Utrpenie je prejavom
Zákona spätného účinku, ktorý možno
vyjadriť slovami: čo kto zaseje, to aj zožne. Hneď na začiatku
si však dajme odpoveď na zdanlivo neriešiteľnú otázku,
prečo trpia deti? Ako sa oni mohli previniť a čo takého
mohli urobiť, keď ich postihla ťažká choroba, trebárs
rakovina? Keď už iba čakajú na svoju smrť v detskom
hospici?
Spravodlivý
Zákon spätného účinku platí bezo
zvyšku a to aj v tomto prípade. Treba iba vedieť, že na
zemi nežijeme len raz, ale že sme tu boli už mnohokrát.
Žiadne dieťa teda
nie je nevinné! Z minulosti, presahujúcej jeden
pozemský život, si v mnohých prípadoch prináša
veľmi ťažké previnenia, ktoré musí odčiniť
a ktorých odčiňovanie sa už v rannom detskom veku môže
prejaviť ťažkou chorobou.
Bez uvedomenia si a
pochopenia zákonitosti opätovného príchodu
človeka na zem nemožno nikdy pochopiť podstatu utrpenia. Bez
poznania tejto zákonitosti v nás bude vždy zostávať
oná veľká, nezodpovedaná otázka: prečo?
Opätovné
príchody ľudí na zem sú však jedinou
pravdivou, logickou a možnou odpoveďou na túto veľkú
otázku. Sú vysvetlením toho, prečo trpia deti,
alebo prečo sa ľudia rodia do diametrálne rozdielnych
hmotných, či rodinných pomerov. Sú cestou k
pochopeniu neomylnej Spravodlivosti univerza, presahujúcej
jeden pozemský život. Spravodlivosti, presahujúcej
jeden pozemský život, na ktorý sa však zväčša
človek tak pripúta, že všetko vníma iba z jeho
perspektívy.
Sú však
skutočnosti, na ktoré sa je treba pozerať z omnoho širšieho
pohľadu. Ak toho nie sme schopní, alebo to nechceme, potom
pravdu o živote nikdy nepochopíme. Potom tiež nikdy
nepochopíme, čo vlastne utrpenie je a odkiaľ prichádza.
Ale poďme ďalej a
povedzme si, ako môže toto poznanie pomôcť dieťaťu a
tiež rodičom detí, ktoré sú napríklad
ťažko a niekdy až smrteľne choré?
V podobných,
ťažkých životných situáciách máme
vždy na výber dve možnosti. Buď budeme trpiacich iba
súcitne a láskavo utišovať podobne, ako býva
bolesť tíšená morfiom. Alebo im povieme pravdu.
V prvom prípade
sa nikdy nedozvedia odpoveď na svoju veľkú otázku:
prečo, a navždy v nich zostane trpká príchuť
nespravodlivosti, či bolestná vnútorná výčitka
voči nezaslúženému osudu, ktorý práve
ich postretol. Veriaci zase zvyknú podobné situácie
riešiť tak, že sa ich pokorne, i keď bez akéhokoľvek
pochopenia a porozumenia snažia prijať, ako prejav Vôle
Najvyššieho. To je v podstate správne, ale predsa len im to
nedáva odpoveď na onú pálčivú otázku:
prečo?
V druhom prípade,
čiže pri podávaní skutočne pravdivej informácie
o danej situácii je však vyžadovaná určitá
osobnostná zrelosť, ktorá ale žiaľ nebýva
bežnou. Ľudia sa totiž vo všeobecnosti vždy radšej dajú
klamať a hladiť peknými, ale nič nehovoriacimi slovami, ako
by si vypočuli pravdu.
Kto sa však je
schopný postaviť tvárou v tvár voči holej
pravde, ten môže pochopiť a uvedomiť si, že účelom
utrpenia, ktoré nás v železnom Zákone spätného
účinku zasahuje, je vyrovnanie našich starých,
minulých previnení. Ak sme teda niekedy v minulosti
urobili niečo zlé a teraz nás za to postihlo utrpenie,
jeho prežitím a prijatím, ako spravodlivej odplaty za
naše predchádzajúce činy, dochádza k vymazaniu
nášho previnenia. To zlé bolo odčinené a my
sme opäť čistí. Čistí a voľní pre
vzostup smerom nahor. Smerom k šťastiu, radosti a Svetlu, kam sa
nemôžeme dostať, kým nezaplatíme do posledného
haliera. Kým neučiníme zadosť veľkej Spravodlivosti
Božej.
Kto teda pravdivo,
správne a zrelo prijíma utrpenie, môže sa jeho
prežitím oslobodiť od svojich vín! Môže voľný
a slobodný vykročiť na cestu k šťastiu.
Kto však nechápe,
čo utrpenie je, kto sa sťažuje a cíti byť nespravodlivo
dotknutý, kto v sebe nosí skrytú, nevyslovenú
výčitku voči nespravodlivosti osudu, ten prichádzajúce
utrpenie neprijíma správnym spôsobom, čím
sa v podstate stavia voči účinkom veľkej Spravodlivosti
Božej. Tak namiesto toho, aby svojim zrelým prijatím
utrpenia vymazal vlastné staré viny, na staré
previnenia vŕši vinu novú. A to je to najhroznejšie! To je
cesta utrpeniu bez konca.
A práve preto
je potrebné poznať pravdu, aby sa utrpenie, keď už raz
príde, mohlo stať pre človeka cestou k slobode a nie cestou
k ešte väčšej neslobode a k ešte väčšiemu utrpeniu.
Pamätaj teda
človeče, že za všetko zlé, čo i vykonal, budeš musieť
zaplatiť! Do posledného haliera!
Preto
prijímaj svoje utrpenie správne a vzmužilo, ako spôsob
vyrovnania vlastných, starých účtov. Ako prejav
Spravodlivosti tvojho Boha! Ak ho takto prijmeš, tvoja vina bude
jeho prežitím vymazaná a ty budeš voľný.
Voľný a slobodný. Potom však už nerob nič zlého,
aby ťa nikdy nijaké utrpenie nemuselo viac postretnúť.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre