Žijeme
v dobe maximálneho rozkvetu pokrytectva a tento fakt nebude žiadnou
novinkou pre nikoho, kto je len trochu vnímavý. A jedným z mnohých
pokrytectiev je napríklad to, že ľudia, ktorí svojim bezohľadným
jednaním spôsobujú iným zlo sa zároveň stavajú do úlohy
humanistov a dobrodincov. Vždy ale riešia len dôsledky a nikdy sa
nezamerajú na samotnú podstatu problému. To by totiž znamenalo
nevyhnutnú zmenu správania sa ich samotných, čo doteraz nikto z
týchto takzvaných dobrodincov neurobil.
Ale
aby sme iba neteoretizovali, uveďme si zopár konkrétnych príkladov
tohto špecifického druhu pokrytectva. Prvým z nich bude charita.
Charita
je pomocou najbiednejším a najchudobnejším. Ale kde sa vzali títo
najbiednejší a najchudobnejší? Nie všetci si to totiž zavinili
sami!
Nemajú
snáď biedu najchudobnejších na svedomí práve tí najbohatší?
Tí kapitalisticky najdravejší a najbezohľadnejší?
Nie
je vari celý súčasný spoločenský systém uspôsobený tak, aby
sa v ňom bohatí stávali stále bohatšími a chudobní stále
chudobnejšími? Aby bohatí a mocní boli v ich bezohľadnom a
bezcharakternom hromadení ziskov zákonmi nepostihnuteľní?
Nie
je vari už takmer nepísaným pravidlom, že čím viac niekto má,
tým väčšia je pravdepodobnosť, že to nadobudol nepoctivo? Že
sa za tým často skrýva podvod a mafiánske praktiky?
Takto
sa žiaľ v dnešnej dobe nadobúda a zveľaďuje bohatstvo na jednej
strane, ale zároveň vytvára bieda, núdza a chudoba na druhej
strane.
Ale
aj takýto bezohľadný človek má predsa len svedomie, ktoré sa v
ňom aspoň z času na čas pohne. A aby ho uspokojil, vyčlení zo
svojho nečestne nadobudnutého bohatstva nepatrnú omrvinku a túto,
so všetko možnou mediálnou pompou ušľachtilo daruje tým
najbiednejším. Tým najchudobnejším, z ktorých mnohých on sám
vyprodukoval svojim vlastným, bezohľadne nečestným správaním,
zatiaľ čo tisíce ostatných chudobných a biednych aj tak ostávajú
bez akejkoľvek pomoci.
Toto
sú dobrodinci našej doby! Toto sú humanisti a osobnosti plné
ľudskosti, pomáhajúce tým najbiednejším, ktoré môžeme vidieť
na televíznych obrazovkách! Toto sú ľudské kreatúry, ktoré
dokázali pošpiniť ešte aj taký ušľachtilý počin, ako je
charita.
Alebo
ďalší príklad. Príklad nanajvýš aktuálny. Je ním pomoc
utečencom. V súčasnom ponímaní je to opäť len riešenie
dôsledkov, bez snahy riešiť skutočné príčiny. Ono veľké
pokrytectvo spočíva v tom, že Európa sa na jednej strane
štylizuje do symbolu humanizmu a prijíma tisíce utečencov.
Ale
na druhej strane táto istá Európa spolu s USA, v mene vlastných
mocenských a geopolitických záujmov neváha destabilizovať,
vojensky zasahovať, či inými spôsobmi bezohľadne rozvracať
krajiny, ako je Líbya, Sýria, Ukrajina a mnohé iné.
A
z týchto, alebo cez tieto západom rozvrátené krajiny potom prúdia
do Európy tisíce migrantov, ktorých prijímanie je považované za
prejav humanizmu.
Obrovské
pokrytectvo tohto humanizmu je teda v tom, že ak by Európa a USA
skutočne uplatňovali humanistický a rovnoprávny vzťah ku všetkým
národom sveta, ak by ich nechali ísť svojou vlastnou cestou a
násilím sa im nesnažili vnútiť absolútne cudzí systém
západnej demokracie, ak by vo vzťahu k prírodnému bohatstvu iných
krajín nepresadzovali svoje bezohľadné geopolitické a mocenské
zámery, k nijakému problému s utečencami by nikdy nedošlo.
Takýto
je teda v skutočnosti takzvaný humanizmus západu. Jeho pravá tvár
je tvárou chamtivej, vypočítavej, agresívnej a zištnej, mocensko
geopolitickej bezohľadnosti. A túto svoju pravú, ohyzdnú tvár sa
snaží pokrytecky maskovať takzvaným humanistickým prijímaním
utečencov, čím iba čiastočne kompenzuje svoje zlé svedomie.
Milióny, západnou agresiou zbedačených ľudí nakoniec aj tak
zostávajú doma a trápia sa bez pomoci. A to sú tí
najchudobnejší! Tí najviac potrební pomoci!
A
poďme ďalej a demaskujme ďalšie pokrytectvo. A síce pokrytectvo
ekológie!
Možno
si poviete: čo je na ekológii zlé? Na ekológii ako takej nič,
ale v skutočnosti ide opäť iba o riešenie najvypuklejších
dôsledkov a nie skutočných a hlbokých príčin.
V
60. rokoch 20. storočia využívalo ľudstvo 75 percent všetkých
prírodných a energetických zdrojov našej planéty. V súčasnosti
ich však využívame už 170 percent, čo znamená, že tých 70
percent naviac sú percentá, vyjadrujúce drancovanie našej planéty
nad jej možnosti. Nad možnosti jej obnoviteľných zdrojov.
Tieto
navyše odčerpané zdroje teda nedokáže príroda už nikdy sama
obnoviť, čo musí mať skôr alebo neskôr za následok
enviromentálne zrútenie ekosystémov.
No
a ako už inak, vedúce postavenie v tomto samovražednom trende
drancovania zaujímajú USA a západná Európa. Ich blahobyt totiž
vytvára taký tlak na prírodné zdroje, aký je z dlhodobého
hľadiska enviromentálne neudržateľný. A ešte navyše, všetci
ostatní sa tento životný štýl snažia napodobňovať a čo
najskôr dosiahnuť.
Pokrytectvo
západného sveta teda spočíva v tom, že kvôli čoraz väčším
ziskom a zvyšovaniu svojej životnej úrovne neváha drancovať
prírodu až na samotný pokraj jej možností, alebo až dokonca nad
jej možnosti, no a potom, na upokojenie svojho zlého svedomia
vyčlení nepatrný zlomok z týchto prírode ulúpených zdrojov na
jej ochranu. A za takéto pokrytectvo sú západné krajiny ešte
mediálne oslavované, ako vzor ekologického cítenia.
Keby
ale západ bezohľadne nedrancoval všetky prírodné zdroje a
dokázal by žiť oveľa skromnejšie, na úrovni pre prírodu
enviromentálne znesiteľnej, neboli by v podstate ani potrebné
žiadne veľké ekologické aktivity.
Ale
žiaľ, hromadenie ziskov za akúkoľvek cenu a sebecké, blahobytné
užívanie si patria k samotnej podstate kapitalizmu, ktorý týmto
spôsobom ženie svet prírody i celú našu planétu k ekologickému
kolapsu, pretože uskromniť sa vo svojich potrebách je pre bohatý
západný svet čosi nepredstaviteľné a nereálne. Uskromňovať sa
majú iba iní, ale v žiadnom prípade nie oni!
Ak
sa teda pozrieme súhrnne na problematiku charity, migrantov a
ekológie, všetko toto sú v skutočnosti iba vonkajšie, v zásade
vlastnú podstatu neriešiace náplaste, ktoré maskujú bezohľadnú
a neukojiteľnú chamtivosť.
Lebo
charita je len chabou náplasťou na bezohľadné kapitalistické
parazitovanie na jednotlivcoch, alebo celých národoch.
Parazitovanie, ktoré programovo produkuje ľudí odkázaných na
charitu.
Prijímanie
migrantov je len náplasťou na bezohľadne agresívnu rozpínavosť
západného sveta, ktorá kvôli svojim geopolitickým a mocenským
zámerom neváha ničiť a rozvracať iné krajiny.
No
a ekológia je zase iba náplasťou na bezohľadné drancovanie
prírodných zdrojov planéty Zem, príliš vysoko nastavenou
životnou úrovňou najmä západného sveta, ktorej sa však západ
nehodlá v žiadnom prípade zriecť.
Ak
by teda neexistovala všadeprítomná, bezbrehá a bezohľadná túžba
po peniazoch, moci a užívaní si, prekračujúca všetky hranice
únosnosti, nebolo by vôbec treba takmer žiadnej charity, žiadneho
prijímania migrantov, ani žiadnej ekológie.
Všetko
toto však má svoje najhlbšie príčiny. A práve po nich treba
pátrať!
Čo
je teda najhlbšou príčinou bezbrehej a bezohľadnej túžby po
peniazoch, po moci a po užívaní si, idúcou za svojim cieľom aj
cez mŕtvoly?
Tou
príčinou je nevedomosť! Ľudia totiž zabudli kým sú a na čo tu
sú! Že sú v skutočnosti bytosťami svetla a ducha, a preto im
pravé šťastie a vnútorné naplnenie môže priniesť len
naplňovanie hodnôt svetla a ducha.
V
hmotnosti sveta sme zabudli na svoju pravú, svetlú podstatu. A vo
svojej nevedomosti sme sa začali mylne domnievať, že šťastia a
vnútorného naplnenia môžeme dosiahnuť len prostredníctvom
hmoty. Len prostredníctvom naplňovania svojich hmotných túžob,
potrieb, žiadostí a pôžitkov.
A
tak sme v nevedomosti o skutočnej podstate nášho bytia začali
roztáčať kolotoč hromadenia vecí a kolotoč oddávania sa
najrozličnejším materiálnym pôžitkom.
To
nám však nedokáže darovať skutočné, hlboké šťastie a
vnútorný mier, pretože sa vo svojom fatálnom materialistickom
omyle snažíme iba čisto materiálnym spôsobom nasýtiť základné
potreby svojho ducha.
Ale
nijakými pôžitkami hmoty nie je možné nasýtiť hlad iskričky
svetla v nás. Tú totiž môžeme sýtiť jedine našim odriekaním
sa necností a zušľachťovaním sa v cnostiach. Jedine tým rastie
svetlo v nás a rozhára sa v čoraz väčší plameň. V pochodeň
svetla, ktorú to neodolateľne vnútorne priťahuje k ríši Svetla.
Z nej sme kedysi vyšli a do nej sa môžeme navrátiť jedine vtedy,
ak sa staneme plnohodnotnými bytosťami svetla, zdokonalenými vo
všetkých ušľachtilých cnostiach. Jedine toto prináša človeku
šťastie a dáva plnosť jeho bytiu!
Honba
ľudí za čoraz väčším bohatstvom a blahobytom nie je teda v
skutočnosti ničím iným, ako svedectvom ich hlbokej nevedomosti o
podstate seba samých. Je svedectvom ich nesmiernej vnútornej
chudoby. Chudoby ich ducha, ktorý v nich trpí nedostatkom a
hladuje, pretože ho nie je možné nasýtiť ničím, čo je hmotné.
Pretože ho je možné nasýtiť ba tým, čo je duchovné. Čo je
duchovne hodnotné! Iba hodnotami Ducha! A tými je spravodlivosť,
čestnosť, dobro, ľudskosť, ohľaduplnosť a skromnosť, ktoré v
sebe rozvíjame, ktorými sa vo svojom živote riadime a ktorými sú
predchnuté všetky naše slová, činy a myšlienky.
Ak
teda dávame telu, čo mu patrí, dávajme aj duchu, čo mu patrí!
Jedine potom budeme šťastní! Jedine potom bude v našom bytí
viacej svetla a mieru. Jedine potom budeme rozhojňovať iskru svetla
v sebe a tým naplňovať zmysel nášho bytia.
Ak
ale podľahneme ilúzii, že hmota je všetkým, ak budeme chcieť
napĺňať potreby nášho ducha hmotnými náhradami, šťastní
nikdy nebudme! A kvôli tomuto svojmu omylu sa napokon staneme
ničiteľmi. Egoisticky bezohľadnými ničiteľmi ľudí, národov i
celej planéty Zem.
A
nakoniec, vo svojej neschopnosti dosiahnuť skutočného šťastia a
naplnenia zanevrieme i na Stvoriteľa. Toho však už zničiť môcť
nebudeme, pretože Ten, za všetko naše bezohľadné ničenie
napokon zničí nás. Rozomelie nás na prach, ako nepotrebné
stavebné kamene, ktoré svojimi prázdnymi životmi samé dokázali,
že sa nehodia do jeho mierumilovnej výstavby.
Zo
všetkých síl preto využime zostávajúci drahocenný čas na to,
aby sme sa užitočnými a potrebnými stavebnými kameňmi stali.
Nežime už v materialistickom blude, z ktorého omylu sa napokon
predsa len raz prebudíme, ale to už môže byť neskoro. Neskoro
pre nás osobne, i pre celý náš svet!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre