Rozdiel medzi svetskou a univerzálnou spravodlivosťou

Svetská spravodlivosť funguje asi tak slepo a necitlivo, ako uviedla istá pani v tomto príbehu: Pred deviatimi rokmi sa jedna matka pokúsila zabiť svoje desaťdňové dieťa a dostala podmienku. Sociálna kurátorka chcela neskôr dievčatko kontaktovať so svojou „mamou“, ale ona neprejavila ani najmenší záujem.

Onedlho dopadol na dievčatko ďalší úder a to, neverili by ste, od exekútora. Keď som si totiž ťažko zranené dievčatko vzala do starostlivosti, pretože jej rodina ju nechcela, snažila som sa jej dať všetku lásku, ktorej som bola schopná. V minulom roku mala 8 rokov a tak sme sa rozhodli, že založíme účet, detské konto, kde si bude sporiť a bude sa učiť hospodáriť. Mala svoju kartu a cítila sa veľmi dôležito, keď si peniažky z prasiatka vkladala na účet.

   Aké nás však čakalo prekvapenie, keď sme vyšli na vianočné nákupy a dievčatko si chcelo našetrené peniažky vybrať a urobiť radosť sebe a deťom z SOS dedinky, s ktorými sa zoznámila a veľmi si ich obľúbila? Na konte nebolo nič!

   Ja som sa tvárila pokojne, pretože som čakala nejakú chybu v banke. To, čo mi oznámili, to by som nečakala ani v najhoršom sne. Osemročné dievča má na svojom účte exekúciu za to, že neuhradila ročný poplatok za komunálny odpad. Bolo to v čase, keď som ju ešte nemala oficiálne zverenú do starostlivosti a keď mala trvalé bydlisko u matky, ktorej bola neskôr súdne odobraná.

   Priznám sa, že som stála a nevedela, čo tej malej povedať. Jej oči na mňa pozerali podobne, ako keď som si ju doviezla domov z nemocnice. A ja som bola bezmocná. Bezmocná a chcelo sa mi plakať, ale musela som sa usmievať, aby som jej neublížila ešte viac.

   Po zistení okolností musím konštatovať, že existujú ľudia, ktorí sa neštítia ničoho. Ani svojim spôsobom okradnúť osemročné dievča, ktoré si šetrilo, aby sme si mohli urobiť krásne Vianoce.

   Bezmocnosť je snáď to najhoršie, čo môže človeka stretnúť. Snažila som sa situáciu vyriešiť pôžičkou, ktorú mi ako pestúnovi nedali a stále hľadám slová, ako malej vysvetliť, že jej zobrali jej peniažky preto, lebo listy s upozornením na dlh chodili k matke, ktorá jej nielen že tak veľmi ublížila, ale ani nám nebola schopná písomnosti odovzdať.

   Ak teda niekto hovorí o spravodlivosti, mohol by mi poradiť, čo mám tomuto dieťaťu povedať? Ja totiž vôbec neviem.

   Odpoveď je nasledovná: Okrem spravodlivosti ľudskej existuje i Spravodlivosť vyššia.  Spravodlivosť, ktorá presahuje štandardné vnímanie priemerného človeka, obmedzené iba jeho úzko materialistickým pohľadom na svet. A práve pre túto obmedzenosť vnímania sa ľudia nerozpakujú jednať vo vzťahu k iným nečestne, nespravodlivo, neľudsky a necitlivo tak, ako popisujete.

   Avšak zdanlivá pozemská beztrestnosť je iluzórna a vzniká z presvedčenia, že keď je to tu na zemi akože v poriadku, potom už nebudeme nikým iným a nikde inde braní na zodpovednosť za naše jednanie. Že sa nám to všetko jednoducho prepečie.

   Takéto myslenie a z neho vyplývajúce jednanie je ale hlbokým a zásadným omylom! Existuje totiž už spomínaná, vyššia Spravodlivosť, presahujúca hranice vnímania obyčajného človeka, ktorá každému z ľudí neomylne a nekompromisne prináša takú žatvu, aká bola jeho sejba. Aká bola sejba jeho slov a činov, ale dokonca i sejba jeho citov a myšlienok. To teda znamená, že na základe univerzálneho Zákona spätného účinku každý z nás raz stopercentne zožne to, čo zasieval. Nech už to bolo dobré, alebo zlé.

   A nevyhnutnosti tejto žatvy neunikneme dokonca ani vlastnou smrťou. A práve v tomto spočíva podstata celého problému, pretože pre bežného človeka smrťou všetko končí. Obrovské však bude prekvapenie miliónov ľudí keď zistia, že smrťou nič nekončí a že účinky veľkej, železnej a nekompromisnej Spravodlivosti ich budú zasahovať aj po fyzickej smrti. A to presne v duchu Zákona: Čo kto zasial, to bude musieť aj nevyhnutne žať.

   Kto sial dobro a bol čestný, ušľachtilý, spravodlivý a ľudský, ten zožne dobro a šťastie.

   Kto však sial zlo a bol nečestný, nespravodlivý, bez citu a bez ľudskosti, ten zožne zlo a utrpenie.

   Tento svet je plný neľudskosti, nečestnosti, bezohľadnosti a zla. Treba však vedieť, že nikto z takto jednajúcich neunikne účinkom vyššej Spravodlivosti, pred ktorou ho neochránia ani peniaze, ani majetky, ani moc, ani jeho úrad, ani jeho postavenie, ba ani jeho falošná bezúhonnosť z hľadiska pozemského zákonodarstva. Preto sa už teraz tras každý, kto konáš zlo a páchaš nespravodlivosť!

   Ako však tieto skutočnosti vysvetliť malému dieťaťu, ktoré sa možno trochu predčasne stretlo s bezohľadnosťou sveta? Vhodné vysvetlenie nájdeme v rozprávkach. Nie v tých súčasných, ale v tých starších, ktoré sa detskému poslucháčovi vždy snažili vhodnou formou ukázať, že víťazstvo zla a nečestnosti býva iba dočasné a že dobro predsa len zlo nakoniec zdolá. V každej dobrej rozprávke je tomu presne takto.

   A presne takto je tomu aj v celkovom kontexte nášho bytia, ktoré presahuje náš súčasný pozemský život. Naši predkovia o tom vedeli a snažili sa svoje poznanie vštepovať už najmladšej generácii práve formou rozprávok.

   Posolstvo rozprávok je teda nasledovné: Zlo na zemi existuje a môže vo vzťahoch medzi ľuďmi sláviť i dočasné úspechy. Môže neraz i veľmi efektívne znepríjemňovať život mnohým dobrým. Avšak nakoniec bude predsa len zlo potrestané a dobro odmenené. A práve preto sa oplatí byť dobrým a v dobre zotrvať. A to i napriek všetkej dočasnej nespravodlivosti.

   Na prezidentskej štandarde českej republiky môžeme napríklad čítať slová: Pravda zvíťazí. V dnešnej dobe nečestnosti, v ktorej víťazí všetko možné len nie pravda sa tieto slová môžu taktiež zdať na prvý pohľad ako niečo, čo ku nám prichádza z ríše rozprávok. Ono to však nie je žiadna rozprávka ale skutočnosť, vnímaná z vyššieho pohľadu a z hľadiska širších súvislosti. Preto sa naozaj oplatí byť dobrým a spravodlivým, bez ohľadu na to, aké dnes zlo dosahuje veľké úspechy. Lebo z hľadiska vyššieho pohľadu na skutočnosť nesie už teraz na svojom čele pečať smrti a zničenia každý, kto holduje zlu.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.

Komentáre