Čo dnes najviac chýba
človeku? Čo najviac chýba spoločnosti? Čo chýba
ľudstvu? Je to trvalý pohľad na to, čo má trvalú
hodnotu! Dnes však žiaľ všade prevláda iba upriamenie sa
na to, čo vôbec nie je trvalého charakteru. Čo nemá
trvalú hodnotu! A v tom spočíva tragédia!
Tragédia človeka, spoločnosti i celého ľudstva.
Za čím sa dnes
ľudia ženú? Čomu venujú všetok svoj čas a všetko
svoje úsilie? Sú to peniaze, majetky, moc, postavenie,
kariéra, sláva, obdiv, úspech, radovánky,
pôžitky, užívanie si, zisk, snaha mať a vlastniť a
ešte mnoho iného. Na toto sa trvalo upriamujú, toto im
vypĺňa všetok čas a všetko ich životné snaženie. Veľmi
tvrdo pracujú, aby si to dokázali zabezpečiť pre seba
a svojich najbližších.
Ale žiaľ, ide iba o
veci dočasného charakteru. Raz totiž pominie každá
sláva a skončí každá kariéra. Raz
definitívne stratíme všetky majetky, peniaze,
postavenie, moc i všetko ostatné, o čo sme sa tak veľmi
snažili a usilovali. Čo nám potom zostane?
Nič! Úplne
nič, pretože všetko, o čo sme sa snažili budeme raz musieť
zanechať tu na zemi. Nezostane nám absolútne nič,
lebo sme sa nikdy neusilovali, nesnažili a nezameriavali na to, čo
je trvalého charakteru, ale vždy iba na to, čo bolo
charakteru obmedzeného a dočasného.
Takéto
konštatovanie sa bude potom rovnať poznaniu premárnenia a
premrhania vlastného života. Premrhania času pozemského
bytia na podružné veci a malichernosti, ktoré sa nám
síce zadali veľké a hodné úsilia, ale
zrazu sa ukáže, že takými vôbec neboli.
Trvalý pohľad
na to, čo má trvalú hodnotu! Hodnotu trvalého
charakteru! Čo je to? Čo je tým, čo zostane našim trvalým
a neoddeliteľným majetkom aj po odchode z tejto zeme a čo je
preto naozaj ako jediné skutočne hodné nášho
úsilia, námahy a snaženia?
Sú to hodnoty
ako česť, spravodlivosť, nezištnosť, dobrosrdečnosť,
ústretovosť voči iným, láskavosť,
ušľachtilosť, čistota a podobne. Úsilie o nadobúdanie
práve týchto hodnôt je oným trvalým
pohľadom na to, čo má skutočne trvalú hodnotu.
Stať sa čestným,
spravodlivým, nezištným, dobrosrdečným,
ústretovým voči iným, láskavým,
ušľachtilým a čistým je hodnotou, je majetkom, je
pokladom, ktorý zostáva natrvalo našim a o ktorý
nikdy neprídeme. Nikdy nám nebude odňatý! Je to
kapitál večnej hodnoty! Čo tento „kapitál“
znamená plne doceníme vtedy, keď sa bude, ako sa
vraví, lámať chlieb. Keď sa napokon ukáže,
kto je skutočne bohatý a kto žobrák. Vtedy totiž
dôjde k fatálnemu prepadu a absolútnej devalvácii
všetkých hodnôt, ktoré nemali trvalý
charakter, ale kvôli ktorým človek neraz premrhal celý
život.
Áno, smrť bude
oným hraničným bodom zlomu, na ktorom sa všetko
ukáže. Vtedy človek zistí, ako to s ním naozaj
je. Vtedy sa stane buď najväčším úbožiakom a
žobrákom, ktorý nemá absolútne nič,
alebo sa naopak stane človekom bohatým a váženým,
ktorý si dokázal prezieravo a predvídavo včas
nahromadiť nepominuteľný kapitál trvalej hodnoty.
Mnohí si teraz
povedia: čo bude po smrti ma vôbec nezaujíma, lebo aj
tak potom už nič neexistuje. Ja si chcem užiť tu a teraz. A podľa
toho potom aj jednajú.
Je to samozrejme na
slobodnej voľbe každého, ako sa k veci postaví, i keď
samozrejme, so všetkými dôsledkami, ktoré to
každému nakoniec prinesie. A to ako z krátkodobého,
tak i z dlhodobého hľadiska.
O tom dlhodobom
hľadisku bolo už myslím dosť zreteľne povedané. No
a z toho krátkodobého, čiže z hľadiska jedného
pozemského života to tiež nie je veľká výhra,
pretože ak niekto namiesto trvalých hodnôt zameria
všetko svoje životné snaženie iba na hodnoty prechodného
charakteru, zamení tým podstatné za nepodstatné.
A čo dobrého môže vzísť zo zámeny
podstatného za nepodstatné? Zo zámeny prvoradého
za druhoradé?
Nič! O tom nás
predsa dokonale presviedča „kvalita“ každodenného
života, zameraného iba na hodnoty prechodného
charakteru. Veď predsa sebectvo, chamtivosť, nespravodlivosť, zlé
vzťahy medzi ľuďmi, nečistota, zvrhlosť, skazenosť, povrchnosť,
plytkosť a mnoho iného, toto všetko pramení z
vyzdvihovania hodnôt druhej kategórie na prvé
miesto.
Ak by však človek,
ak by celé ľudstvo dokázalo mať trvalo na zreteli
hodnoty trvalého charakteru, ak by sa ľudia práve o ne
prednostne snažili a usilovali, ak by teda vo svojom živote
postavili na prvé miesto to, čo na prvom mieste má v
skutočnosti stáť, nevyhnutne by sa tým musel
pozitívnym spôsobom zmeniť prístup ľudí
i ku všetkým veciam. K majetkom, peniazom, jednoducho ku
všetkému ostatnému. Veď ak niekto usiluje o česť,
spravodlivosť a ušľachtilosť, musí to predsa zásadným
spôsobom poznačiť i jeho prístup ku všetkým
hmotným veciam, či jeho vzťah k ostatným ľuďom.
Majme teda trvalý
pohľad predovšetkým na to, čo má trvalú
hodnotu! Snažme sa v prvom rade o získanie a privlastnenie si
hodnôt trvalého charakteru, ktoré nám
nikto nikdy nemôže odňať a ktoré navždy zostanú
našim vlastníctvom. Zhromažďujme poklady v nebi, kde ich
zlodej neukradne, hrdza nezničí a moľ nerozožerie. A naše
úsilie o hodnoty trvalého charakteru pozdvihne,
povznesie a dá úplne iný, ďaleko hlbší
rozmer i všetkým hmotným veciam, o ktoré
usilujeme. Hmotným veciam, ktoré preto nemáme
zapudiť a odvrhnúť, ale iba presunúť na druhé
miesto, kam v skutočnosti patria.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre