Prečo? Lebo múdrosť
nie je rozmerom šírky, ale rozmerom hĺbky.
V minulosti napríklad
ľudia nemali také veľké množstvo podnetov a
informácií, ako je tomu dnes. Malo to však aj svoju
výhodu. Existujúce informácie, ktoré boli
neraz doslova vzácnosťou, mohol človek dostatočne dlho
vnútorne spracovávať a ísť v nich do hĺbky,
až ku samotnému koreňu veci.
Nakoľko do šírky
sa vtedy prenikať veľa nedalo, ľudia vo svojej prirodzenej túžbe
poznávať boli okolnosťami doslova nútení a
tlačení prenikať do hĺbky. Avšak práve v prieniku
do hĺbky jednotlivostí možno nájsť poznanie skrytých
súvislostí. Jedine v hĺbke prieniku do jednotlivostí
a k podstate veci je možné naraziť na to a odkryť to, čo
nazývame múdrosťou.
Lebo múdrosť
je prienik k podstate! K jadru! K nadhľadu nad vecami. K pochopeniu
ich skutočného významu, ich vzájomných
vzťahov a v tom najvyššom štádiu i k pochopeniu toho, čo
stojí za všetkou viditeľnou realitou a čo ňou hýbe.
K múdrosti
vedie iba jediná cesta! Cesta vlastného, samostatného
uvažovania, prostredníctvom ktorého človek dokáže
vo chvíľkach ticha vnútorne prenikať k podstate.
Naša civilizácia
však zvolila inú cestu. Cestu vzdelanosti, ktorá žiaľ
nemusí byť vždy totožná s múdrosťou. Je to
cesta neustáleho rozširovania a nového prílevu
vedomostí. Dnes žijeme v dobe nadbytku informácií.
Nové informácie neprijímame iba v školách
a v rôznych vzdelávacích inštitúciách,
ale valia sa na nás ustavične a zo všetkých strán.
Z rozhlasu, z televízie, z internetu, z novín, kníh,
časopisov a ešte mnohých iných zdrojov. Informácií
je obrovské množstvo a stále pribúdajú
ďalšie, takže človek o nich vôbec nemá čas
premýšľať, vnútorne ich spracovať a tobôž
prenikať k ich podstate.
Vieme mnoho, ale
všetko zostáva iba na povrchu. Naše poznanie je široké,
ale plytké! A tak paradoxne, cesta vzdelanosti a nadbytku
informácií sa nám stala cestou k povrchnosti a
plytkosti. Cestou k produkovaniu síce vzdelaných,
široko rozhľadených, ale v skutočnosti povrchných,
plytkých a neveľmi múdrych ľudí.
Neustále
pustený televízor, MP3, internet a rádio, tieto
nové vymoženosti doby, na ktoré sme tak pyšní
sa stali nástrojmi na výrobu hlupákov. Sú
to totiž zdroje neustále chrliace nové a nové
informácie, pre ktorých ustavičný prílev
nie je možné spracovávať tie staré. A tak sa
takmer všetko míňa účinkom.
Je to ako keď máme
prsty roztiahnuté vo vetre a cítime, ako nám
popri nich vietor prúdi, ale nakoniec, keď zavrieme dlaň,
neostane nám v nej nič. Zostane prázdna presne tak,
ako prázdnymi, povrchnými a od skutočnej múdrosti
na míle vzdialenými sú dnešní ľudia
doby informačných technológií.
Ako tu pomôcť?
Hovorí sa, že menej je niekdy viac! Samozrejme neznamená
to, že by sme mali vyhodiť von oknom televíziu, počítač
a MP3, prestať počúvať rádio a čítať knihy.
Ničoho sa nemáme radikálne zbavovať, ale nemáme
sa tým ani nechať ovládať.
Ak chceme spieť k
múdrosti, musíme si dokázať dopriať chvíľky
ticha, v ktorých môžeme spontánne a prirodzeným
spôsobom rozvinúť vlastné samostatné
myslenie, cítenie a zvažovanie. V takýchto chvíľach
totiž dozrieva naša osobnosť, pretože v nich môžeme
vnútorne spracovávať to, čo sme prežili, videli,
alebo počuli. Jedine toto nás môže posúvať
smerom k pravej múdrosti, ku ktorej nevedie stádovitosť
davov, nechávajúcich bezmyšlienkovite a nekriticky
zaplavovať svoj vnútorný život prebytkom informácií.
Je dokonca celkom
možné, že je tu niekto, komu veľmi zaleží na tom,
aby ľudia samostatne nemysleli a aby sa dalo s nimi ľahko
manipulovať. Jednoducho aby ľudia boli hlupáci.
Naučme
sa preto využívať výdobytky modernej doby rozumne,
účelne, striedmo a k nášmu prospechu, aby sa nám
mohli stať cestou k múdrosti. Pamätajme, že menej býva
niekedy viac! Nedajme sa informáciami pohltiť a manipulovať
ku našej vlastnej škode. Nenechajme sa nimi pomaly, ale isto
preformovávať v povrchnú a nemysliaci bytosť,
vzdialenú od akejkoľvek skutočnej múdrosti.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre