Až ku koreňom všetkého zla...

   Rozšíreným javom dnešnej doby je všeobecné sťažovanie sa. Sťažovanie sa na politikov, ktorí klamú a kradnú, na nedostatok práce a zlé pracovné podmienky, na nízku mzdu, na zlé vzťahy medzi ľuďmi, na krízu a na mnoho iných vecí. No a každý z nás vidí príčiny tohto všetkého v niečom inom.

   Niekto v pravicovej politike a jej predstaviteľoch, iný zase v politike ľavicovej a jej zástancoch. Niekto v politike USA a štátov Európskej únie a iný  vidí zase úhlavného nepriateľa všetkého pokroku v Rusku. Nadáva sa na poslancov a úradníkov, na primátorov a starostov, na policajtov, na banky, na finančné skupiny, pričom každý z nich nesie nepochybne určitý diel viny na tom, že sa nemáme tak dobre, ako by sme chceli.

   Ľudia totiž jasne cítia a dennodenne prežívajú, že takým spôsobom, akým to funguje dnes to nie je úplne v poriadku, avšak vo vnímaní príčin tohto stavu sa ich názory rozchádzajú. A práve preto, že sa doposiaľ nenašla tá pravá a skutočná príčina sa pomery stále čoraz viacej zhoršujú. A zhoršujú sa nie len u nás, ale aj z nášho pohľadu v blahobytnom a dobre fungujúcom západe, pričom svetu hrozí i napriek všetkým doterajším opatreniam nová finančná kríza.

   Niečo tu musí byť zlé! Musí tu byť nejaká skrytá, neznáma príčina, ktorá dohnala svet do krízy a ktorá neustále spôsobuje ďalšie zhoršovanie pomerov.

   Čo je tou príčinou? Kde pramení všetko toto zlo?

   Žiaľ, skutočná pravda bude pre mnohých neprijateľnou, pretože nebudú ochotní akceptovať pravého vinníka. Skutočného vinníka, ktorým nie sú ani politici, ani finančné skupiny, ani banky, ale je ním napodiv prostý, obyčajný človek. Je ním každý z nás! Každý jednoduchý a obyčajný človek, ktorý je živiteľom, podporovateľom a udržiavateľom dnešného  systému, založeného na osobnom egoizme. Založeného na preferovaní prospechu vlastného ja, a to hoci aj na úkor iných, ak to človeku môže priniesť osobné výhody a osobný prospech.

   Áno, väčšina ľudí chce dobro a všemožné výhody predovšetkým pre seba samých. To je jadrom ich životného snaženia. Je ním dosiahnutie osobného prospechu, ktorý je pre nás rozhodujúci a to aj vtedy, ak tým uškodíme niekomu inému a spôsobíme mu stratu. Náš osobný záujem je pre nás prvoradý a ak pri jeho dosahovaní oklameme, podvedieme a ošklbeme iného, mnohokrát to považujeme za vlastnú šikovnosť.

   Priznajme si, že život priemerného, obyčajného človeka je vrchovato naplnený osobným egoizmom. Egoizmom, ktorý je vlastný takmer všetkým ľuďom. No a tí, čo sú v tejto oblasti  najdôvtipnejšími a najšikovnejšími, tí sa dokázali vyšvihnúť na najvyššie miesta. Na najvyšších miestach spoločnosti, štátov a celého sveta sú majstri našich vlastných chýb. Sú majstri ľudského egoizmu, ktorí dokázali rozvinúť uplatňovanie tohto systému až takmer k dokonalosti. A v súlade s týmto princípom sa neustále snažia aj naďalej dosahovať hlavne svoj osobný prospech, a to za akúkoľvek cenu. Aj za cenu podvodu, klamstva a ožobračovania ľudí, či dokonca celých národov. A to všetko má tendenciu čoraz viacej sa stupňovať. Preto sú bohatí stále bohatšími a chudobní čoraz chudobnejšími.

   A celý systém môže fungovať len preto, lebo bežní, obyčajní ľudia sú jeho podporovateľmi. Lebo vnútorne uznávajú tento princíp. Princíp osobného egoizmu v dosahovaní prednostného práva osobného prospechu i na úkor iných, ak na to príde. Priznajme si, že väčšina ľudí koná presne takto, i keď samozrejme v malom a v rámci svojich obmedzených možností. Tí hore, ktorí nám vládnu konajú to isté, ibaže vo veľkom. Oni v tom boli jednoducho „najlepší“ a preto sa dostali až hore. Nemohli by sa však hore udržať a zotrvať tam, ak by sme ich my tu dole nepodporovali. Ak by sme ich nepodporovali uznávaním rovnakých „hodnôt“.

   Funkčnosť súčasného systému drží pri živote vnútorný súhlas a vnútorné súznenie väčšiny populácie. Toto súznenie spočíva v uznávaní princípu osobného egoizmu, spojeného s prípustnosťou dosahovania prospechu i na úkor iných.

   Väčšina ľudí teda vnútorne schvaľuje systém, v ktorom žijeme. A „majstri“ toho, čo všetci schvaľujeme nám vládnu a ich vláda spôsobuje, že životné pomery sa stávajú čoraz horšími a neudržateľnejšími.

   Ľudia však majú čo si zaslúžia! Vo svojich životoch totiž prežívajú dôsledky práve tej „hodnoty“, ktorú sami uznávajú. A jej majstri im vládnu, kým oni ich uznávaním tejto hodnoty podporujú.

   Ľudia teda v každodennom živote prežívajú len dôsledky svojho vlastného egoizmu. To, čo sú nútení prežívať pre nich vytvoril egoizmus, ktorý uznávajú. Prežívajú to, čo pre nich vytvorili majstri ich vlastného hodnotového systému.

   Ak si toto všetko uvedomíme pochopíme, že je v tom spravodlivosť, ktorá vyráža dych. Spravodlivosť, na základe ktorej ľudia trpia dôsledkom nesprávnych hodnôt, ktoré uznávajú a podporujú. A trpia preto, aby pochopili, že tieto hodnoty nie sú správne. Že práve nesprávnosť hodnôt, ktorým veria a ktoré uznávajú im spôsobuje všetko utrpenie a biedu. Utrpenie, strádanie a biedu, ktorých sa môžu zbaviť len vtedy, ak od „hodnôt“, ktoré ich spôsobujú ustúpia a začnú uznávať hodnoty úplne iné. Úplne opačné!

   Ak teda je to v našom prípade osobný egoizmus, ktorý ničí človeka a ľudstvo, egoizmus, ktorý dovoľuje dosahovať osobných výhod a prospechu i na úkor iných, tak jeho opakom je osvietená zásada dbať pri každom úsilí o svoj osobný prospech v úplne rovnakej miere i prospechu iných. Nečiniť jednoducho nič, čo by prinieslo výhody mne samotnému, ale poškodilo by iného. Človek sa musí naučiť hľadieť pri všetkom svojom konaní na záujmy iných v rovnakej miere, ako na svoje vlastné. Toto je princíp, ktorý musí prijať za svoj každý, kto chce, aby bol jeho vlastný život už konečne krajším a harmonickejším. Toto je princíp, ktorého dodržiavaním prestaneme podporovať princíp nesprávny a tým ho prestaneme vyživovať a podporovať. A obluda egoizmu, doposiaľ živená miliardami ľudí začne potom postupne strácať na sile a vitalite. Začne slabnúť a jej hlavní predstavitelia začnú strácať pôdu pod nohami. A tým budú slabnúť i prejavy zla, ktorými démon egoizmu ľudí utláča.

   Jedine týmto spôsobom je možné zastaviť zlo a úpadok, ktoré sa vo svete čoraz viacej šíria. Svet musí už raz jednoducho pochopiť, že nikto nesmie kráčať k vlastnému šťastiu po chrbtoch iných. To je zvrátený princíp, ktorému sme uverili a ktorý nám prináša krízy, nepokoje a biedu.

   Nie, človek nesmie kráčať za svojimi cieľmi po chrbtoch iných, ale naopak, má druhých podporovať. Má brať na nich a na ich záujmy rovnaký ohľad a ako na seba a svoje vlastne záujmy.

   V týchto jednoduchých slovách je skrytá podstata! Podstata všetkého súčasného zla, ale i podstata možného budúceho dobra. Jednotlivci, obyčajní, jednoduchí a prostí ľudia rozhodujú totiž o tom, kam kráča tento svet a v akých hmotných podmienkach budú musieť žiť. Ak budú aj naďalej žiť svojim malým a osobným egoizmom, budú podporovať egoistický systém, ktorého majstri nám budú vládnuť a ničiť nás.

   Ak však prestanú živiť túto hydru a začnú byť sami ohľaduplnejšími a ľudskejšími k iným, začnú prihliadať na ich záujmy rovnako, ako na svoje vlastné, potom sa na vrchol spoločnosti budú môcť dostať majstri ich vlastných cností presne tak, ako sa teraz dostávajú na vrchol majstri ich vlastných chýb.

   Potom však už ľudia nebudú mať dôvod nadávať na tých tam hore, ale naopak, budú si ich ctiť a vážiť. Všetko toto je totiž zákonitý a veľkou všemúdrosťou univerza riadený dej, na základe ktorého sa ľudstvu, ľuďom a jednotlivcom dostáva neúchylnej spravodlivosti. Neúchylnej spravodlivosti spočívajúcej v tom, že vždy sa im dostane presne toho, čo si zaslúžia.

   Staňme sa teda dobrými a nesebeckými a príde k nám dobro preto, lebo si ho zaslúžime. Alebo zostaňme naďalej verní svojmu osobnému egoizmu a budeme žať zlo, biedu, utrpenie a krízy, pretože presne toto si zaslúžime.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.

Komentáre