Priaznivci
Véd považujú židokresťanstvo za padlé náboženstvo. Veľké
rozšírenie tohto náboženstva má podľa nich na svedomí takmer
všetko zlo na svete. A to nie len vojny a vraždenie, ktoré sú v
podstate prinášaním hromadných rituálnych krvavých obetí, ale
má na svedomí i rozkvet všetkých ostatných negatívnych a
nízkych vlastností, ku ktorým sú veriaci nabádaní priamo v
Biblii.
Ako
príklad uvádzajú priaznivci Véd trebárs príbeh Jakuba a Ezaua.
Ezau bol starší a preto mal právo prvorodeného. Mladší Jakub sa
však prestrojil za Ezaua a od slepého, zomierajúceho otca získal
podvodným spôsobom požehnanie, určené prvorodenému. A spolu s
ním i jeho práva. Tento príbeh je teda v podstate priamym návodom
k podvodu, lži a pretvárke, ktorých je súčasný svet práve
vinou židokresťansva plný.
No
a podobným spôsobom si priaznivci Véd vyberajú z Biblie aj rôzne
iné príbehy, ktoré sa im hodia do ich tézy o padlom náboženstve.
A ich celkový záver je taký, že ak má byť na svete lepšie,
musia sa ľudia odvrátiť od padlého náboženstva, ktoré ich v
Biblii nabáda k nízkostiam a obrátiť sa k pravej duchovnosti Véd.
Ako
však už bolo naznačené v predchádzajúcom článku, Védy sú vo
svojej najčistejšej podobe nádherným a vznešeným duchovným
učením, vysoko sa zachvievajúcim v pravde. Avšak pohľad
priaznivcov Véd na židokresťanstvo je až takmer nenávistný,
pretože práve v ňom vidia príčinu všetkého zla na svete. Ale
to je hlboký omyl, pretože tá príčina spočíva v niečom úplne
inom! A my si teraz ukážme v čom.
Naše
univerzum je priestorom, kde podľa učenia Véd medzi sebou neustále
bojujú dve sily. Sila ducha a Svetla, so silou hmoty a orientácie
iba na matériu. A preto žiaden človek nemôže slúžiť dvom
pánom a sedieť na dvoch stoličkách. Musí si vnútorne vybrať
iba jedno jediné, čo preňho bude v jeho živote prioritné a
rozhodujúce. Buď hodnoty ducha, alebo hodnoty hmoty!
A
práve v charaktere tohto výberu spočíva všetko zlo nášho
sveta, pretože ľudia stále preferovali a stále preferujú hlavne
hodnoty hmoty. A cez svoju nízku, iba čisto materiálnu orientáciu
sa potom dívajú dokonca aj na náboženstvá. Strhávajú ich
hlboko do matérie tak, aby vyhovovali ich vlastnej hmotárskej
orientácii.
No
a mnohé biblické príbehy, ale vlastne celá Biblia ako taká je
svedectvom tohto neustáleho boja medzi duchom a hmotou. Na jednej
strane teda hovorí o ľuďoch hodnôt ducha. Ide o hodnoty
citovosti, hodnoty vysokých a ušľachtilých cností, hodnoty
pravého človečenstva, hodnoty kráľovstva nebeského a hodnoty
lásky k Bohu.
Na
druhej strane hovorí ale zároveň o ľuďoch hodnôt hmoty. Medzi
ne patrí v prvom rade uctievanie chladnej, materialistickej
rozumovej racionality. A práve jej pričinením vznikajú všetky
negatívne ľudské vlastnosti, ako je bezohľadnosť, egoizmus,
chamtivosť, vypočítavosť, nečestnosť a mnohé iné.
No
a práve v Biblii nachádzame množstvo svedectiev tohto veľkého,
večného zápasu, pričom tak, ako to už v živote býva, raz
víťazia sily svetla ducha a raz zase sily hmoty a nízkosti. A to
či už v určitom náboženstve, v určitom národe, alebo v určitom
človeku.
Preto
teda nachádzame v Biblii už spomínaný príbeh o Jakubovi a
Ezauovi, alebo trebárs príbeh o krásnej žene stotníka Uriáša,
ktorá sa zapáčila kráľovi Dávidovi. Ten dal poslať Uriáša v
boji zámerne do prvej línie, aby zahynul a on si ju mohol vziať.
Ak
budeme zlomyseľní, môžeme povedať, že je to opäť iba návod
na bezuzdné oddávanie sa zmyselným vášniam a to za akúkoľvek
cenu. V prípade Jakuba a Ezaua je to návod na faloš a podvod, no a
podobným spôsobom by sme mohli pokračovať stále ďalej a
nachádzať v Biblii príklady všetkých ostatných necností. A na
základe toho by sme mohli tvrdiť, že Biblia nás k podobným
necnostiam priamo nabáda.
Ale
ako už bolo povedané, Biblia je obrazom veľkého boja medzi duchom
a hmotu, a preto je v nej možné nájsť mnoho príkladov, v ktorých
ľudia podľahli priorite hmoty a s ňou spojenými nízkosťami. Ale
zároveň v nej môžeme nájsť i množstvo príkladov veľkosti
človeka, ktorý sa je schopný svojim čistým a cnostným životom
pozdvihnúť až k výšinám ducha a pravej ľudskosti.
Záleží
teda iba na nás, čo tam vidíme a čo si vyberieme. Či tam vidíme
len ospravedlnenie svojich nízkostí, vyvstávajúcich z nášho
podliehania hmote, alebo či tam vidíme hlavne to, čo nás má
pozdvihnúť a posilniť v konaní dobra a v zušľachťovaní sa v
cnostiach.
A
pretože sme na začiatku spomenuli príklady negatívne, bude
namieste spomenúť aj tie pozitívne. A začnime trebárs príbehom
o Sodome a Gomore. Išlo o dve mestá, v ktorých sa obrovským
spôsobom rozrástla neresť a ľudská nízkosť. Jediným, kto
zostal v tomto bahne spravodlivým bol Lót. Pre do neba volajúcu
neresť sa Hospodin rozhodol mestá zničiť. Lót bol varovaný, aby
ušiel a akonáhle sa ocitol v bezpečnej vzdialenosti, obe mestá
boli zničené.
Posolstvo
tohto príbehu je jednoznačné. Ľudia, podliehajúci zvrátenej
zmyselnosti a zvrhlosti budú zahubení. Zachrániť sa môžu iba
tí, ktorí sú čistí, ušľachtilí a dobrí. Iba oni nachádzajú
zaľúbenie a milosť v očiach Pána.
Nezabiješ!
Nezosmilníš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš
žiadostivý majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je!
Ako
môže niekto tvrdiť, že židokresťanstvo je padlým náboženstvom,
keď v ňom nachádzame tieto základné mravné postuláty? Veď
predsa ich zachovávaním každý človek nevyhnutne duchovne rastie
a tým sa postupne približuje k dosiahnutiu svojho konečného
cieľa, ktorým je kráľovstvo ducha. Kráľovstvo Svetla!
Kráľovstvo nebeské!
O
svetlej podstate kresťanstva predsa jasne svedčia nádherné slová
zo začiatku Jánovho evanjelia: „Svetlo svieti vo tme a tma ho
neprijala!“ (Svetlo ducha svieti vo tme hmoty a tmou hmoty
zaslepení ľudia ho neprijímajú.)
Môže
byť naozaj krvavým a padlým božstvom Boh, ktorý nám ústami
svojho Syna Ježiša hovorí o potrebe dodržiavania najvyššieho
princípu bytia, za ktorý považuje lásku k blížnemu, ako k sebe
samému?
Nie,
príčinou všetkého zla na svete nie je židovstvo, ani
kresťanstvo! Príčina tkvie v základnej hodnotovej orientácii
ľudí buď k silám hmoty, alebo k silám ducha. A podľa tejto
svojej základnej hodnotovej orientácie pristupujú nie len k svojmu
vlastnému životu, ale dokonca i k náboženstvám. I k židovstvu a
kresťanstvu. Ak totiž inklinujú k hmote, môžu ich vnímať ako
pokojné oddávanie sa všetkým svojim žiadostiam a chúťkam,
všetkej svojej nízkosti a nemravnosti, aby potom, prinesením
krvavej obety v židovstve, alebo vyspovedaním sa a prijatím tela a
krvi Krista, ako zmiernej obety zmyli všetky svoje hriechy a stali
sa čistými.
Keď
ale naopak inklinujú k duchu, vidia v morálnych zásadách
židovstva a kresťanstva spôsob, ako môžeme v sebe rozpáliť
iskru ducha v žiarivý plameň zrelej duchovnej osobnosti, ktorá
zdokonalená vo všetkých vysokých a ušľachtilých cnostiach
nakoniec vstúpi do ríše Svetla. Do kráľovstva nebeského!
Nijaké
náboženstvo teda nie je padlé samo o sebe! Hmotne padlým, alebo
svetlým ho vždy činia iba ľudia svojim vlastným hodnotovým
zameraním. Veď predsa čosi podobné sa stalo i brahmánom, ako
najvyššej kaste ochrancov Védskeho poznania. Úplne rovnaký pád
do vplyvu hmoty sa predsa prejavil aj u nich.
Súvisí
to totiž s Védskou teóriou o živom duchu, ktorý sa nechce dať
natrvalo polapiť do hmoty a akonáhle zacíti podobnú snahu,
okamžite z nej uniká. Ak teda nejaký náboženský systém začne
byť príliš zabehnutý, príliš inštitucionalizovaný, príliš
dogmatický a príliš všetko striktne vymedzujúci, iskra ducha sa
z neho stratí. To, čo zostane sú potom už len prázdne formy bez
ducha. Živý, hmotou a hmotným nazeraním nepolapiteľný duch sa
potom vždy objavuje tam, kde je ešte všetko voľné, slobodné,
spontánne, prirodzené a srdečné. A keďže toto svojho času
postihlo i brahmánov, ochrancov a nositeľov Védskeho poznania,
muselo sa pravé poznanie, znovu obnovené a v plnej sile opätovne
zrodiť v budhizme.
Ale
i budhizmus postihol rovnaký osud! Konkrétnym dôkazom sú známe
budhistické modlitebné valčeky, ktoré stačí iba roztočiť, keď
idete vedľa nich a modlitba, na nich napísaná, sa rozletí do
celého sveta. Už to teda nebolo ono pôvodné, vnútorne hlboko
precítené slovo modlitby, ktoré sa do sveta šíri ako požehnanie.
Už to bola len bezduchá materializácia, spočívajúca v
mechanickom otáčaní modlitebných valčekov. A preto duch Védskeho
poznania opustil budhizmus a vo svojej čistej podobe sa znovu
objavuje v gnostickom kresťanstve.
A
tak, ako v židovstve a kresťanstve, rovnako i v bráhmanizme, či v
budhizme existujú vedľa seba dve línie, predstavujúce odveký
vzájomný boj dvoch základných síl. Sily Ducha a sily hmoty. Sily
ducha, vedúcej všetko k dobru, ušľachtilosti, čistote,
spravodlivosti a ku Svetlu. A sily hmoty, strhávajúcej všetko k
egoizmu, karierizmu a prospechárstvu. K honbe za materiálnymi a
zmyslovými pôžitkami, ktorých bezohľadné naplňovanie dokáže
rozum sám pred sebou vhodne ospravedlňovať.
Priaznivci
Véd považujú napríklad za čisto chtonické, čiže na božstvo
zeme a na matériu orientované náboženstvo Aztékov, pretože
Aztékovia obetovali svojmu božstvu srdce nepriateľov, ktoré im
vyrezali z hrude a ešte tlčúce položili na obetný oltár. Táto
skutočnosť ale naopak potvrdzuje teóriu zhubnej materializácie
pravého poznania, ktoré spočívalo vo vedení, že srdce človeka
je najdôležitejšie. Že človek má obetovať Bohu svoje čisté,
dobré, láskavé a spravodlivé srdce. Postupná, degeneratívna
materializácia tohto správneho pôvodného poznania však napokon
dospela až k surovému obetovaniu fyzického srdca, vytrhnutého
človeku z hrude.
Pokiaľ
budú teda na zemi víťaziť sily hmoty tým, že sa bude smerom k
matérii a chladnej rozumovej racionalite orientovať väčšina
ľudí, budeme žiť nevyhnutne práve v takom morálnom a duchovnom
marazme, v akom sa nachádzame v súčasnosti. Budeme žiť vo svete
bezohľadnosti, chamtivosti, podvodu, klamstva, pokrytectva,
nevraživosti, zvrhlosti, závisti, konfliktov, vojen a vraždenia.
Budeme žiť v dobe, v ktorej ešte aj náboženstvá slúžia iba
čisto materiálnym, nízkym a zištným účelom.
Pokiaľ
ale ľudia nastúpia cestu jediného, pravého náboženstva, a síce
náboženstva vzostupu ducha, náboženstva zbavovania sa necností a
zušľachťovania sa v cnostiach, náboženstva úsilia o dobro,
spravodlivosť, ušľachtilosť a čistotu, budeme kráčať ku
Svetlu Ducha. A toto svetlo v nás a okolo nás prinesie potom svetu
dobro, o akom môžeme zatiaľ iba snívať. Prinesie mu mier,
porozumenie, pokoj, harmóniu a spoluprácu medzi ľuďmi. Vnútorne
bude čoraz viac rozpaľovať iskru nášho ducha, aby táto, po
dosiahnutí maximálnej svetlosti mohla vstúpiť do Svetlej ríše
Ducha, čo je konečným cieľom a jediným zmyslom bytia každého z
nás.
Veci
teda musia byť poznané také, aké sú! A to znamená, že i
príčiny všetkého zla na zemi musia byť poznané správne,
pretože inak sa budeme stále iba hádať, koho viera je dobrá a
koho padlá, zatiaľ čo pravá príčina zla, spočívajúca v
zotročení iskry ducha, prebývajúcej v nás hmotou, bude naďalej
hodnotovo devastovať ľudí, náboženstvá i celý svet, až nás
napokon doženie k sebazničeniu.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre