Mnohým ľuďom bude pripadať takéto konštatovanie neopodstatnené. Veď predsa na zemi existuje veľké množstvo rôznych cirkví a vierovyznaní. Rôznych duchovných učení, prúdov, smerov a filozofií. A v každom z nich možno nájsť mnoho dobrého. Všade tam sa tiež nachádza i veľa dobrých, čestných a spravodlivých ľudí.
Ako je teda možné tvrdiť, že celkový stav duchovnosti na zemi nie je priaznivý?
Pri naivne dobromyseľnom, ba až dobráckom pohľade, usilujúcom sa vidieť všade len to dobré by sa naozaj mohlo zdať, že je podobné tvrdenie neopodstatnené. Ale onen naivne dobromyseľný pohľad je v podstate pohľadom neobjektívnym, pretože všetky veci majú aj svoju druhú stránku. Pretože ak jednoducho chceme vnímať realitu objektívne, nie je možné vidieť len to dobré, ale nevyhnutne si treba všimnúť aj to zlé. Veď predsa každá minca má dve strany a rovnako i každá vec svoj rub a líc. A až zváženie všetkých „pre“ a všetkých „proti“ nám môže vo svojom konečnom výsledku poskytnúť to, čo sa približuje k objektívnemu vnímaniu skutočnosti.
Ak teda urobíme presne toto a prísne zvážime všetky pozitívne a negatívne stránky najrozličnejších duchovných snažení ľudstva zistíme, že celkový stav vôbec nie je dobrý a v skutočnosti sa veľmi blíži k tomu, čo možno nazvať katastrofou.
V rôznych duchovných snaženiach ľudstva tejto zeme je mnoho dobrého, správneho a inšpiratívneho, avšak žiaľ všade, vo všetkých cirkvách, duchovných prúdoch a filozofiách sa nachádza i mnoho skreslení. Mnoho čisto ľudských názorov, omylov a pokrivení. Mnoho ľudskej ješitnosti a namyslenosti, ktorá prerastá všetkým tak, ako keď sa v záhrade rozmáha burina.
Rastlinky, ktoré boli v záhrade pôvodne zasadené a ktoré môžeme považovať za to dobré vo všetkých duchovných snaženiach sú burinou, čiže oným falošným, skriveným a nesprávnym čoraz viacej tiesnené a utláčané. Burina im berie živiny, svetlo i vlahu a rastie tak agresívne, že môže rastlinky časom celkom udusiť.
No a presne v tomto spočíva tragédia duchovných snažení našej planéty. Spočíva v tom, že ono zdravé, správne, pravdivé, konštruktívne, budujúce a povznášajúce je čoraz viacej utláčané a prerastané nesprávnym, mylným, pokriveným, zavádzajúcim a falošným.
A táto burina sa agresívnym spôsobom rozrástla až do takej miery, že to zdravé a opravdivé, nachádzajúce sa v duchovných prúdoch, smeroch a vierovyznaniach musí doslova živoriť. A situácia bola až taká zlá, že svojho času musel prísť na zem Kristus, aby ľuďom opäť ukázal čistú a jasnú cestu k Svetlu, ktorú oni sami pre svoje omyly, pokrivenia a ľudské názory, vnesené do duchovných náuk už celkom stratili, takže hrozilo úplné udusenie duchovného snaženia na zemi podobne, ako keď burina udusí všetko v záhrade, ak sa voči nej nič nepodnikne.
Z lásky k ľuďom a z milosti Božej, aby sa zabránilo takémuto ďalekosiahlemu nešťastiu prišiel na zem Kristus a vo svojom učení ľuďom daroval Pravdu v čistej, jasnej a neskalenej podobe. Tým im bola opäť ukázaná priama cesta k Svetlu. Každý, kto sa po nej rozhodol ísť a kto sa takýmto spôsobom rozhodol myslieť, cítiť a konať mohol bez prekážok stúpať duchovne nahor a tým napĺňať zmysel svojho bytia vo stvorení.
Avšak stalo sa, že zlo, ktorému nejde o blaho človeka ale o jeho zničenie, zasialo burinu i do čistej záhrady plnej ušľachtilých rastlín Kristovho učenia. A po dlhých dvetisíc rokoch sa burina nesprávnych, falošných a pokrivených názorov a omylov rozbujnela tak, že znehodnotila pôvodnú veľkosť a čistotu Kristovho učenia. Nesprávne a mylné nadobudlo takú silu, že utláča a dusí zdravé a opravdivé presne tak, ako sa to na zemi stalo každému duchovnému učeniu.
Išlo totiž vždy o stále tú istú stratégiu temných síl. Chyby, omyly, zavádzania a nepravdy boli infiltrované do podstaty každej duchovnej náuky a otrávili ju. Cielene ju znehodnotili tak, aby už prostredníctvom nej neviedla cesta k Svetlu a k duchovnému vzostupu. Takýmito sú preto dnes všetky duchovné učenia, prúdy, smery, náboženstvá a filozofie na zemi, kresťanstvo nevyjímajúc. Preto ľuďom duchovne nepomáhajú, ale naopak, spútavajú ich, viažu a sťahujú nadol, ako popínavé rastliny plavca, ktorý sa snaží doplávať k brehu.
A žiaľ dnes opäť tak, ako za čias Krista hrozí, že duchovnosť na zemi bude úplne udusená. Opäť hrozí, že burina toho chybného a nesprávneho nakoniec udusí i posledné zvyšky svetla a pravdy, pretrvávajúce v duchovných snaženiach a že nakoniec zostanú už iba čisto ľudské názory a omyly, prostredníctvom ktorých už nebude možné nájsť cestu k Svetlu a k skutočnému duchovnému vzostupu. To by však bolo duchovnou smrťou tejto planéty, po ktorej by muselo nevyhnutne nasledovať aj jej fyzické zničenie, pretože opodstatnenie pre život vo stvorení má len to, čo sa duchovne usiluje nahor. Kde duchovného úsilia niet, tam už nemá ďalšie bytie nijaký zmysel. Ľudstvo nemôže zachrániť nič, len čistá Pravda, pretože všetky jeho duchovné učenia sú znehodnotené.
Z nepochopiteľnej Lásky Božej a ako posledná možnosť záchrany bola preto zemi opäť darovaná čistá a neskalená Pravda. Stalo sa tak tretí a posledný krát!
Prvý krát to bol Mojžiš, ktorého učenie ľudia znehodnotili tak, že už neviedlo k Svetlu a preto musel prísť Kristus, aby im cestu nahor znovu prerazil. Avšak to isté, čo sa stalo s Mojžišovým učením sa časom stalo i s učením Krista. Preto tretí krát a naposledy bola zemi darovaná Pravda, ktorá nás ako jediná môže vyslobodiť. Kto ju chce hľadať a chce sa z nej napiť, ten ju určite nájde.
Žiaľ, behom stáročí však došlo k tomu, že ľudia si zvykli na burinu ľudských názorov omnoho viac, ako na pravdu, pretože oná burina nesprávnych názorov pochádza od nich a je im preto bližšia. Bližšia a pohodlnejšia, pretože pohotovo vychádza v ústrety všetkým ľudským slabostiam. A preto dnes, hoci aj je čistá Pravda opäť zakotvená na zemi, ľudia ju nespoznávajú. Omnoho pochopiteľnejšie a prijateľnejšie sú im učenia rôznych duchovných učiteľov, kazateľov a majstrov, hlboko prerastené burinou omylov, kým čistá, jasná, neskalená Pravda zostáva nepovšimnutou.
Ak sú však ľudia vnútorne znehodnotení tak, že už nedokážu nájsť a rozpoznať Pravdu, ak im už ani vôbec nechýba Pravda, ktorá jediná ich môže zachrániť a ukázať im cestu k Svetlu, potom je s nimi koniec. Potom sú už duchovne mŕtvi.
Zostáva iba na ľuďoch samotných, či Pravdu nájdu a chopia sa jej ako záchranného lana, alebo nechajú aj naďalej zarastať záhradu svojej duše burinou ľudských omylov, ktorými sú zanešvárené všetky duchovné snaženia na zemi. Burinou, ktorá nakoniec udusí všetok duchovný život a spôsobí definitívnu duchovnú záhubu, ktorá je konečným zámerom toho, kto semená tohto jedovatého plevelu rozsial.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Ako je teda možné tvrdiť, že celkový stav duchovnosti na zemi nie je priaznivý?
Pri naivne dobromyseľnom, ba až dobráckom pohľade, usilujúcom sa vidieť všade len to dobré by sa naozaj mohlo zdať, že je podobné tvrdenie neopodstatnené. Ale onen naivne dobromyseľný pohľad je v podstate pohľadom neobjektívnym, pretože všetky veci majú aj svoju druhú stránku. Pretože ak jednoducho chceme vnímať realitu objektívne, nie je možné vidieť len to dobré, ale nevyhnutne si treba všimnúť aj to zlé. Veď predsa každá minca má dve strany a rovnako i každá vec svoj rub a líc. A až zváženie všetkých „pre“ a všetkých „proti“ nám môže vo svojom konečnom výsledku poskytnúť to, čo sa približuje k objektívnemu vnímaniu skutočnosti.
Ak teda urobíme presne toto a prísne zvážime všetky pozitívne a negatívne stránky najrozličnejších duchovných snažení ľudstva zistíme, že celkový stav vôbec nie je dobrý a v skutočnosti sa veľmi blíži k tomu, čo možno nazvať katastrofou.
V rôznych duchovných snaženiach ľudstva tejto zeme je mnoho dobrého, správneho a inšpiratívneho, avšak žiaľ všade, vo všetkých cirkvách, duchovných prúdoch a filozofiách sa nachádza i mnoho skreslení. Mnoho čisto ľudských názorov, omylov a pokrivení. Mnoho ľudskej ješitnosti a namyslenosti, ktorá prerastá všetkým tak, ako keď sa v záhrade rozmáha burina.
Rastlinky, ktoré boli v záhrade pôvodne zasadené a ktoré môžeme považovať za to dobré vo všetkých duchovných snaženiach sú burinou, čiže oným falošným, skriveným a nesprávnym čoraz viacej tiesnené a utláčané. Burina im berie živiny, svetlo i vlahu a rastie tak agresívne, že môže rastlinky časom celkom udusiť.
No a presne v tomto spočíva tragédia duchovných snažení našej planéty. Spočíva v tom, že ono zdravé, správne, pravdivé, konštruktívne, budujúce a povznášajúce je čoraz viacej utláčané a prerastané nesprávnym, mylným, pokriveným, zavádzajúcim a falošným.
A táto burina sa agresívnym spôsobom rozrástla až do takej miery, že to zdravé a opravdivé, nachádzajúce sa v duchovných prúdoch, smeroch a vierovyznaniach musí doslova živoriť. A situácia bola až taká zlá, že svojho času musel prísť na zem Kristus, aby ľuďom opäť ukázal čistú a jasnú cestu k Svetlu, ktorú oni sami pre svoje omyly, pokrivenia a ľudské názory, vnesené do duchovných náuk už celkom stratili, takže hrozilo úplné udusenie duchovného snaženia na zemi podobne, ako keď burina udusí všetko v záhrade, ak sa voči nej nič nepodnikne.
Z lásky k ľuďom a z milosti Božej, aby sa zabránilo takémuto ďalekosiahlemu nešťastiu prišiel na zem Kristus a vo svojom učení ľuďom daroval Pravdu v čistej, jasnej a neskalenej podobe. Tým im bola opäť ukázaná priama cesta k Svetlu. Každý, kto sa po nej rozhodol ísť a kto sa takýmto spôsobom rozhodol myslieť, cítiť a konať mohol bez prekážok stúpať duchovne nahor a tým napĺňať zmysel svojho bytia vo stvorení.
Avšak stalo sa, že zlo, ktorému nejde o blaho človeka ale o jeho zničenie, zasialo burinu i do čistej záhrady plnej ušľachtilých rastlín Kristovho učenia. A po dlhých dvetisíc rokoch sa burina nesprávnych, falošných a pokrivených názorov a omylov rozbujnela tak, že znehodnotila pôvodnú veľkosť a čistotu Kristovho učenia. Nesprávne a mylné nadobudlo takú silu, že utláča a dusí zdravé a opravdivé presne tak, ako sa to na zemi stalo každému duchovnému učeniu.
Išlo totiž vždy o stále tú istú stratégiu temných síl. Chyby, omyly, zavádzania a nepravdy boli infiltrované do podstaty každej duchovnej náuky a otrávili ju. Cielene ju znehodnotili tak, aby už prostredníctvom nej neviedla cesta k Svetlu a k duchovnému vzostupu. Takýmito sú preto dnes všetky duchovné učenia, prúdy, smery, náboženstvá a filozofie na zemi, kresťanstvo nevyjímajúc. Preto ľuďom duchovne nepomáhajú, ale naopak, spútavajú ich, viažu a sťahujú nadol, ako popínavé rastliny plavca, ktorý sa snaží doplávať k brehu.
A žiaľ dnes opäť tak, ako za čias Krista hrozí, že duchovnosť na zemi bude úplne udusená. Opäť hrozí, že burina toho chybného a nesprávneho nakoniec udusí i posledné zvyšky svetla a pravdy, pretrvávajúce v duchovných snaženiach a že nakoniec zostanú už iba čisto ľudské názory a omyly, prostredníctvom ktorých už nebude možné nájsť cestu k Svetlu a k skutočnému duchovnému vzostupu. To by však bolo duchovnou smrťou tejto planéty, po ktorej by muselo nevyhnutne nasledovať aj jej fyzické zničenie, pretože opodstatnenie pre život vo stvorení má len to, čo sa duchovne usiluje nahor. Kde duchovného úsilia niet, tam už nemá ďalšie bytie nijaký zmysel. Ľudstvo nemôže zachrániť nič, len čistá Pravda, pretože všetky jeho duchovné učenia sú znehodnotené.
Z nepochopiteľnej Lásky Božej a ako posledná možnosť záchrany bola preto zemi opäť darovaná čistá a neskalená Pravda. Stalo sa tak tretí a posledný krát!
Prvý krát to bol Mojžiš, ktorého učenie ľudia znehodnotili tak, že už neviedlo k Svetlu a preto musel prísť Kristus, aby im cestu nahor znovu prerazil. Avšak to isté, čo sa stalo s Mojžišovým učením sa časom stalo i s učením Krista. Preto tretí krát a naposledy bola zemi darovaná Pravda, ktorá nás ako jediná môže vyslobodiť. Kto ju chce hľadať a chce sa z nej napiť, ten ju určite nájde.
Žiaľ, behom stáročí však došlo k tomu, že ľudia si zvykli na burinu ľudských názorov omnoho viac, ako na pravdu, pretože oná burina nesprávnych názorov pochádza od nich a je im preto bližšia. Bližšia a pohodlnejšia, pretože pohotovo vychádza v ústrety všetkým ľudským slabostiam. A preto dnes, hoci aj je čistá Pravda opäť zakotvená na zemi, ľudia ju nespoznávajú. Omnoho pochopiteľnejšie a prijateľnejšie sú im učenia rôznych duchovných učiteľov, kazateľov a majstrov, hlboko prerastené burinou omylov, kým čistá, jasná, neskalená Pravda zostáva nepovšimnutou.
Ak sú však ľudia vnútorne znehodnotení tak, že už nedokážu nájsť a rozpoznať Pravdu, ak im už ani vôbec nechýba Pravda, ktorá jediná ich môže zachrániť a ukázať im cestu k Svetlu, potom je s nimi koniec. Potom sú už duchovne mŕtvi.
Zostáva iba na ľuďoch samotných, či Pravdu nájdu a chopia sa jej ako záchranného lana, alebo nechajú aj naďalej zarastať záhradu svojej duše burinou ľudských omylov, ktorými sú zanešvárené všetky duchovné snaženia na zemi. Burinou, ktorá nakoniec udusí všetok duchovný život a spôsobí definitívnu duchovnú záhubu, ktorá je konečným zámerom toho, kto semená tohto jedovatého plevelu rozsial.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Komentáre