Istý
pán, ktorý sa volá Karel Kříž, vo svojej knihe „Tajemství a
síla slova“ hovorí o spôsobe, akým je možné dešifrovať
skrytý a hlboký význam slov. Za pomoci využitia jeho metódy sa
teraz spoločne pozrime na nesmierne zásadné posolstvo, skrývajúce
sa pre nás všetkých v slove „budúcnosť“.
Toto
zložené slovo sa skladá z dvoch slov. Zo slova „budú“ a zo
slova „cnosť“. Môžeme to teda významovo chápať tak, že
našou budúcnosťou budú cnosti. Že budúcnosť ľudstva spočíva
v cnostiach. V návrate ku cnostiam a v znovu obnovení cnostného
života.
Cnosťou
je dobro, skromnosť, nezištnosť, spravodlivosť, ľudskosť,
ohľaduplnosť, láskavosť, a tak ďalej, a tak ďalej. Dosiahnutie
práve takejto kvality medziľudských vzťahov je teda nevyhnutnou
podmienkou toho, aby ľudstvo vôbec nejakú budúcnosť malo! Je
podmienkou, alebo požiadavkou, ktorá musí byť nami splnená,
pretože inej budúcnosti, ako v povznesení sa k cnostiam pre
ľudstvo niet. To nám predsa toto slovo jednoznačne hovorí! K tomu
nás vyzýva! To od nás požaduje!
Lebo
ak na zemi nebude cností, nebude pre nás ani žiadnej budúcnosti.
Ak totiž bude ľudstvo preferovať ne – cnosť tak, ako je tomu
dnes, to „ne“, čiže vyjadrenie záporu postavené pred slovo
budúcnosť bude značiť ne - budúcnosť. Bude značiť, že tak,
ako je to v súčasnosti to už ďalej ne – bude možné. Bude
teda značiť naše ďalšie ne - bytie. Inými slovami povedané,
popretie akejkoľvek budúcnosti v prípade, ak bude v ľudstve
pretrvávať ne – cnosť.
Slovo
budúcnosť má teda nesmierne hlboký význam. Je totiž
predurčením! Predurčením osudu ľudstva, spočívajúcom v
cnostnom prístupe k životu. Ak ale toto predurčenie nebude
ľudstvom naplnené, nebude preň ani žiadnej budúcnosti, pretože
budúcnosť, postavená na necnostiach nie je v nijakom prípade
možná.
Preto
ty človeče, ktorý chceš mať nejakú budúcnosť, budúcnosť
seba samého i svojich detí, zdokonaľuj sa v cnostiach! Usiluj o
cnosti! Usiluj o cnostný život, pretože bez neho niet pre teba,
ani pre tvoje deti žiadnej budúcnosti. Bez nich totiž niet pre
teba i pre celý tento skazený svet ničoho iného, ako iba
definitívnej záhuby prostredníctvom vlastných necností.
Lebo
onen zápor „ne“, ktorý si ty, nešťastný človeče postavil
pred cnosti, ten zápor „ne“, prostredníctvom ktorého si cnosti
premenil na ne - cnosti a tieto si vo svojom živote preferoval, ten
osudný a nešťastný zápor „ne“, ktorý charakterom svojho
života uctievaš, bude napokon postavený pred tvoje vlastné bytie.
A práve preto sa ne - bytie stane konečnou cieľovou stanicou pre
všetkých, ktorí holdovali ne – cnostiam.
Človeče,
pochop to, uvedom si to a zariaď sa podľa toho so všetkou
vážnosťou, ktorá tomu prísluší. Veď tu predsa v konečnom
dôsledku ide o tvoju vlastnú budú – cnosť.
Fragment
číslo 2.: Človeče, zastav sa!
Človeče
spomaľ svoj krok! Zastav sa a skús aspoň raz odvrátiť svoj zrak
od egocentrického upriamenia sa iba na seba samého. Na svoje
radosti, starosti, boje, túžby, snahy a lásky.
Skús
trebárs vyjsť v noci von a zdvihnúť svoj zrak k hviezdnej oblohe.
Pod nekonečnosťou jej tichého a velebného majestátu možno
spoznáš malichernosť mnohého z toho, o čo sa tak veľmi usiluješ
a čo považuješ za dôležité.
A
možno tiež pochopíš, že skutočnej veľkosti všetkých tvojich
diel, ba dokonca, že skutočnej veľkosti teba samotného ako
ľudskej bytosti môžeš dosiahnuť len vtedy, ak sa dokážeš
otvoriť vznešenosti, prichádzajúcej z Výšin. Vznešenosti
Veľkého a Jediného, ktorý je Tvorcom všetkého!
Údelom
každého, kto toto nevníma je totiž len úzkoprsé a nedôstojné
väzenie v hraniciach hmotného sveta. V radostiach a strastiach
hmoty. Avšak človek, upriamený iba na hmotu nikdy nespozná
skutočnú veľkosť vlastného človečenstva. Skutočnú veľkosť
svojho človečenstva, skrývajúcu sa v pochopení vlastnej malosti,
ktorá sa dôverčivo otvára hodnotám a sile, prichádzajúcej
Zhora. Sile a súcnosti vševládneho Boha a jeho vznešeným
hodnotám dobra, cti, ľudskosti a spravodlivosti.
Človeče,
odvráť svoj zrak o seba samého! Od svojich problémov, ale i
radostí a pozdvihni ho nahor! Pozdvihni ho k nekonečnej
majestátnosti hviezdnej oblohy a vedz, že ty sám môžeš
dosiahnuť rovnakého majestátu vlastnej ľudskosti. Že aj ty sám
môžeš dosiahnuť hlbokého mieru podobne, ako hviezdna obloha nad
tebou, ak necháš svoju dušu rovnako ako ona, ticho rozprestretú v
úcte a bázni pred skutočnou veľkosťou. Pred veľkosťou jediného
a Všemohúceho, a pred jeho vznešenými hodnotami, ktorými začneš
naplňovať svoj život.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre