Je známe, že v slobodnom priestore internetu nájdeme mnoho takzvaných konšpiračných teórií. Teórií, snažiacich sa odhaľovať utajené, alebo neznáme skutočnosti, skryté za každodennou realitou.
V tejto oblasti je možné nájsť množstvo najfantastickejších tvrdení, poriadne pritiahnutých za vlasy, ktoré musí človek po reálnom zvážení zavrhnúť ako nezmysel. Avšak aj napriek tomu má konšpiratívny postoj k realite nášho sveta svoje opodstatnenie. Lebo žiaľ, svet je naozaj plný neuveriteľného pokrytectva a takmer všetko, čo sa navonok javí určitým spôsobom, nie je vôbec takým v skutočnosti a vo svojej najskrytejšej podstate. Žijeme totiž v realite, ktorá je často iba vonkajšou fasádou a až za ňou sa skrýva skutočná pravda, ktorú má oná fasáda maskovať a ukrývať.
Už v evanjeliách môžeme nájsť svedectvo o tom, že na zemi sú mnohé skutočnosti iné, než ako sa javia navonok. Ježiš raz napríklad riekol zákonníkom a farizejom: Ste ako obielené hroby, navonok honosné a majestátne, avšak vo vnútri plné hniloby a nečistoty.
A spomenuté Ježišove slová majú omnoho širšiu platnosť. Majú charakter všeobecný a vzťahujú sa na všetky vonkajšie deje a skutočnosti našej reality, plnej pokrytectva.
V súčasnosti je možné rozdeliť svet médií do dvoch základných kategórií. Na média väčšinového, čiže mainstreamového chrakteru a na média menšinové, ktoré sú často označované ako konšpiračné.
Väčšinové, mainstreamové médiá opisujú vonkajšiu realitu a celkové dianie v spoločnosti ako to jediné a smerodatné. Veci, skutočnosti, fakty a javy sú podľa nich také, akými sa javia na prvý pohľad. Realita je teda taká, akú ju vidíme navonok, ako sa o nej píše v oficiálnych novinách, ako ju zobrazujú v televízii a ako sa o nej hovorí v rozhlase. Nič tajomného, skrytého a nedopovedaného za ňou nie je.
To je jedna poloha vnímania skutočnosti. No a pretože v podstate nevyžaduje nijakú zvýšenú duševnú, ani intelektuálnu námahu, iba pohodlné prijímanie vecí tak, ako sú navonok prezentované, patrí podobný druh médií k väčšinovým. Nejde v nich teda ani tak o kvalitu, ako skôr o dokonalú ústretovosť voči povrchnosti a duševnej lenivosti ľudí, ktorí sa pre svoju pohodlnosť nechcú a nemajú chuť nad vecami hlbšie zamýšľať. A práve takýto jednoduchý a nekonfliktný pohľad sa im ponúka v takzvaných väčšinových médiách.
Určite by bolo krásne, a tak by to napokon aj malo byť, aby sa veci aj navonok javili takými, akým v skutočnosti sú. Avšak žiaľ, realita je iná, pretože naša planéta je planétou pokrytcov, ktorí za cielene budovanou vonkajšou fasádou rafinovane skrývajú svoje skutočné úmysly. Žiaľ, toto je skutočnou realitou našej zeme a je nesmierne naivným, alebo snáď príliš lenivým a príliš pohodlným každý, kto vsádza na prvoplánovosť vecí, javov a skutočností.
Pozitívnym prínosom konšpiračných teórií je to, že nútia ľudí premýšľať a pozerať sa trochu hlbšie pod povrch. Že ich nútia skúmať a uvažovať o tom, že by predsa len mnohé mohlo byť úplne inak, než ako sa javí navonok.
Negatívom konšpiračných teórií a konšpiračného prístupu k životu však je, že sa ich autori a priaznivci nechávajú unášať až do fantastična a nereálnosti, odporujúcej zdravému rozumu. A preto sa môže stať, že človek, ktorý prehliadol povrchnosť a plytkosť prvoplánového, mainstreamového prístupu k realite môže upadnúť do druhého extrému a síce, do fantastických, nereálnych a premrštených konšpiračných teórií. Oni sú totiž práve tým, čo často a celkom oprávnene kazí povesť všetkého, čo sa spája s pojmom konšpirácia.
Pri pohľade do slovníka cudzích slov nájdeme slovo konšpirácia vysvetlené ako sprisahanie. A je to naozaj tak, pretože ide o sprisahanie proti pravde. Sprisahanie voči tomu, čo sa navonok javí určitým spôsobom, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Ide len o vonkajšiu zásterku, vonkajšiu fasádu, za ktorou sa skrýva niečo úplne iné.
Konšpirácia teda znamená sprisahanie voči pravde a zároveň i sprisahanie voči ľuďom, ktorí sú vedome podvádzaní a klamaní. A vskutku, sme žiaľ podvádzaní najrozličnejšími spôsobmi. A takmer všade a na každom kroku. Pre názornosť si uveďme aspoň zopár príkladov.
Trebárs politika a ľudia v nej. Každý z nich hlása svoju oddanosť národu a štátu, avšak mnohí sú v skutočnosti oddaní iba sami sebe a svojim vlastným záujmom.
Čo je teda pravda? To, čoho majú politici plné ústa, alebo to, ako v skrytosti svojho vnútra zmýšľajú a skutočne jednajú?
Ďalej sa trebárs pozrime na princíp voľného trhu. Je ospevovaný ako jeden zo základných predpokladov hospodárskeho vzostupu. Aby mohli všetky národy našej planéty hospodársky napredovať, musia otvoriť svoje ekonomiky princípu voľného trhu. A zázračný voľný trh, spojený so slobodnou hospodárskou súťažou všetko vyrieši. To je oficiálna mienka.
Ale všimnime si, že najväčšími zástancami tejto tézy sú predovšetkým ekonomicky silné štáty, ktorých silný ekonomický potenciál musí doslova prevalcovať a ovládnuť ekonomicky slabšie štáty v prípade, že im plne otvoria svoju ekonomiku. Ide o niečo podobného, ako keby sa napríklad v boxe trvalo na zrušení jednotlivých váhových kategórií, čo by znamenalo, že boxeri najťažších váhových kategórií by museli doslova zmiesť z ringu všetkých ostatných.
Bolo by ale ich víťazstvo férové? A predsa sa v oblasti ekonomickej súťaže niečo takéhoto, absolútne neférového za férové považuje. A prečo? Lebo to vyhovuje najsilnejším!
Otázka teda znie: Má presadzovanie princípu voľného trhu naozaj slúžiť pokroku národov, ako sa to vo všeobecnosti prezentuje, alebo naopak, ide o skrytý nástroj, určený na podmaňovanie si a ovládnutie slabších silnejšími?
Aká je skutočná pravda?
Ale vzdiaľme sa od politiky a vezmime si trebárs také jablká, o ktorých všetci vravia, aké sú zdravé. Ale nie je jablko, ako jablko! Je totiž veľký rozdiel medzi jablkami dopestovanými doma vo vlastnej záhrade a napríklad medzi jablkami, dopestovanými v sadoch pri diaľniciach v Taliansku, ktoré sú chemicky ošetrované približne dvadsať krát za sezónu. Pri chemickom rozbore je v nich možné nájsť stopy po dvanástich druhoch pesticídov. Je teda naozaj pravda, že jablká sú zdravé? Alebo naopak, je konšpiračnou lžou, že mnohé z toho čo jeme, je otrávené chemickými jedmi?
A podobným spôsobom by sa dalo pokračovať donekonečna a vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Lebo žiaľ, naša planéta je planétou lži a pokrytectva. Planétou sprisahania voči pravde a realite, ktorá spôsobom, akým je prezentovaná žiadnou pravdou nie je, pretože sa za ňou zvyčajne skrýva účelová lož.
A tento systém lží môže na našej zemi fungovať preto, lebo väčšina z nás je príliš pohodlná na to, aby sme veci hlbšie skúmali a uvažovali nad nimi. Bohato nám stačí to prvoplánové, čo sa nám pohodlne ponúka.
Ľudia sú klamaní preto, lebo klamaní byť chcú. A pre svoju povrchnosť a plytkosť si potom ani nič iné nezaslúžia!
Za prínos konšpiračných teórií možno preto považovať snahu prebudiť ľudí z nedôstojnej letargie a prinútiť ich rozmýšľať. Treba si ale dávať pozor, aby sme neupadli do druhého extrému nekritickej fantastiky, snažiacej sa hľadať konšpirácie všade a za každú cenu. Naše prebudené, kritické a zvažujúce myslenie, ako i cítenie by nás však malo ochrániť od akýchkoľvek extrémov.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
V tejto oblasti je možné nájsť množstvo najfantastickejších tvrdení, poriadne pritiahnutých za vlasy, ktoré musí človek po reálnom zvážení zavrhnúť ako nezmysel. Avšak aj napriek tomu má konšpiratívny postoj k realite nášho sveta svoje opodstatnenie. Lebo žiaľ, svet je naozaj plný neuveriteľného pokrytectva a takmer všetko, čo sa navonok javí určitým spôsobom, nie je vôbec takým v skutočnosti a vo svojej najskrytejšej podstate. Žijeme totiž v realite, ktorá je často iba vonkajšou fasádou a až za ňou sa skrýva skutočná pravda, ktorú má oná fasáda maskovať a ukrývať.
Už v evanjeliách môžeme nájsť svedectvo o tom, že na zemi sú mnohé skutočnosti iné, než ako sa javia navonok. Ježiš raz napríklad riekol zákonníkom a farizejom: Ste ako obielené hroby, navonok honosné a majestátne, avšak vo vnútri plné hniloby a nečistoty.
A spomenuté Ježišove slová majú omnoho širšiu platnosť. Majú charakter všeobecný a vzťahujú sa na všetky vonkajšie deje a skutočnosti našej reality, plnej pokrytectva.
V súčasnosti je možné rozdeliť svet médií do dvoch základných kategórií. Na média väčšinového, čiže mainstreamového chrakteru a na média menšinové, ktoré sú často označované ako konšpiračné.
Väčšinové, mainstreamové médiá opisujú vonkajšiu realitu a celkové dianie v spoločnosti ako to jediné a smerodatné. Veci, skutočnosti, fakty a javy sú podľa nich také, akými sa javia na prvý pohľad. Realita je teda taká, akú ju vidíme navonok, ako sa o nej píše v oficiálnych novinách, ako ju zobrazujú v televízii a ako sa o nej hovorí v rozhlase. Nič tajomného, skrytého a nedopovedaného za ňou nie je.
To je jedna poloha vnímania skutočnosti. No a pretože v podstate nevyžaduje nijakú zvýšenú duševnú, ani intelektuálnu námahu, iba pohodlné prijímanie vecí tak, ako sú navonok prezentované, patrí podobný druh médií k väčšinovým. Nejde v nich teda ani tak o kvalitu, ako skôr o dokonalú ústretovosť voči povrchnosti a duševnej lenivosti ľudí, ktorí sa pre svoju pohodlnosť nechcú a nemajú chuť nad vecami hlbšie zamýšľať. A práve takýto jednoduchý a nekonfliktný pohľad sa im ponúka v takzvaných väčšinových médiách.
Určite by bolo krásne, a tak by to napokon aj malo byť, aby sa veci aj navonok javili takými, akým v skutočnosti sú. Avšak žiaľ, realita je iná, pretože naša planéta je planétou pokrytcov, ktorí za cielene budovanou vonkajšou fasádou rafinovane skrývajú svoje skutočné úmysly. Žiaľ, toto je skutočnou realitou našej zeme a je nesmierne naivným, alebo snáď príliš lenivým a príliš pohodlným každý, kto vsádza na prvoplánovosť vecí, javov a skutočností.
Pozitívnym prínosom konšpiračných teórií je to, že nútia ľudí premýšľať a pozerať sa trochu hlbšie pod povrch. Že ich nútia skúmať a uvažovať o tom, že by predsa len mnohé mohlo byť úplne inak, než ako sa javí navonok.
Negatívom konšpiračných teórií a konšpiračného prístupu k životu však je, že sa ich autori a priaznivci nechávajú unášať až do fantastična a nereálnosti, odporujúcej zdravému rozumu. A preto sa môže stať, že človek, ktorý prehliadol povrchnosť a plytkosť prvoplánového, mainstreamového prístupu k realite môže upadnúť do druhého extrému a síce, do fantastických, nereálnych a premrštených konšpiračných teórií. Oni sú totiž práve tým, čo často a celkom oprávnene kazí povesť všetkého, čo sa spája s pojmom konšpirácia.
Pri pohľade do slovníka cudzích slov nájdeme slovo konšpirácia vysvetlené ako sprisahanie. A je to naozaj tak, pretože ide o sprisahanie proti pravde. Sprisahanie voči tomu, čo sa navonok javí určitým spôsobom, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Ide len o vonkajšiu zásterku, vonkajšiu fasádu, za ktorou sa skrýva niečo úplne iné.
Konšpirácia teda znamená sprisahanie voči pravde a zároveň i sprisahanie voči ľuďom, ktorí sú vedome podvádzaní a klamaní. A vskutku, sme žiaľ podvádzaní najrozličnejšími spôsobmi. A takmer všade a na každom kroku. Pre názornosť si uveďme aspoň zopár príkladov.
Trebárs politika a ľudia v nej. Každý z nich hlása svoju oddanosť národu a štátu, avšak mnohí sú v skutočnosti oddaní iba sami sebe a svojim vlastným záujmom.
Čo je teda pravda? To, čoho majú politici plné ústa, alebo to, ako v skrytosti svojho vnútra zmýšľajú a skutočne jednajú?
Ďalej sa trebárs pozrime na princíp voľného trhu. Je ospevovaný ako jeden zo základných predpokladov hospodárskeho vzostupu. Aby mohli všetky národy našej planéty hospodársky napredovať, musia otvoriť svoje ekonomiky princípu voľného trhu. A zázračný voľný trh, spojený so slobodnou hospodárskou súťažou všetko vyrieši. To je oficiálna mienka.
Ale všimnime si, že najväčšími zástancami tejto tézy sú predovšetkým ekonomicky silné štáty, ktorých silný ekonomický potenciál musí doslova prevalcovať a ovládnuť ekonomicky slabšie štáty v prípade, že im plne otvoria svoju ekonomiku. Ide o niečo podobného, ako keby sa napríklad v boxe trvalo na zrušení jednotlivých váhových kategórií, čo by znamenalo, že boxeri najťažších váhových kategórií by museli doslova zmiesť z ringu všetkých ostatných.
Bolo by ale ich víťazstvo férové? A predsa sa v oblasti ekonomickej súťaže niečo takéhoto, absolútne neférového za férové považuje. A prečo? Lebo to vyhovuje najsilnejším!
Otázka teda znie: Má presadzovanie princípu voľného trhu naozaj slúžiť pokroku národov, ako sa to vo všeobecnosti prezentuje, alebo naopak, ide o skrytý nástroj, určený na podmaňovanie si a ovládnutie slabších silnejšími?
Aká je skutočná pravda?
Ale vzdiaľme sa od politiky a vezmime si trebárs také jablká, o ktorých všetci vravia, aké sú zdravé. Ale nie je jablko, ako jablko! Je totiž veľký rozdiel medzi jablkami dopestovanými doma vo vlastnej záhrade a napríklad medzi jablkami, dopestovanými v sadoch pri diaľniciach v Taliansku, ktoré sú chemicky ošetrované približne dvadsať krát za sezónu. Pri chemickom rozbore je v nich možné nájsť stopy po dvanástich druhoch pesticídov. Je teda naozaj pravda, že jablká sú zdravé? Alebo naopak, je konšpiračnou lžou, že mnohé z toho čo jeme, je otrávené chemickými jedmi?
A podobným spôsobom by sa dalo pokračovať donekonečna a vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Lebo žiaľ, naša planéta je planétou lži a pokrytectva. Planétou sprisahania voči pravde a realite, ktorá spôsobom, akým je prezentovaná žiadnou pravdou nie je, pretože sa za ňou zvyčajne skrýva účelová lož.
A tento systém lží môže na našej zemi fungovať preto, lebo väčšina z nás je príliš pohodlná na to, aby sme veci hlbšie skúmali a uvažovali nad nimi. Bohato nám stačí to prvoplánové, čo sa nám pohodlne ponúka.
Ľudia sú klamaní preto, lebo klamaní byť chcú. A pre svoju povrchnosť a plytkosť si potom ani nič iné nezaslúžia!
Za prínos konšpiračných teórií možno preto považovať snahu prebudiť ľudí z nedôstojnej letargie a prinútiť ich rozmýšľať. Treba si ale dávať pozor, aby sme neupadli do druhého extrému nekritickej fantastiky, snažiacej sa hľadať konšpirácie všade a za každú cenu. Naše prebudené, kritické a zvažujúce myslenie, ako i cítenie by nás však malo ochrániť od akýchkoľvek extrémov.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Komentáre