Zmysel ľudského bytia


   Miestom pôvodu ľudského ducha je duchovná ríša. Na základe túžby po sebavedomom bytí, ktorá vznikla v doposiaľ nevedomých ľudských duchovných zárodkoch, sú tieto akoby na vlastnú žiadosť ponorené do hmotnosti za účelom vývoja k sebauvedomeniu.

   Nevedomý ľudský duchovný zárodok sa potom v hmotnom tele, pod mnohými vonkajšími a vnútornými vplyvmi postupne vyvíja k sebauvedomeniu. Jeho osobnosť je čoraz zrelšia a postupne čoraz viacej vniká do znalosti stvorenia a do jeho Zákonitostí. Na vlastnom prežívaní zakusuje utrpenie a bolesť prameniacu z nedodržiavania týchto Zákonov, ale i radosť a šťastie zo života žitého v súlade s nimi.

   Nakoniec, a to je vlastne účelom jeho vývoja v hmote, by mal byť schopný na základe dokonalého poznania a zachvievania sa v súlade so Zákonmi stvorenia vstúpiť do duchovnej ríše ako zrelá osobnosť. Osobnosť, ktorej môže byť darovaná výsada večného bytia, výsada večného harmonického tvorenia v súlade s Vôľou Stvoriteľa.

   Vývojový proces ľudského ducha v hmotnosti má však jedno úskalie. Podobne, ako nie je možné chodiť celý pozemský život do školy a neosamostatniť sa, tak má i dozrievanie ľudského duchovného zárodku v hmotnosti určitý pevne stanovený, časový horizont, v ktorom musí ukončiť svoj vývoj.

   Hmota, ako vieme, je podrobená procesu vzniku a zániku. Všetko hmotné v určitom období vzniká, aby opäť po nejakom čase zaniklo. Platí to pre pozemské telo, pre každú jednotlivú planétu i pre celý hmotný vesmír. A práve čas trvania hmotnosti je časom presne vymedzeným ľudskému duchu na to, aby stihol ukončiť svoj vývoj a oslobodil sa z dosahu hmotnosti, podliehajúcej nevyhnutnosti zániku. Na túto skutočnosť upozorňoval už Ježiš v podobenstve o múdrych a nerozumných pannách i v mnohých iných podobenstvách, pretože hmotnosť sa už vtedy začala približovať k zlomovému momentu, od ktorého začína zánik.

   Je preto najvyšší čas, aby sme sa zo všetkých síl vynasnažili duchovne dozrieť a splniť prísne kritériá požadujúce poznanie a život v súlade so Zákonmi stvorenia, čo jediné nám môže otvoriť cestu nazad, do večnej duchovnej ríše, našej domoviny.

   Kto sa však nepoponáhľa, do poslednej chvíle váhajúc, ten bude strhnutý spolu s hmotou do nadchádzajúceho rozkladu a jeho doposiaľ nadobudnuté, avšak ešte nedostatočne vyvinuté sebavedomé ja bude spolu s ňou zničené a bolestne rozomleté. To je potom ono známe, večné zatratenie.

   Mnohí ľudia sú však toho názoru, že do prirodzeného zániku našej hmotnej planéty zostáva ešte veľmi veľa času a to teda znamená, že máme ešte veľa času na náš duchovný vývoj.

   Tak, ako sa život človeka vyvíja od narodenia, cez predškolský vek, vzdelávanie na základnej, strednej a vysokej škole, až po úplne osamostatnenie sa, presne rovnaký cyklus prebieha vo vývoji ľudstva ako celku.

   Aj civilizácia na zemi mala svoj zrod, svoj predškolský vek, i ona akoby prechádzala cez základnú i strednú školu. Avšak práve v súčasnom období sa nachádzame v našom vývoji tesne pred „maturitnou skúškou“ – skúškou dospelosti, ktorej základným kritériom bude určitá miera znalosti Zákonov stvorenia a života v súlade s nimi.

   Kto túto skúšku zvládne, dostane príležitosť ďalšieho vzdelávania sa na „vysokej škole“ – no a práve toto je skupina ľudí, ktorí budú ďalej pokračovať vo svojom duchovnom vývoji na zemi.

   Tí však, čo nadchádzajúcu „maturitnú skúšku“ nezvládnu, ktorých nikdy nezaujímali Zákony stvorenia, ktorí sa vždy riadili iba vlastným chcením a žili v domnienke, že oni sami vedia všetko lepšie, tí prídu o šancu ďalšieho duchovného dozrievania na zemi, pretože oni sami o ňu nikdy nestáli a ani nestoja. (Podobenstvo o múdrych a nerozumných pannách.)

   Takýto ľudia budú musieť byť účinkami Zákonov stvorenia vytlačení z úrovne tejto zeme, ktorá sa ešte nechystá zaniknúť, avšak život na nej bude posunutý vo svojom vývoji na ďaleko vyššiu úroveň. A tí, čo na základe vlastného, čistého a poctivého úsilia dostanú šancu žiť na nej ďalej, tí majú tiež všetky predpoklady na to, aby svoj vývoj smerom plnej duchovnej zrelosti stihli ukončiť včas.

   Aký ale bude osud ľudí, ktorí „maturitu“ nezvládli? Žiaľ, vo svojej lenivosti a ignorancii sa sami pripravili o možnosť ďalšieho dozrievania na zemi. Ako už bolo povedané, z pozemskej úrovne budú preto musieť byť zatlačení do úrovní nižších, aby v sťažených podmienkach, blízkych rozkladnému procesu snáď ešte dozreli.

   Keďže však vývoj vo stvorení nečaká, bude veľmi ťažké, ba skoro až nemožné dohnať vzniknutú časovú stratu, ktorú si sami svojim prístupom k „maturite“ spôsobili.

   No a práve v súčasnej dobe prežívame  najväčšie prelomové obdobie v histórii našej planéty. Obdobie veľkého rozdelenia na ďalej pokračujúcich a na tých, ktorí zaostanú.

   Očista, posledný súd, veľké triedenie – to všetko sú pojmy vystihujúce obdobie, o ktorom hovoríme a ktoré je už v plnom prúde vo svete ľudského cítenia a myslenia, aby sa čoskoro prejavilo aj viditeľne.

   Buď, alebo! Buď smerom k Svetlu a životu, alebo smerom od Svetla, k zániku. Pred takýmto zásadným životným rozhodnutím dnes stojí každý z nás a preto by všetci ľudia mali byť o týchto veciach informovaní, aby tým každý z nich dostal šancu rozhodnúť sa správne a správne využiť zostávajúci čas.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.

Komentáre