Jedine Pravda samotná predstavuje slobodnú a voľnú cestu vpred. Lepšie povedané, cestu nahor. Pravdu si totiž môžeme prirovnať k diaľnici, ktorá smeruje priamo a rovno do cieľa. Problémom však je, že z tejto priamej cesty vedie mnoho odbočiek. Odbočiek, predstavujúcich rozličné nesprávne názory, ktoré z rôznych dôvodov získavame a preberáme od iných.
Pravda je poznanie vecí, súvislostí a javov presne tak, akými oni naozaj sú. Pravda predstavuje reálny pohľad na život a na všetko, čo nám prináša. Či už vo svojej viditeľnej, alebo voľným okom neviditeľnej, skrytej podobe.
Žiaľ, vo svete ľudí však existuje množstvo falošných názorov, tvrdení a vysvetlení. Veľké množstvo zaručených právd, ktoré nekorešpondujú so skutočnou Pravdou, ale sa od nej odkláňajú. Ak však takýmto názorom ľudia veria, ak ich prijímajú a riadia sa nimi, vnímajú realitu skresleným spôsobom. No a na základe svojho skresleného vnímania reality musia narážať, zraňovať sa a spôsobovať si škodu.
A to z jednoduchého dôvodu. Sú totiž ako ľudia so silným poškodením zraku, ktorí nevnímajú skutočnosť takú, akou ona je, ale takú, akou sa oni sami na základe svojich mylných názorov domnievajú, že je. A je úplne jedno, či ide o názory osobné, názory všeobecne akceptované verejnou mienkou, alebo názory s dlhodobým historickým kontextom, nazývané sa tradíciou.
V skutočnosti je dôležité iba to, či sú tieto názory v súlade s Pravdou, alebo nie. Ak v súlade s Pravdou sú, prinášajú ľuďom šťastie a harmóniu. Ak ale v súlade s Pravdou nie sú, vnášajú do ich života disharmóniu a spôsobujú im problémy.
Ľudia teda môžu niečomu veriť hoci aj celé stáročia, avšak v skutočnosti to nemá nijakú hodnotu, ak je to v rozpore s Pravdou. Preto to musí prinášať vždy iba škodu. A každý chybný názor je o to nebezpečnejší, o čo dlhšiu má tradíciu, pretože potom býva jedným z najpodstatnejších argumentov jeho dôveryhodnosti práve jeho dlhodobá tradícia.
Takto prijímať veci je síce pohodlné, ale nie správne, pretože povinnosťou každého z nás je preveriť si mieru opravdivosti všetkého, čomu sa hodláme uveriť. Kto však stavia svoje presvedčenie iba na prebratých názoroch iných bez toho, že by si on sám dal námahu preskúmať ich správnosť, sám seba ľahkomyseľne uväzňuje do klietky falošných názorov. Z vlastnej viny a na základe vlastnej neochoty a pohodlnosti veci samostatne skúmať sa potom ocitá uväznený za mrežami nesprávnych názorov. Ocitá sa vzdialený od priamej cesty Pravdy a nekráča dopredu, ani nahor, ale blúdi po rozličných nesprávnych cestách, ktoré sú cestami slepými, falošnými a nevedúcimi nikam. Oberajú ho iba o čas a silu. No a dôsledkom tohto stavu je vnútorné nenaplnenie, nespokojnosť a neschopnosť nájsť pravé šťastie. Preto i Kristus kedysi povedal: Hľadajte Pravdu, pretože iba Pravda vás vyslobodí.
Prejdime teraz od všeobecných konštatovaní ku veciam konkrétnym. A síce k ľuďom, ktorí patria medzi prívržencov Krista. Títo ľudia patria spravidla do nejakej z mnohých kresťanských cirkví, ale môžu to byť tiež ľudia, nezaradení nikam, hlásiaci sa iba čisto ku kresťanským hodnotám. No a všetci títo v domnienke, že prijímajú učenie a správny výklad slov Ježiša Krista, prijímajú s naivnou dobrosrdečnosťou rôzne všeobecne rozšírené a tendenčne zaužívané názory.
Najsmutnejšia na celej veci je však skutočnosť, že ani zďaleka všetko to, čo veriaci prijímajú či už v cirkvách, alebo mimo cirkví, je totožné s učením Krista. Z rozličných dôvodov boli totiž jeho slová a výklady jeho slov účelovo pozmenené tak, že už čistým spôsobom nekorešpondujú s Pravdou. S Pravdou, ktorej poznanie svojho času Ježiš naozaj priniesol.
Každý veriaci, vážne skúmajúci všetko, čo mu je predkladané, by predsa už dávno musel zistiť a vycítiť, že s mnohými vecami sa nemôže vnútorne stotožniť. Že im síce z poslušnosti k rozličným autoritám verí, ale nemôže sa za ne postaviť plným vlastným vnútorným presvedčením. Ak ale človek nepočúva tichý hlas, prichádzajúci z jeho vnútra a upozorňujúci ho na to, že tu niečo nesedí, ak tento tichý hlások zapudí a iba nekriticky všetko prijíma, vzdiali sa tým od Pravdy a sám seba uväzní za mreže nesprávnych názorov.
Existuje žiaľ mnoho veriacich, čestných a dobrých ľudí, ktorí bez vlastného skúmania prijali za svoje rôzne učenia a dogmy, nezhodujúce sa s Pravdou. Ide mnohokrát o veci, tradované už po stáročia, avšak ako sme už spomínali na začiatku, rozhodujúca je vždy iba Pravda samotná.
Ak sa však pre ľudí stane rozhodujúcim niečo iné, čo je v rozpore s Pravdou, je tragédiou každého, kto tomu verí a v kom sa jeho viera hlboko zakorenila. Tak hlboko, že si ju vo svojej duši odnesie na takzvaný druhý svet a i tam sa jej pevne drží, pretože takto to predsa tvrdili autority, ktorým veril.
A títo ľudia, hoci sú dobrí a čestní a mohli by preto kráčať vpred a stúpať nahor smerom k Svetlu, narazia na druhom svete na oceľovú mrežu. Budú do nej zúfalo búšiť, ale ona ich ďalej nepustí! Nepustí, pretože tou mrežou bude v skutočnosti ich vlastný, nesprávny názor, zakorenený v ich duši, ktorý im znemožňuje slobodne vykročiť po ceste Pravdy. Nebudú na ňu môcť vkročiť dovtedy, kým nesprávny názor v sebe neprekonajú. Čiže, kým oni samotní neodstránia mrežu, ktorá ich zadržiava.
Niečo takéhoto je však nesmierne ťažké! Je ťažké zmeniť takto hlboko zakorenený názor už tu na zemi, avšak ešte omnoho ťažšie je to „tam“, na „druhom svete“. A práve z tohto dôvodu zostávajú tisíce, ba milióny veriacich uväznených za mrežami nesprávnych názorov po celé stáročia, neschopní prehodnotiť a vzoprieť sa tomu, čomu ich učili duchovné autority a čo oni prevzali ako Pravdu, pričom ale o Pravdu vôbec nejde. Preto zostávajú stále uväznení a spútaní.
Hľadajme Pravdu, pretože len Pravda nás vyslobodí! Pretože len Pravda zdoláva mreže všetkých nesprávnych názorov, ktoré v sebe ešte nesieme a tým nás oslobodzuje. Oslobodzuje od omylov, neprávd a poloprávd, dogiem a účelových lží, ktoré nás duchovne spútavajú a nedovoľujú nám slobodne kráčať nahor.
Prostredníctvom svojej túžby po Pravde, prostredníctvom svojej túžby po poznaní toho, akými veci naozaj sú, prostredníctvom svojho samostatného skúmania a vyciťovania drží každý z nás vo svojich rukách kľúč k vlastnej slobode. Kľúč k slobode ducha, kráčajúceho v Pravde a prostredníctvom Pravdy k Svetlým Výšinám.
Ak si ale nenájdeme čas vážne a skúmavo preveriť všetko, čomu veríme, ak nenájdeme odvahu odvrhnúť od seba všetko, s čím sa nemôžeme stotožniť vo svojom cítení a čo sa nám preto nemôže stať živým presvedčením, zostaneme navždy uväznení za mrežami nesprávnych názorov. Za mrežami nesprávnych názorov a omylov, za ktorými môžeme zúfalo stáť i celé stáročia, až sa nám to napokon môže stať príčinou našej definitívnej duchovnej záhuby.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Pravda je poznanie vecí, súvislostí a javov presne tak, akými oni naozaj sú. Pravda predstavuje reálny pohľad na život a na všetko, čo nám prináša. Či už vo svojej viditeľnej, alebo voľným okom neviditeľnej, skrytej podobe.
Žiaľ, vo svete ľudí však existuje množstvo falošných názorov, tvrdení a vysvetlení. Veľké množstvo zaručených právd, ktoré nekorešpondujú so skutočnou Pravdou, ale sa od nej odkláňajú. Ak však takýmto názorom ľudia veria, ak ich prijímajú a riadia sa nimi, vnímajú realitu skresleným spôsobom. No a na základe svojho skresleného vnímania reality musia narážať, zraňovať sa a spôsobovať si škodu.
A to z jednoduchého dôvodu. Sú totiž ako ľudia so silným poškodením zraku, ktorí nevnímajú skutočnosť takú, akou ona je, ale takú, akou sa oni sami na základe svojich mylných názorov domnievajú, že je. A je úplne jedno, či ide o názory osobné, názory všeobecne akceptované verejnou mienkou, alebo názory s dlhodobým historickým kontextom, nazývané sa tradíciou.
V skutočnosti je dôležité iba to, či sú tieto názory v súlade s Pravdou, alebo nie. Ak v súlade s Pravdou sú, prinášajú ľuďom šťastie a harmóniu. Ak ale v súlade s Pravdou nie sú, vnášajú do ich života disharmóniu a spôsobujú im problémy.
Ľudia teda môžu niečomu veriť hoci aj celé stáročia, avšak v skutočnosti to nemá nijakú hodnotu, ak je to v rozpore s Pravdou. Preto to musí prinášať vždy iba škodu. A každý chybný názor je o to nebezpečnejší, o čo dlhšiu má tradíciu, pretože potom býva jedným z najpodstatnejších argumentov jeho dôveryhodnosti práve jeho dlhodobá tradícia.
Takto prijímať veci je síce pohodlné, ale nie správne, pretože povinnosťou každého z nás je preveriť si mieru opravdivosti všetkého, čomu sa hodláme uveriť. Kto však stavia svoje presvedčenie iba na prebratých názoroch iných bez toho, že by si on sám dal námahu preskúmať ich správnosť, sám seba ľahkomyseľne uväzňuje do klietky falošných názorov. Z vlastnej viny a na základe vlastnej neochoty a pohodlnosti veci samostatne skúmať sa potom ocitá uväznený za mrežami nesprávnych názorov. Ocitá sa vzdialený od priamej cesty Pravdy a nekráča dopredu, ani nahor, ale blúdi po rozličných nesprávnych cestách, ktoré sú cestami slepými, falošnými a nevedúcimi nikam. Oberajú ho iba o čas a silu. No a dôsledkom tohto stavu je vnútorné nenaplnenie, nespokojnosť a neschopnosť nájsť pravé šťastie. Preto i Kristus kedysi povedal: Hľadajte Pravdu, pretože iba Pravda vás vyslobodí.
Prejdime teraz od všeobecných konštatovaní ku veciam konkrétnym. A síce k ľuďom, ktorí patria medzi prívržencov Krista. Títo ľudia patria spravidla do nejakej z mnohých kresťanských cirkví, ale môžu to byť tiež ľudia, nezaradení nikam, hlásiaci sa iba čisto ku kresťanským hodnotám. No a všetci títo v domnienke, že prijímajú učenie a správny výklad slov Ježiša Krista, prijímajú s naivnou dobrosrdečnosťou rôzne všeobecne rozšírené a tendenčne zaužívané názory.
Najsmutnejšia na celej veci je však skutočnosť, že ani zďaleka všetko to, čo veriaci prijímajú či už v cirkvách, alebo mimo cirkví, je totožné s učením Krista. Z rozličných dôvodov boli totiž jeho slová a výklady jeho slov účelovo pozmenené tak, že už čistým spôsobom nekorešpondujú s Pravdou. S Pravdou, ktorej poznanie svojho času Ježiš naozaj priniesol.
Každý veriaci, vážne skúmajúci všetko, čo mu je predkladané, by predsa už dávno musel zistiť a vycítiť, že s mnohými vecami sa nemôže vnútorne stotožniť. Že im síce z poslušnosti k rozličným autoritám verí, ale nemôže sa za ne postaviť plným vlastným vnútorným presvedčením. Ak ale človek nepočúva tichý hlas, prichádzajúci z jeho vnútra a upozorňujúci ho na to, že tu niečo nesedí, ak tento tichý hlások zapudí a iba nekriticky všetko prijíma, vzdiali sa tým od Pravdy a sám seba uväzní za mreže nesprávnych názorov.
Existuje žiaľ mnoho veriacich, čestných a dobrých ľudí, ktorí bez vlastného skúmania prijali za svoje rôzne učenia a dogmy, nezhodujúce sa s Pravdou. Ide mnohokrát o veci, tradované už po stáročia, avšak ako sme už spomínali na začiatku, rozhodujúca je vždy iba Pravda samotná.
Ak sa však pre ľudí stane rozhodujúcim niečo iné, čo je v rozpore s Pravdou, je tragédiou každého, kto tomu verí a v kom sa jeho viera hlboko zakorenila. Tak hlboko, že si ju vo svojej duši odnesie na takzvaný druhý svet a i tam sa jej pevne drží, pretože takto to predsa tvrdili autority, ktorým veril.
A títo ľudia, hoci sú dobrí a čestní a mohli by preto kráčať vpred a stúpať nahor smerom k Svetlu, narazia na druhom svete na oceľovú mrežu. Budú do nej zúfalo búšiť, ale ona ich ďalej nepustí! Nepustí, pretože tou mrežou bude v skutočnosti ich vlastný, nesprávny názor, zakorenený v ich duši, ktorý im znemožňuje slobodne vykročiť po ceste Pravdy. Nebudú na ňu môcť vkročiť dovtedy, kým nesprávny názor v sebe neprekonajú. Čiže, kým oni samotní neodstránia mrežu, ktorá ich zadržiava.
Niečo takéhoto je však nesmierne ťažké! Je ťažké zmeniť takto hlboko zakorenený názor už tu na zemi, avšak ešte omnoho ťažšie je to „tam“, na „druhom svete“. A práve z tohto dôvodu zostávajú tisíce, ba milióny veriacich uväznených za mrežami nesprávnych názorov po celé stáročia, neschopní prehodnotiť a vzoprieť sa tomu, čomu ich učili duchovné autority a čo oni prevzali ako Pravdu, pričom ale o Pravdu vôbec nejde. Preto zostávajú stále uväznení a spútaní.
Hľadajme Pravdu, pretože len Pravda nás vyslobodí! Pretože len Pravda zdoláva mreže všetkých nesprávnych názorov, ktoré v sebe ešte nesieme a tým nás oslobodzuje. Oslobodzuje od omylov, neprávd a poloprávd, dogiem a účelových lží, ktoré nás duchovne spútavajú a nedovoľujú nám slobodne kráčať nahor.
Prostredníctvom svojej túžby po Pravde, prostredníctvom svojej túžby po poznaní toho, akými veci naozaj sú, prostredníctvom svojho samostatného skúmania a vyciťovania drží každý z nás vo svojich rukách kľúč k vlastnej slobode. Kľúč k slobode ducha, kráčajúceho v Pravde a prostredníctvom Pravdy k Svetlým Výšinám.
Ak si ale nenájdeme čas vážne a skúmavo preveriť všetko, čomu veríme, ak nenájdeme odvahu odvrhnúť od seba všetko, s čím sa nemôžeme stotožniť vo svojom cítení a čo sa nám preto nemôže stať živým presvedčením, zostaneme navždy uväznení za mrežami nesprávnych názorov. Za mrežami nesprávnych názorov a omylov, za ktorými môžeme zúfalo stáť i celé stáročia, až sa nám to napokon môže stať príčinou našej definitívnej duchovnej záhuby.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Komentáre