Mnohí veriaci
dúfajú, že ak si to zaslúžia, budú raz
smieť hľadieť Hospodinovi z tváre do tváre. Úbohí,
pomýlení ľudia! Veď sa len skúste pozrieť do
slnka za jasného letného dňa. Dokážete vari
zniesť ten pohľad bez toho, aby ste si neublížili?
Nedokážete! A ako potom chcete hľadieť do tváre
vševládneho Boha, pred ktorého velebným jasom
sú všetky žiarivé hviezdy tohto vesmíru dokopy
len ako blikajúce svetielko svätojánskej mušky za
letnej noci?
Človek je tak malý
a jeho Stvoriteľ tak nesmierne veľký, že mu nikdy nebude
môcť hľadieť z tváre do tváre. Ak to niekto
tvrdí a niekto očakáva, znamená to iba dve
veci. Buď prehnané vyvyšovanie hodnoty človeka, alebo
znižovanie veľkosti Stvoriteľa. V prvom prípade je to pýcha
a v druhom prípade rúhanie, pričom oboje je rovnako
zavrhnutia hodné.
Veľký,
nesmierne veľký je Pán! Nič živého a vedomého
nie je schopné zotrvávať v blízkosti žiarivého
jasu jeho velebnej nádhery. Až v nedozerných a
nepochopiteľných diaľavách od súcnosti
Stvoriteľa sa z jeho vyžarovania mohlo sformovať vedomé
bytie. Až v nedozerných diaľavách, v ktorých
sa obrovská sila vyžarovania Najvyššieho ochladila do takej
miery, ktorá umožnila jestvovanie vedomého bytia a
teda i človeka na tejto zemi.
Nesmierne, nesmierne
ďaleko je teda Pán, lebo práve táto nesmierna
vzdialenosť od jasavej neznesiteľnosti žiary Jeho Svetla vôbec
umožnila človeku vedome jestvovať.
Ale hoci je náš
Pán od nás nesmierne vzdialený, predsa je
neustále s nami. Neustále je nám blízko.
Veľmi blízko! Ako je to možné?
Stvoriteľ vložil do
stvorenia svoju trvalú prítomnosť vo forme Zákona.
Vo forme Zákonov, ktorými sa celé univerzum
riadi a ktorým podlieha. Pán, ktorý teda z
vyššie uvedených dôvodov musí byť od stvorenia
vzdialený, je v ňom zároveň neustále prítomný
prostredníctvom svojich dokonalých Zákonov,
ktoré do neho vložil.
Zákony,
fungujúce vo stvorení sú prejavom Vôle
Najvyššieho. V nich a prostredníctvom nich je Pán
trvalo prítomný úplne všade, pretože nikde
niet ničoho, niet jedinej veci, jediného deja a jediného
okamžiku, ktorý by nepodliehal Vôli Najvyššieho.
Ak teda bolo napísané,
že i všetky vlasy na hlave máme spočítané a
že ani len lístok zo stromu nespadne na zem bez Vôle
Najvyššieho, tak je to úplne správne, pretože
skutočne všetko okolo nás sa môže diať a aj sa deje
jedine prostredníctvom Jeho Zákonov. Nie však tým
spôsobom, že by On sám všetky veci riadil.
Manifestáciou
ustavičnej prítomnosti Stvoriteľa vo stvorení sú
teda Jeho samočinné Zákony, ktoré mu vládnu.
Sú to Zákony dokonalé a spravodlivé tak,
ako je dokonalý a spravodlivý ich Tvorca. Samočinným
spôsobom, spravodlivo, múdro a dokonalo pôsobia
tak, že človek s jeho slobodnou vôľou sa prostredníctvom
ich účinkov sám odmeňuje alebo tresce. To vôbec
nerobí Stvoriteľ!
Odmena, alebo trest,
šťastie a dobro, alebo nešťastie a zlo, vzostup, alebo pád,
rozkvet, alebo zničenie, to všetko si človek, na základe
vlastnej slobodnej vôle spôsobuje sám
prostredníctvom účinkov spravodlivých a
dokonalých Zákonov Najvyššieho. Celkom konkrétne
tu ide o Zákon spätného pôsobenia. Ako teda
človek myslí, cíti, hovorí, alebo koná,
či už dobre, alebo zle, ovocie úplne rovnakého druhu
mu tento Zákon v budúcnosti nevyhnutne prinesie.
Pánom a Vládcom
všehomíra bolo na zem poslaných mnoho zvestovateľov a
prorokov, aby ľudí oboznámili s tým, ako majú
správne myslieť, cítiť, hovoriť a konať tak, aby im
Zákony Najvyššieho, ktorých pôsobeniu podlieha
úplne všetko, dokonca a i ľudské cítenie a
myslenie, mohli priniesť iba šťastie, radosť a mier. Z týchto
vecných informácií, hovoriacich o správnom
pôsobení človeka vo stvorení v súlade so
Zákonmi Najvyššieho vznikli neskôr mnohé
svetové náboženstvá, z ktorých sa však
žiaľ, časom z rôznych dôvodov pôvodná
vecnosť úplne stratila. Napokon musel prísť dokonca
až samotný Syn Najvyššieho, aby ľuďom opätovne a
jasne ukázal, ako majú správne žiť podľa
Zákonov jeho Otca, aby mohli byť šťastní.
Človek sa totiž musí
naučiť myslieť, cítiť, hovoriť a jednať správnym
spôsobom tak, aby mu Zákony Najvyššieho, ktorých
účinkom podlieha a nemôže sa im vyhnúť, mohli
prinášať iba šťastie a radosť. K tomuto cieľu ľuďom
neomylne ukazuje cestu Kristovo učenie, ktoré má byť
takýmto spôsobom chápané a prijímané.
Spása totiž nespočíva v ničom inom, ako v dokonalom
súlade života človeka so Zákonmi Najvyššieho.
Jestvujú zákony
prírodné, ktorým podlieha viditeľný,
hmotný svet a zákony duchovné, ktorým
podlieha svet ľudským okom neviditeľný. Do neho je
možné okrem iného zahrnúť i naše cítenie
a myslenie.
Oboje, čiže prírodné
a duchovné zákony sú Zákonmi Božími.
V nijakom prípade nie sú vo vzájomnom rozpore a
protirečení, ak sú správne poznané.
Zákonmi prírodnými sa zaoberá veda a
zákonmi duchovnými cirkev. Úlohou cirkví
je ľuďom jasne a vecne ukazovať, ako majú správne
žiť, aby im Zákony Najvyššieho prinášali len
šťastie a mier.
Žiaľ, do náuk
cirkví sa z rôznych dôvodov, či už mocenských,
alebo hmotárskych, alebo na základe ľudských
omylov a názorov vnieslo mnoho nevecnosti. Mnoho nevecností,
ktoré prekrývajú to vecné, pôvodné
a podstatné. Chýba dôsledné poukazovanie
na nevyhnutnosť života človeka v súlade so Zákonmi
Najvyššieho, v ktorých účinkoch k nemu prichádza
v prípade jeho nesprávneho jednania bolesť, trest a
odsúdenie, avšak v prípade jeho správneho
jednania radosť, mier naplnenie a povznesenie. Každý vážne
hľadajúci nech preto v jednotlivých náboženstvách
hľadá predovšetkým toto zdravé jadro, ktoré
sa v nich ešte vždy nachádza. A ak ho nájde, nech sa
ním potom riadi.
Veľký,
mocný, nepoznateľný Pán tróni vysoko nad
stvorením vo svojej nedotknuteľnej nádhere. Milovať
Ho a ctiť si Ho môže človek jedine tak, že sa snaží
poznávať Jeho Vôľu, vtlačenú do stvorenia vo
forme Zákona. Vo forme Zákonov, ktoré stvorením
hýbu. Človek, snažiaci sa ich poznávať a žiť s
nimi v súlade tak správnym spôsobom miluje
svojho Pána, skláňajúc sa pred Jeho Vôľou.
A to mu musí prostredníctvom dokonalých a
spravodlivých Zákonov Najvyššieho priniesť len
šťastie, mier a skutočné naplnenie.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre