Na svete je neuveriteľne mnoho zla a zdá sa, že už dokonca prevažuje nad dobrom. Je tomu tak preto, lebo to zlé je pre ľudí akosi príťažlivejšie ako to dobré. Konať zlo je totiž jednoduchšie, pohodlnejšie a ľahšie, ako konať dobro. A preto aj väčšina ľudí volí túto jednoduchšiu a pohodlnejšiu cestu, ktorá na nich nekladie takmer žiadne nároky.
Pochopenie toho, prečo je tomu práve takto si priblížme na príklade malého dieťaťa, stavajúceho hrad z kociek. Dieťa kladie trpezlivo jednu kocku na druhú a veže hradu sa pomaly dvíhajú do výšky. Táto činnosť od neho vyžaduje určitú námahu, sústredenie, premýšľanie, kombinovanie, fantáziu a trpezlivosť. Avšak zrazu príde iné dieťa a šmahom ruky mu všetko zbúra.
No a presne takto je to i s dobrom a zlom. To dobré vyžaduje určitú námahu, určité sebaovládanie, sebadisciplínu, seba zušľachťovanie a cieľavedomosť v našom smerovaní k vyšším a vznešenejším hodnotám.
Avšak to zlé od nás mnoho nevyžaduje. Nevyžaduje takmer nič, pretože zlu stačí, ak sa ľudia oddajú a podvolia všetkým svojim slabostiam, vášniam a nedostatkom. Keď sa podvolia a bez zábran oddajú tomu najnižšiemu v sebe samých. A to je predsa tak jednoduché a pohodlné! Tak dokonale vyhovujúce ľudskej pohodlnosti a duchovnej lenivosti. Tak prosté, jednoduché a nenáročné, ako zbúrať šmahom ruky hrad z kociek.
Práve pre toto teda ľudí priťahuje zlo omnoho viac, ako dobro. Ako dobro, ktoré na nich kladie určité požiadavky a vyžaduje od nich určitú námahu cieľavedomého snaženia.
Vezmime si napríklad televíziu. Je plná filmov a programov nízkeho, ba až toho najnižšieho druhu. Je plná povrchnosti a neuveriteľnej myšlienkovej prázdnoty.
Prečo? Pretože práve takto to ľudia chcú! Pretože podľa ich názoru si práve pri sledovaní takéhoto druhu programov najlepšie oddýchnu. Nekladú na nich totiž nijaké morálne ani intelektuálne nároky. Ľudom naozaj stačí iba bezmyšlienkovite hľadieť na obrazovku, nech už sa tam v podstate deje čokoľvek. Len nech ich to nenúti hlbšie uvažovať a zaoberať nejakými morálnymi hľadiskami.
Programy náročnejšieho druhu a hlbšieho filozofického, etického, duchovného, či intelektuálneho charakteru bývajú zväčša vysielané mimo hlavný vysielací čas a na takzvaných „druhých programoch“, kde nemajú ani zďaleka takú sledovanosť.
Prečo? Jednoducho preto, lebo kladú na diváka určité požiadavky a určitú námahu, ktorú však väčšinový divák nie je ochotný vynaložiť. A preto vo vysielaní televízií prevláda brak a nekvalita nad hodnotami a kvalitou. To zlé, nízke, plytké a povrchné totiž ľuďom omnoho viac vyhovuje, ako to dobré, čisté, hodnotné a ušľachtilé, pretože to nevyžaduje žiadnu námahu. Len pohodlné podvolenie sa vlastnej nízkosti.
Takáto je pravda o človeku! O väčšine ľudí na tejto zemi! Kto chce, môže vidieť neodškriepiteľné dôkazy všade okolo seba. Môže ich vidieť nie len v štruktúre vysielania televízií, ale aj v rozhlase, literatúre, hudbe, na internete, ako aj v každodenných životných situáciách. Ľudia vo všeobecnosti inklinujú omnoho viac k tomu negatívnemu, ako k tomu lepšiemu a pozitívnejšiemu. Preto je na svete tak veľa nečestnosti, neohľaduplnosti, bezcitnosti, neľudskosti, nespravodlivosti, klamstva, egoizmu, nečistoty a neušľachtilosti, ale už omnoho menej čestnosti, ohľaduplnosti, ľudskosti, spravodlivosti, poctivosti, nesebeckosti, čistoty a ušľachtilosti. To prvé je totiž žiaľ omnoho jednoduchšie a pohodlnejšie, ako to druhé.
Každý z nás akoby v sebe skrýval dve podstaty. Jednu dobrú a druhú zlú. A človek sa žiaľ radšej podriaďuje tej zlej, akoby bol ochotný vyvinúť určitú námahu k vedomému rozvíjaniu tej dobrej.
O tejto povahe človeka, o tomto neblahom sklone ľudstva hovoril už kedysi Kristus vo svojom podobenstve o dvoch cestách. O ceste pohodlnej a širokej, po ktorej kráča väčšina a o ceste úzkej, ktorú nachádzajú iba nemnohí.
Tá široká cesta je cestou pohodlného odovzdania sa zlému, nízkemu a povrchnému, ktorá však vedie do záhuby. Tá úzka cesta je cestou úsilia o dobro, poctivosť, spravodlivosť a ušľachtilosť. Je to cesta námahy v úsilí o dobro, ktorá však jediná vedie k plnému a šťastnému životu. K životu hodnému dôstojnosti človeka, kým tá druhá, široká cesta pohodlného prispôsobovania sa zlému a nízkemu nás devalvuje a strháva nás pod našu vlastnú dôstojnosť. Alebo žiaľ mnohokrát až na úroveň zvieraťa.
Pamätajme teda a buďme si toho dobre vedomí, že to dobré v nás bude potrebovať k svojmu rozvinutiu vynaloženie určitej námahy, zatiaľ čo tomu zlému, nízkemu a neušľachtilému v nás sa stačí iba pohodlne podvoliť.
Avšak jedine rozvíjaním dobra môžeme dospieť k plnohodnotnosti života, zatiaľ čo v pohodlnom podvoľovaní sa zlému sa na samom konci tohto procesu skrýva skaza. Skrýva sa smrtonosná devalvácia našej osobnosti, ako nevyhnutný dôsledok našej duchovnej lenivosti, spočívajúcej v zhubnom sklone pohodlného podvoľovania sa zlému.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Pochopenie toho, prečo je tomu práve takto si priblížme na príklade malého dieťaťa, stavajúceho hrad z kociek. Dieťa kladie trpezlivo jednu kocku na druhú a veže hradu sa pomaly dvíhajú do výšky. Táto činnosť od neho vyžaduje určitú námahu, sústredenie, premýšľanie, kombinovanie, fantáziu a trpezlivosť. Avšak zrazu príde iné dieťa a šmahom ruky mu všetko zbúra.
No a presne takto je to i s dobrom a zlom. To dobré vyžaduje určitú námahu, určité sebaovládanie, sebadisciplínu, seba zušľachťovanie a cieľavedomosť v našom smerovaní k vyšším a vznešenejším hodnotám.
Avšak to zlé od nás mnoho nevyžaduje. Nevyžaduje takmer nič, pretože zlu stačí, ak sa ľudia oddajú a podvolia všetkým svojim slabostiam, vášniam a nedostatkom. Keď sa podvolia a bez zábran oddajú tomu najnižšiemu v sebe samých. A to je predsa tak jednoduché a pohodlné! Tak dokonale vyhovujúce ľudskej pohodlnosti a duchovnej lenivosti. Tak prosté, jednoduché a nenáročné, ako zbúrať šmahom ruky hrad z kociek.
Práve pre toto teda ľudí priťahuje zlo omnoho viac, ako dobro. Ako dobro, ktoré na nich kladie určité požiadavky a vyžaduje od nich určitú námahu cieľavedomého snaženia.
Vezmime si napríklad televíziu. Je plná filmov a programov nízkeho, ba až toho najnižšieho druhu. Je plná povrchnosti a neuveriteľnej myšlienkovej prázdnoty.
Prečo? Pretože práve takto to ľudia chcú! Pretože podľa ich názoru si práve pri sledovaní takéhoto druhu programov najlepšie oddýchnu. Nekladú na nich totiž nijaké morálne ani intelektuálne nároky. Ľudom naozaj stačí iba bezmyšlienkovite hľadieť na obrazovku, nech už sa tam v podstate deje čokoľvek. Len nech ich to nenúti hlbšie uvažovať a zaoberať nejakými morálnymi hľadiskami.
Programy náročnejšieho druhu a hlbšieho filozofického, etického, duchovného, či intelektuálneho charakteru bývajú zväčša vysielané mimo hlavný vysielací čas a na takzvaných „druhých programoch“, kde nemajú ani zďaleka takú sledovanosť.
Prečo? Jednoducho preto, lebo kladú na diváka určité požiadavky a určitú námahu, ktorú však väčšinový divák nie je ochotný vynaložiť. A preto vo vysielaní televízií prevláda brak a nekvalita nad hodnotami a kvalitou. To zlé, nízke, plytké a povrchné totiž ľuďom omnoho viac vyhovuje, ako to dobré, čisté, hodnotné a ušľachtilé, pretože to nevyžaduje žiadnu námahu. Len pohodlné podvolenie sa vlastnej nízkosti.
Takáto je pravda o človeku! O väčšine ľudí na tejto zemi! Kto chce, môže vidieť neodškriepiteľné dôkazy všade okolo seba. Môže ich vidieť nie len v štruktúre vysielania televízií, ale aj v rozhlase, literatúre, hudbe, na internete, ako aj v každodenných životných situáciách. Ľudia vo všeobecnosti inklinujú omnoho viac k tomu negatívnemu, ako k tomu lepšiemu a pozitívnejšiemu. Preto je na svete tak veľa nečestnosti, neohľaduplnosti, bezcitnosti, neľudskosti, nespravodlivosti, klamstva, egoizmu, nečistoty a neušľachtilosti, ale už omnoho menej čestnosti, ohľaduplnosti, ľudskosti, spravodlivosti, poctivosti, nesebeckosti, čistoty a ušľachtilosti. To prvé je totiž žiaľ omnoho jednoduchšie a pohodlnejšie, ako to druhé.
Každý z nás akoby v sebe skrýval dve podstaty. Jednu dobrú a druhú zlú. A človek sa žiaľ radšej podriaďuje tej zlej, akoby bol ochotný vyvinúť určitú námahu k vedomému rozvíjaniu tej dobrej.
O tejto povahe človeka, o tomto neblahom sklone ľudstva hovoril už kedysi Kristus vo svojom podobenstve o dvoch cestách. O ceste pohodlnej a širokej, po ktorej kráča väčšina a o ceste úzkej, ktorú nachádzajú iba nemnohí.
Tá široká cesta je cestou pohodlného odovzdania sa zlému, nízkemu a povrchnému, ktorá však vedie do záhuby. Tá úzka cesta je cestou úsilia o dobro, poctivosť, spravodlivosť a ušľachtilosť. Je to cesta námahy v úsilí o dobro, ktorá však jediná vedie k plnému a šťastnému životu. K životu hodnému dôstojnosti človeka, kým tá druhá, široká cesta pohodlného prispôsobovania sa zlému a nízkemu nás devalvuje a strháva nás pod našu vlastnú dôstojnosť. Alebo žiaľ mnohokrát až na úroveň zvieraťa.
Pamätajme teda a buďme si toho dobre vedomí, že to dobré v nás bude potrebovať k svojmu rozvinutiu vynaloženie určitej námahy, zatiaľ čo tomu zlému, nízkemu a neušľachtilému v nás sa stačí iba pohodlne podvoliť.
Avšak jedine rozvíjaním dobra môžeme dospieť k plnohodnotnosti života, zatiaľ čo v pohodlnom podvoľovaní sa zlému sa na samom konci tohto procesu skrýva skaza. Skrýva sa smrtonosná devalvácia našej osobnosti, ako nevyhnutný dôsledok našej duchovnej lenivosti, spočívajúcej v zhubnom sklone pohodlného podvoľovania sa zlému.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Komentáre