Aká
bola duchovnosť našich slovanských predkov pred príchodom Cyrila
a Metoda? Je naozaj iba nejakými bájami to, v čo verili, čo
uctievali a čo považovali za realitu? Kým boli v skutočnosti ich
takzvaní „bohovia“?
Všetkým
nám je jasné, že ľudia v minulosti žili v úplne inom vzťahu k
prírode, ako my dnes. Môžeme to vidieť trebárs na živote našich
slovenských predkov spred sto rokov. A to samozrejme už ani
nehovoriac o ľuďoch spred vyše tisíc rokov, čiže v období
veľkej Moravy, o ktorom budeme hovoriť.
Pre
vtedajších ľudí bola príroda prirodzeným partnerom. Bola im
súperom, s ktorým bolo treba počítať a ktorého nebolo hodné
podceňovať. Naši predkovia mali voči nej patričnú úctu, cítili
k nej bázeň, ba dokonca až určitú posvätnosť.
No
a práve prostredníctvom tohto svojho postoja začali časom
nadobúdať schopnosť reálne vnímať vedomú inteligenciu, stojacu
za spravovaním prírodného diania.
Iba
my dnes si totiž myslíme, že v prírode sa všetko deje akosi samo
od seba. Že po jari samo od seba prichádza leto, potom jeseň a
zima. Že sám od seba prichádza dážď, vietor, atď.
To
je ale omyl, pretože nič sa nedeje len tak samo od seba. Za všetkým
týmto dianím stojí vedomá inteligencia, ktorá ho spravuje, riadi
a udržuje.
Len
si trebárs skúsme spomenúť na staré ľudové rozprávky. Nájdeme
v nich množstvo zmienok o rôznych vílach, rusalkách, vodníkoch,
škriatkoch, či iných bytostiach, takým, alebo onakým spôsobom
spojených s určitým konkrétnym prírodným dianím.
Tieto
bytosti však nie sú žiadnym výmyslom, ako sa my dnes domnievame.
Sú v skutočnosti personifikáciou a zosobnením vedomej
inteligencie, spravujúcej prírodné dianie, pretože naši
predkovia ju mohli vnímať, komunikovať s ňou a čiastočne s ňou
i spolupracovať.
Celkom
prakticky to teda znamená, že trebárs vedomú inteligenciu, ktorú
vnímali za spravovaním vodstva nazvali vodníkmi. Vedomú
inteligenciu, stojacu za spravovaním rastlín a stromov nazvali
elfami. Vedomú inteligenciu, stojacu za starostlivosťou o pôdu
nazvali gnómami. Vedomú inteligenciu, schopnú hýbať pohoriami
nazvali obrami, a tak ďalej, a tak ďalej.
Podstata
duchovnosti našich slovanských predkov teda spočívala v uctievaní
vedomej inteligencie, stojacej za prírodným dianím.
A
ak sa pozrieme na prírodu, na jej nádheru, účelovosť a poriadok,
na to, že v podstate umožňuje život človeka na Zemi musí nám
byť jasné, že inteligencia za ňou stojaca môže byť len
pozitívna. Že môže stáť jedine v službách Svetla!
Keď
totiž čítame v evanjeliách, že bez Vôle Stvoriteľa nespadne na
zem ani len lístoček zo stromu, tak je to práve táto vedomá
inteligencia, stojaca za prírodným dianím, ktorá Vôľu
Stvoriteľa vo svete prírody reálne naplňuje. Predstavuje to teda
nespočetné množstvo verných služobníkov Najvyššieho,
naplňujúcich v prírodnom svete jeho Vôľu.
Skúsme
sa teraz pozrieť na niektorých konkrétnych týchto služobníkov,
a pozrime sa na nich nie len z hľadiska slovanskej mytológie, ale
aj s prienikom do mytológie starogermánskej, gréckej, či rímskej,
pretože všetky tieto dávne národy mali svoje vlastné kontakty s
onou vedomou inteligenciou a samozrejme, nazvali ju svojimi vlastnými
menami. Pri hlbšom pozorovaní je ale zjavné, že tu vždy ide
stále o to isté.
Najvyšším
slovanským vládcom živlov bol hromovládny Perun, správca hromov,
bleskov a búrok. Jeho obdobou v starogermánskej mytológii bol
Thor. V gréckej mytológii zase Zeus a v rímskej Jupiter.
Najvyšší
vládca sveta prírody, nazvaný rôznymi národmi rôznymi menami
mal svoje sídlo na určitej hore. V starovekom Grécku sa volala
Olymp, zatiaľ čo starí Germáni ju nazvali Valhalla.
Ale
vráťme sa naspäť k slovanským menám vládcov najrozmanitejšieho
prírodného diania. Tak napríklad Svarog bol vládcom Slnka a ohňa,
čiže vedomou inteligenciou, stojacou za spravovaním Slnka a ohňa.
Morena
bola vládkyňou zimy a smrti.
Vesna
vládkyňou jari, mladosti a života. Zaháňala Morenu, oživovala
zamrznutú prírodu a prinášala sviežu zeleň.
Devana
bola Perúnovou dcérou a vládla svetlu nebeskému i svetlu
pozemskému.
Vo
svete vedomej inteligencie prírody však vládlo určité
hierarchické usporiadanie. Začínalo to od spravovania najmenších
rastlín, potom stromov, pohorí a pokračovalo to cez správu
živlov, až po správu tých najväčších celkov. A tak existuje
napríklad i vedomá inteligencia, ktorá má na starosti planétu
Zem a nazýva sa Erda, alebo inteligencia, spravujúca Mesiac,
nazvaná Luna.
Staroveké
národy však prostredníctvom svojho jemnejšieho zrenia dospeli
ešte k vyššiemu poznaniu. A síce, že určitý druh vedomej
inteligencie stojí i za spravovaním všetkých vysokých a
ušľachtilých cností.
Tak
napríklad starovekí Gréci nazvali inteligenciu, stojacu za
spravovaním cnosti múdrosti Pallas Athénou. Inteligenciu, stojacu
za spravovaním cnosti cudnosti Artemis. Inteligenciu, stojacu za
spravovaním cnosti vernosti a materstva Héra, a tak ďalej, a tak
ďalej.
Dávne
národy teda neuctievali iba vedomú inteligenciu, stojacu za
spravovaním prírodného diania, ale aj inteligenciu, stojacu za
spravovaním vysokých a ušľachtilých cností. A tieto
skutočnosti, či už priamo, alebo nepriamo kládli na stúpencov
tohto typu duchovnosti požiadavku zachovávať vysoké a ušľachtilé
cnosti vo svojom každodennom živote. V podstate tu teda išlo o
všestranný osobnostný rast jednotlivcov prostredníctvom
rozvíjania ušľachtilých cností.
Máte
dojem, že všetko toto sú iba nejaké výmysly, ktorých reálne
potvrdenie nie je možné nikde nájsť? Ak áno, tak sa mýlite,
pretože o týchto skutočnostiach existujú dokonca historické
písomné zmienky. V určitých kľúčových momentoch dejín totiž
vyššie zmienená inteligencia zasahovala celkom reálnym a
viditeľným spôsobom do vývoja vecí ľudských. Uveďme si
konkrétne príklady:
V
evanjeliách môžeme nájsť príbeh o tom, ako sa učeníci plavili
s Ježišom v loďke po mori a on zaspal. Po čase sa strhol vietor a
začali sa vzdúvať veľké vlny, až hrozilo, že sa loďka potopí.
Vtedy prišli učeníci za Pánom a riekli: „Pane, ty si tu spíš
a nedbáš o to, že hynieme“. A Pán vstal, pohrozil vetru i moru,
takže okamžite nastala veľká tíšina.
Príbeh
popisuje zázrak, ale my dnes môžeme poznať charakter tohto
zázraku, ktorý nebol ničím iným, ako vedomou komunikáciou s
inteligenciu, stojacou za spravovaním živlu vetra a mora. A táto
inteligencia, stojaca v službách Stvoriteľa musela okamžite
uposlúchnuť príkaz toho, kto sám priamo od Stvoriteľa na Zem
prišiel.
Alebo
ďalší príklad z Biblie, a síce prechod Izraelitov cez Červené
more, keď prešli jeho stredom suchou nohou a ako je napísané:
„voda stála ako múr po ich ľavej i po ich pravej strane“.
Ide
tu opäť o krásnu ukážku toho, ako inteligencia, nachádzajúca
sa za prírodným dianím ochraňovala národ, ktorý bol povolaný k
priamej službe Stvoriteľovi.
Alebo
ešte iný príklad z našej najaktuálnejšej súčasnosti. Je tomu
pár rokov dozadu, kedy ázijské krajiny zasiahla vražedná vlna
cunami, ktorá mala na svedomí tisíce ľudských životov. Ba šlo
to dokonca až do desiatok tisícov.
Zaujímavé
ale je, že všetky voľne žijúce zvieratá sa dokázali včas
vzdialiť do bezpečia, takže sa im nič nestalo. A tak paradoxne,
ten najmenší slimáčik sa bezpečne plazil pár centimetrov od
miesta, kam až dosiahla vražedná prívalová vlna, ktorá mala na
svedomí tisíce ľudských životov.
Prečo
sa zvieratá zachránili, ale ľudia nie? Pretože zvieratá majú
svoje spojenie s inteligenciu, stojacou za spravovaním prírodného
diania a tá ich včas varovala a dala im presne vedieť, koľko
stoviek metrov od pobrežia sa nachádza bezpečná zóna.
A
táto inteligencia by samozrejme varovala aj ľudí, keby boli čo i
len trochu otvorenejší. Ale žiaľ, ľudia sú predsa realisti!
Ľudia predsa neveria v žiadne povesti, bájky a rozprávky! A preto
títo racionálni ľudia dnešnej doby museli vlastnými životmi
zaplatiť za svoju nevieru.
Alebo
sa pozrime trebárs na liečivé rastliny, ktoré každodenne
používame. Myslíte si, že ich liečivé účinky boli objavené
iba náhodne?
Vôbec
nie? Toto poznanie k nám prišlo prostredníctvom vnímavých
jedincov, schopných komunikovať s inteligenciu, stojacu za
spravovaním prírodného sveta, ktorá im prezradila, aké konkrétne
rastliny majú liečivé účinky na ten, alebo onen ľudský neduh.
A
ďalších, podobných príkladov by sa dalo samozrejme uviesť ešte
oveľa viac.
Čo
dodať na záver? Snáď iba to, čo kedysi riekol Kristus: „Ak by
ste mali viery čo i len ako horčičné semienko a povedali by ste
tejto hore: vstaň, zdvihni sa a vrhni sa do mora, veru hovorím vám,
stane sa tak!“
Ak
sa ale takéto a im podobné veci dnes na zemi nedejú, neznamená
to, že by sa diať nemohli. Znamená to iba, že ľuďom chýba
podobná viera. Ľudia totiž nemajú ani len za máčny máčik
skutočnej a pevnej viery v Stvoriteľa, a už vôbec nie vieru v
nejakú vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním prírody, ktorá
je však práve tu na zemi schopná vo svete prírodného diania
reálne naplňovať Vôľu Najvyššieho, v určitých zlomových
momentoch rovnajúcu sa zázrakom.
A
preto realistickí ľudia dneška majú iba svoje vlastné zázraky.
Zázraky svojho rozumu, vedy a techniky, ktoré sú však žiaľ iba
úbohou náhradou toho, čo by bol človek na Zemi schopný vykonať
prostredníctvom svojej pravej a pevnej viery v Pána a za podpory,
pomoci a spolupráce vedomej inteligencie, stojacej za spravovaním
prírodného diania.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre