Ide o film, ktorý osloví najmä
mužov. Ale v tom najčistejšom a najpozitívnejšom slova zmysle.
Je to totiž film najmä o hrdinstve. O hrdinstve, o cti, o láske, o
boji za dobro a o pevnej viere v Stvoriteľa.
Je to teda tiež film o kresťanstve.
Ale o kresťanstve inom, než na aké sme zvyknutí. Hlavný hrdina
reprezentuje kresťanstvo pravé a plnokrvné. Nie to zmäkčilé,
slabošské a zženštilé, aké je dnes.
Hlavný hrdina je teda kresťan, ale
aj rytier. Čiže človek, ktorý háji spravodlivosť, česť a
dobro s mečom v ruke. Človek, bojujúci s mečom v ruke proti
nespravodlivosti, nečestnosti, podvodu a spupnej arogancii moci.
Nechcem prezrádzať celý dej, ale
chcem zvlášť vyzdvihnúť zopár mimoriadne silných momentov,
ktoré stoja za pozornosť najmä preto, že aj keď je dej filmu z
obdobia stredoveku, je možné vybadať jeho aktuálny presah až do
našej súčasnosti. Lebo ľudia sa v podstate nemenia! Mení sa iba
čas a okolnosti, ale inak na Zemi ustavične bojuje Zlo proti Dobru.
Ak sa teda rozhodnete sledovať
tento film, čo by som všetkým vrelo odporúčal, chcem vás v ňom
upozorniť na dve kľúčové scény, ktoré so sebou vzájomné
súvisia a v ktorých sa skrýva onen spomínaný, hlbší presah.
Prvou je scéna zo začiatku filmu,
kedy musel hlavný hrdina prvý krát použiť meč na ochranu cti.
Jeho mierumilovného otca totiž zámerne zosmiešnil najlepší
kráľovský bojovník, čo reaálne znamenalo priamu výzvu na súboj
muža proti mužovi. No a práve o toto vyzývateľovi šlo, pretože
si bol istý vlastným víťazstvom.
Avšak v rozhodujúcej chvíli
prijal výzvu k súboju Arn, hlavný hrdina. Ten žil dovtedy v
kláštore a iba prednedávnom sa vrátil domov. Vôbec nikto ale
netušil, že v kláštore sa naučil aj umeniu meča.
Arnovo prijatie výzvy k súboju
preto ešte viacej vystupňovalo posmech zo strany vyzývateľa,
reprezentujúceho aroganciu moci a hrubej sily. Avšak Arn tasil meč,
ktorý smel tasiť iba na ochranu práva, cti a spravodlivosti,
prežehnal sa a súboj začal. A smiech všetkých prisluhovačov
moci zamrzol na perách.
Druhá scéna, na ktorú chcem
upozorniť je scéna posledného boja. Boja voči nepriateľskej
armáde, prichádzajúcej s tou istou arogantnou nadradenosťou moci,
opierajúcej sa o vedomie vlastnej prevahy.
A tento nepriateľ tak, ako vždy
všetci nepriatelia, prichádzal s jednoznačným cieľom. S cieľom
podmaniť, ovládnuť a zotročiť!
Proti nemu stála oveľa menej
početná armáda, ktorá sa snažila uhájiť slobodu a nezávislosť
vlastného národa. A hoci túto armádu vycvičil a na boj
strategicky pripravil Arn, tvárou v tvár prevahe nepriateľa muži
zakolísali a zmocnil sa ich strach. A vtedy Arn prehovoril k
bojovníkom, aby im vlial odvahu: „Nemajte pochýb! Verte! Verte v
naše víťazstvo! Lebo Pán stojí pri tých, ktorí sú silní vo
viere! Preto zvíťazíme a zavládne mier!“
Všetko toto bolo zo strany
nepriateľa sledované s povýšeným posmechom vedomia si vlastnej
prevahy, opierajúcej sa o prevahu hrubej sily.
Avšak druhá strana, hoci aj menej
početná, vlastnila prevahu iného druhu. Prevahu morálnu! Prevahu
hodnoty boja za správnu vec! Prevahu tých, za ktorými v ich
spravodlivom boji za dobro a mier stojí sila Najvyššieho!
A boj začal! A doterajší posmech
na tvári uchvatiteľa vystriedal strach!
Na záver by som chcel upozorniť
ešte na niečo. A síce na to, že víťazstva v poslednom boji bolo
dosiahnuté už vopred, a to víťazstvom vnútorným vo chvíli,
kedy bojovníci Arnovej armády uverili, že v ich boji za správnu
vec nie sú sami, ale že je za nimi najvyššia sila, aká vôbec
jestvuje. A síce, sila Božia!
A práve toto vedomie, toto
odhodlanie bojovať za dobro v podpore sily Najvyššieho sa stalo
vnútorným aktom víťazstva. Ním Arnova armáda zvíťazila na
vnútornej úrovni skôr, ako nadišiel boj. Nasledujúci, reálny
boj bol potom už len nevyhnutným a zákonitým zavŕšením tohto,
vopred vybojovaného, vnútorného víťazstva.
Lebo podstatou sily nepriateľa bola
iba početná prevaha, zatiaľ čo sila obrancov spočívala v
morálnej prevahe tých, za ktorými v ich spravodlivom boji za mier
stojí sila Najvyššieho. Víťazná sila Najvyššieho, s ktorou
arogancia pozemskej moci nezvykne nikdy počítať.
No a ako už bolo avizované, všetko
toto má presah až do našej súčasnosti. I my tu dnes na našej
planéte i v našom vlastnom národe stojíme voči arogancii moci.
Vo svetovom meradle stojíme voči arogancii najbohatších. Voči
svetovej elite a jej gigantickým nadnárodným korporáciám. Voči
elite, ktorá i prezidentmi USA manipuluje ako bábkami.
V národnom meradle stojíme voči
arogancii politickej moci, ktorá národu neslúži, ale ho iba žmýka
a nabaľuje sa na ňom. Toto je totiž základný princíp takzvanej
štandardnej politiky, a preto je takmer úplne jedno, kto nám
vládne. Či súčasná koalícia, alebo súčasná opozícia. Či
ľavica, alebo pravica. V okrádaní národa a v hľadaní iba svojho
vlastného prospechu sú totiž vzácne zajedno. V tomto smere vždy
vládla a vládne absolútna politická zhoda, čo žiaľ znamená,
že celý politický boj je v skutočnosti len súbojom o to, kto sa
po voľbách opäť dostane ku korytu.
A táto arogancia štátnej moci,
ktorá si prispôsobuje právo, či dokonca výklad ústavy tak, ako
sa jej hodí, hľadí zvrchu a s posmešným nadhľadom na obyčajný
ľud.
A obyčajný ľud, zotročený
prácou na zahraničných žralokov a ohlupovaný mediálnou
manipuláciou apaticky prežíva z jedného dňa na druhý,
prijímajúc to ako svoj údel. Obyčajní ľudia neveria, že
existuje sila, ktorá by to bola schopná zmeniť. Že neexistuje
sila, ktorá by sa mohla efektívne postaviť proti arogancii
politickej a mafiánskej moci zbohatlíkov, povýšenecky si vedomých
svojej prevahy.
Ale ľud prehráva svoj boj s
bohatými a mocnými už vnútorne, vo svojom vedomí, pretože
neverí, že je možné niečo na tomto systéme zmeniť.
Akákoľvek zmena a každé
potencionálne víťazstvo totiž začína vždy v našom vnútri!
Ľudia musia pochopiť, že nech by bola vonkajšia prevaha
akákoľvek, morálne právo na víťazstvo má vždy iba ten, kto
bojuje za správnu vec. Iba ten, kto bojuje za spravodlivosť, česť,
dobro a právo na plnohodnotný život.
Iba ten, kto sa sám vo svojom
živote snaží o naplňovanie princípu spravodlivosti, cti, dobra a
ľudskosti. Za takto správne stojacim človekom, bojujúcim za
správne hodnoty môže potom stáť najvyššia víťazná sila, aká
vôbec jestvuje! Sila Božia!
Kto sa podľa tohto v svojom živote
riadi a takto uvažuje, ten už vnútorne zvíťazil! Jeho vonkajšie
víťazstvo nad všetkými otrokármi a utlačovateľmi bude potom už
len nevyhnutným a logickým dôsledkom jeho víťazstva vnútorného.
Jeho víťazstva morálneho!
Znamená to teda, že ľudia, ktorí
sa sami snažia o dobro a ktorí bojujú proti vonkajšiemu zlu musia
skôr alebo neskôr nevyhnutne zvíťaziť. A to nad akoukoľvek
prevahou Zla! Nad akoukoľvek prevahou arogancie moci, peňazí,
kapitálu, vojenskej sily, politickej svojvôle, či čohokoľvek
iného. Takýto ľudia musia zvíťaziť, i keby sa mal stať zázrak!
Ak však nad zlom nevíťazíme,
môže to mať len dva dôvody. Buď sme sami vo svojich životoch
pevne nestáli na princípoch dobra, spravodlivosti a cti, alebo sme
nemali pevnú vieru v nevyhnutné víťazstvo dobra.
A preto usilujme o dobro, česť,
spravodlivosť a ľudskosť! A preto verme! Lebo veľký, všemohúci
Boh stojí na strane tých, ktorí sú pevní vo viere! Ktorí sú
pevní vo viere vo víťazstvo dobra, spravodlivosti a cti na tejto
zemi a ktorí sa sami usilujú byť dobrými, spravodlivými a
čestnými!
Film s názvom „Arn, templársky
rytier“ si môžete pozrieť na nižšie uvedenom linku. Prajem
vám hlboký duchovný zážitok.
Alebo si názov filmu vložte do
youtube.
PS. Keď uvidíte v závere roj
šípov, letiacich na nepriateľa, skúste si uvedomiť, že každý
človek, usilujúci sa o dobro je jedným z takýchto šípov, ktorý
prostredníctvom jeho vážneho úsilia o dobro eliminuje a ničí
Zlo na Zemi. Kiež by takýchto šípov bolo čo najviac!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š
Komentáre