Človek môže
kráčať svojim životom dvomi cestami. Buď cestou Lásky,
alebo cestou Spravodlivosti. Cesta Lásky je cestou úcty,
ohľadu, pomoci a podpory prejavovanej všetkým ľuďom okolo
nás. Kto ňou však odmieta kráčať, okamžite sa
dostáva pod účinky princípu Spravodlivosti,
tvrdo, nekompromisne a neúprosne pôsobiacej v duchu
drsných starozákonných slov: Oko za oko, zub za
zub!
Keď sa pozrieme na
rôzne nesčíselné formy a podoby ľudského
utrpenia, tak práve v nich môžeme vidieť
nekompromisnosť Spravodlivosti Najvyššieho. Nie je totiž v
nijakom prípade možné, aby niekto trpel bez toho, že
by on sám vo svojej minulosti nespôsoboval utrpenie
niekomu inému. No a práve miera jeho odklonu od vyššie
spomínanej cesty Lásky sa napokon stane mierou jeho
utrpenia presne v duchu slov: Oko za oko, zub za zub! Tak pôsobí
Spravodlivosť! Spravodlivosť, ktorá je dôsledkom nášho
vlastného, predchádzajúceho jednania.
Stáva sa, že
utrpenie, s ktorým sme konfrontovaní my osobne, naši
najbližší, alebo ľudia v našom okolí býva až
také veľké, že sa zvykneme pýtať: Ako vôbec
môže Stvoriteľ niečo takéhoto dopustiť? Ako sa vôbec
môže na to dívať?
Spomenul sme si však
na Vôľu Stvoriteľa vtedy, keď sme boli zdraví a keď
sa nám darilo? Keď sme boli mladí a vitálni?
Vtedy sme sa žiaľ zväčša nikdy nezaujímali o Vôľu
svojho Pána. Vtedy sme žili a jednali iba podľa seba a
svojej vlastnej vôle. No a teraz, keď prišiel čas, aby sme
my, alebo iní ľudia okolo nás zožali ovocie vlastného
jednania, teraz chceme za to obviniť Stvoriteľa?
Vy, ktorí sa už
viac nechcete rúhať Pánovi, prijímajte všetko
utrpenie, ktoré vás odteraz postretne zrelým
spôsobom. Prijímajte ho ako prejav veľkej
Spravodlivosti Božej, ktorá presne a neomylne nadeľuje
každému iba to, čo si on sám zasial. Aká bola
sejba, takou musí byť aj žatva! Oko za oko, zub za zub! Veď
napokon boli sme to iba my samotní, ktorí sme si
vybrali drsnú prísnosť cesty Spravodlivosti, keď sme
vo svojom živote odmietli kráčať cestou lásky.
Cestou úcty, ohľadu, pomoci a podpory prejavovanej všetkým
ľuďom okolo nás.
A predsa aj v utrpení,
ktoré je spravodlivou odplatou za naše minulé činy i
za náš predchádzajúci nesprávny spôsob
myslenia a cítenia je možné spoznať Lásku.
Lásku, spočívajúcu v možnosti odčiniť minulé
viny. Zaplatiť účet a vyrovnať ho až do posledného
haliera. Potom je človek oslobodený a očistený. A to
je milosť! Milosť a Láska, spočívajúca v
možnosti zaplatiť vlastným prežitím utrpenia za zlo
a utrpenie, ktoré sme my samotní kedysi spôsobovali
iným.
Ak človek potom, po
zaplatení a vyrovnaní svojho účtu vykročí
na cestu Lásky, na cestu úcty, pomoci a podpory
blížnych, môže sa v budúcnosti vyhnúť
účinkom drsnej a neoblomnej prísnosti Spravodlivosti
Najvyššieho.
Kto teda vníma
a prijíma vlastné utrpenie správnym spôsobom,
ako vyrovnávanie svojich chýb, omylov, zlého a
nesprávneho jednania, môže sa jeho prežitím
očistiť od svojich minulých vín.
Kto však nie je ani v
utrpení schopný nič pochopiť, kto sa iba ľutuje,
hovorí o nespravodlivosti a nezaslúženom, zlom osude,
ten iba na staré viny vŕši viny nové. Takýto
človek, trvalo neschopný pochopenia podstaty Spravodlivého
diania vo stvorení potom neustále smeruje iba k
utrpeniu čoraz väčšiemu. K utrpeniu bez konca!
Poučenie na záver:
Človek by sa mal učiť a naučiť zaujímať správny
postoj ku všetkému, čo ho v živote stretá. A teda i
k utrpeniu. Ak totiž k nemu zaujme správny postoj, môže
ho i prežívanie utrpenia posunúť smerom nahor.
Ak je ale človek
povrchný, vážne nehľadá pravý význam
všetkých vecí a potom k nim logicky ani nemôže
zaujať správny postoj, bude ho osud čoraz viacej zraňovať,
tiesniť a stláčať nadol. A ak sa vo svojom povrchnom
prístupe k životu nezmení, nakoniec ho to i celkom
zničí.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre