To, čo je v súčasnosti v ľudskej spoločnosti najviac preferované je náš rozum a naše rozumové schopnosti. Okrem daru rozumu má však každý človek aj dar ducha. Dar ducha, prostredníctvom ktorého sme schopní nadväzovať spojenie s vyššími, nehmotnými úrovňami. Prostredníctvom svojho ducha, prejavujúceho sa citom teda dokážeme vnímať vyššie, hmotu presahujúce súvislosti bytia, ako aj nezvratnú realitu existencie jediného Hýbateľa a Tvorcu všetkého – Boha!
Tak, ako má rozum schopnosť analytického a exaktného posúdenia diania v hmotnosti, presne rovnakým spôsobom má aj náš cit schopnosť overovať, skúmať a prežívať všetko, čo presahuje hranice najhrubšej hmotnosti. K aktivácii týchto našich vyšších schopností je však potrebné byť cez cit otvorený svojmu duchu, pretože práve naše cítenie je rečou ducha.
Žiaľ, tu sa ale skrýva kameň úrazu, pretože ľudia svojim jednostranným a neustálym preferovaním len a len vlastných rozumových schopností prišli o spojenie so svojim živým cítením. Tým stratili kontakt so svojim duchom a prostredníctvom neho s vyššou realitou. Tak prišli o schopnosť vnímať duchovné, ktoré z tohto dôvodu neskôr začali považovať za výmysel. Za niečo, čo neexistuje. Podstata problému však spočíva iba v ich vlastnej strate schopnosti vnímania vyššieho, duchovného rozmeru bytia.
Ale to, čo dokáže náš duch má aj mnohé, celkom praktické stránky. Vezmime si napríklad také pokrytectvo ľudí, ktorí sa dokážu navonok na niečo hrať, avšak vnútorne sú úplne inými. Trebárs navonok sa prezentujú ako veriaci, pričom ich vnútro je plné najrozličnejších zlých vlastností.
Podobné pokrytectvo a podobné klamanie je možné iba preto, že ľudia vo všeobecnosti veria viac rozumu, ako citu. No a rozum, ktorý je schopný vnímať iba to vonkajšie a viditeľné, tento rozum je možné pokryteckým správaním veľmi ľahko oklamať.
Ak by ale človek dokázal načúvať svojmu citu, prostredníctvom ktorého je spojený so svojim duchom, dokázal by pomerne ľahko prehliadnuť podobné klamstvo, pretože náš duch je schopný vyciťovať vnútorný život iného človeka. Takýmto spôsobom by sme dokázali jasne rozlíšiť všetky rozdiely medzi vonkajším správaním a vnútorným životom jednotlivých ľudí.
Dnes to síce ešte nedokážeme, ale má prísť doba, v ktorej budú mať všetci ľudia živé spojenie s vlastným duchom. Každé pokrytectvo bude potom ľahko prehliadnuté a na vedúce pozície v spoločnosti sa dostanú iba ľudia skutočne vnútorne vysoko hodnotní a nie takí, akí sú na vysokých pozíciách dnes, čiže ľudia, ktorí sa na hodnotných, dobrých a ústretových mnohokrát iba hrajú, pričom ich vnútro je úplne iné.
Dnes, keď nám ešte vládne rozum je práve preto možné, aby nám vládli pokrytci a klamári, ktorí inak hovoria a inak uvažujú. Títo ľudia môžu byť dokonca vnútorne úplne zvrhlí, avšak navonok si predsa len dokážu vybudovať príjemnú fasádu a to bez obáv, že by im na to v dnešnej dobe rozumu niekto prišiel. Žiaľ, takáto je realita a takéto sú mnohé takzvané „osobnosti“, ktoré vládnu národom i svetu.
Jedine vtedy, keď sa začnú na vedúce miesta v spoločnosti dostávať ľudia skutočne vnútorne hodnotní, iba potom začne všetko smerovať k lepšiemu. Iba skutočne spravodliví a čestní ľudia môžu totiž viesť spoločnosť správnym smerom – smerom k materiálnemu a duchovnému vzostupu.
Malá, ale užitočná rada na záver: Ak prídeme do kontaktu s nejakým človekom, mali by sme dbať na náš prvý dojem. Prvý dojem totiž pochádza z ducha, pretože náš duch zvažuje bleskurýchle.
Tento náš prvý, trebárs napríklad varovný dojem pri stretnutí s nejakým človekom však býva často rýchlo prekrytý našimi rozumovými úvahami a snahou dotyčného vyzerať pred nami čo najlepšie. Ak na to dáme a nebudeme sa držať prvého dojmu, často sa potom stáva, že na to nakoniec trpko doplatíme. Preto by sme mali pamätať, že prvý dojem býva takmer vždy správny.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Tak, ako má rozum schopnosť analytického a exaktného posúdenia diania v hmotnosti, presne rovnakým spôsobom má aj náš cit schopnosť overovať, skúmať a prežívať všetko, čo presahuje hranice najhrubšej hmotnosti. K aktivácii týchto našich vyšších schopností je však potrebné byť cez cit otvorený svojmu duchu, pretože práve naše cítenie je rečou ducha.
Žiaľ, tu sa ale skrýva kameň úrazu, pretože ľudia svojim jednostranným a neustálym preferovaním len a len vlastných rozumových schopností prišli o spojenie so svojim živým cítením. Tým stratili kontakt so svojim duchom a prostredníctvom neho s vyššou realitou. Tak prišli o schopnosť vnímať duchovné, ktoré z tohto dôvodu neskôr začali považovať za výmysel. Za niečo, čo neexistuje. Podstata problému však spočíva iba v ich vlastnej strate schopnosti vnímania vyššieho, duchovného rozmeru bytia.
Ale to, čo dokáže náš duch má aj mnohé, celkom praktické stránky. Vezmime si napríklad také pokrytectvo ľudí, ktorí sa dokážu navonok na niečo hrať, avšak vnútorne sú úplne inými. Trebárs navonok sa prezentujú ako veriaci, pričom ich vnútro je plné najrozličnejších zlých vlastností.
Podobné pokrytectvo a podobné klamanie je možné iba preto, že ľudia vo všeobecnosti veria viac rozumu, ako citu. No a rozum, ktorý je schopný vnímať iba to vonkajšie a viditeľné, tento rozum je možné pokryteckým správaním veľmi ľahko oklamať.
Ak by ale človek dokázal načúvať svojmu citu, prostredníctvom ktorého je spojený so svojim duchom, dokázal by pomerne ľahko prehliadnuť podobné klamstvo, pretože náš duch je schopný vyciťovať vnútorný život iného človeka. Takýmto spôsobom by sme dokázali jasne rozlíšiť všetky rozdiely medzi vonkajším správaním a vnútorným životom jednotlivých ľudí.
Dnes to síce ešte nedokážeme, ale má prísť doba, v ktorej budú mať všetci ľudia živé spojenie s vlastným duchom. Každé pokrytectvo bude potom ľahko prehliadnuté a na vedúce pozície v spoločnosti sa dostanú iba ľudia skutočne vnútorne vysoko hodnotní a nie takí, akí sú na vysokých pozíciách dnes, čiže ľudia, ktorí sa na hodnotných, dobrých a ústretových mnohokrát iba hrajú, pričom ich vnútro je úplne iné.
Dnes, keď nám ešte vládne rozum je práve preto možné, aby nám vládli pokrytci a klamári, ktorí inak hovoria a inak uvažujú. Títo ľudia môžu byť dokonca vnútorne úplne zvrhlí, avšak navonok si predsa len dokážu vybudovať príjemnú fasádu a to bez obáv, že by im na to v dnešnej dobe rozumu niekto prišiel. Žiaľ, takáto je realita a takéto sú mnohé takzvané „osobnosti“, ktoré vládnu národom i svetu.
Jedine vtedy, keď sa začnú na vedúce miesta v spoločnosti dostávať ľudia skutočne vnútorne hodnotní, iba potom začne všetko smerovať k lepšiemu. Iba skutočne spravodliví a čestní ľudia môžu totiž viesť spoločnosť správnym smerom – smerom k materiálnemu a duchovnému vzostupu.
Malá, ale užitočná rada na záver: Ak prídeme do kontaktu s nejakým človekom, mali by sme dbať na náš prvý dojem. Prvý dojem totiž pochádza z ducha, pretože náš duch zvažuje bleskurýchle.
Tento náš prvý, trebárs napríklad varovný dojem pri stretnutí s nejakým človekom však býva často rýchlo prekrytý našimi rozumovými úvahami a snahou dotyčného vyzerať pred nami čo najlepšie. Ak na to dáme a nebudeme sa držať prvého dojmu, často sa potom stáva, že na to nakoniec trpko doplatíme. Preto by sme mali pamätať, že prvý dojem býva takmer vždy správny.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Komentáre