Nie
všetko, čo sa nám z nášho subjektívneho hľadiska javí ako
dobré, je pre nás dobré aj z hľadiska duchovného. Z hľadiska
záujmov našej duše. Mali by sme preto už konečne pochopiť, že
univerzum podlieha duchovným zákonitostiam a že pre ľudí,
ktorých podstata je duchovná, majú byť práve tieto zákonitosti
rozhodujúce.
Znamená
to teda, že jedine na ich rešpektovaní má byť postavené naše
jednanie v hmotnom svete, čím by sa reálne to duchovné dostalo do
súladu s hmotným a bolo by s ním v jednote.
Žiaľ,
my ľudia sme zväčša materialisti a neberieme také niečo na
zreteľ. Tvrdošijne odmietame brať do úvahy celistvosť bytia,
ktorá v sebe zahŕňa ako materiálny, tak i duchovný rozmer.
Naučili sme sa preto zohľadňovať iba naše hmotné záujmy a
ignorovať všetko ostatné. Avšak z takéhoto obmedzeného a
okliešteného pohľadu na realitu nemôže povstať nič iného, ako
naivná obmedzenosť, prostredníctvom ktorej na jednej strane síce
hmotne prospievame, ale na druhej strane si neuveriteľne duchovne
škodíme.
Aby
sme pochopili, aké veľké je odtrhnutie ľudstva od duchovných
zákonitostí, uveďme si jeden, možno trochu extrémny príklad.
Vezmime si človeka dnešnej modernej doby, ktorý vo svojom vnútri,
vo svojom vnútornom živote pestuje rôzne negatívne pocity a
myšlienky.
Namiesto
toho, aby sa teda snažil v súlade s duchovnými zákonitosťami
nášho univerza, ktoré ale žiaľ nepozná, udržať svoj vnútorný
život čistým, sa naopak pokojne vnútorne zaoberá vecami
negatívnymi. A ak to trvá určité dlhšie časové obdobie,
negativita, ktorú človek pestuje vo svojom vnútri sa napokon
zmaterializuje a zhmotní do fyzickej podoby, čo sa prejaví
chorobou nejakého telesného orgánu. Človek ochorie, pretože z
hľadiska požiadavky a nevyhnutnosti udržiavať vlastný vnútorný
život čistým bol v podstate, svojim dlhodobým pestovaním
vnútornej nečistoty, vnútorne chorým už dávno pred tým. A táto
jeho vnútorná choroba, choroba jeho duše, sa napokon po nejakom
čase prejavila nevyhnutne aj navonok. No a často sa potom stáva,
že človek ochorie až tak veľmi, že keby nežil v našej dobe so
všetkými vymoženosťami modernej medecíny, musel by nevyhnutne
zomrieť.
Súčasná
medecína mu však dokáže život zachrániť a predĺžiť, čo sa
v našom materialistickom svete považuje za veľký úspech.
Veď
predsa človek, ktorý by inak musel nevyhnutne zomrieť, žije o
päť, desať, alebo dokonca i pätnásť rokov dlhšie. Z hľadiska
ľudského pohľadu ide teda o úspech a obrovský pokrok.
Ale
je vec naozaj takouto pozitívnou aj z hľadiska vyšších
duchovných zákonitostí, o ktorých človek netuší a ktoré vôbec
neuznáva?
Skúsme
sa teraz pozrieť na celú vec úplne inak, a síce práve z hľadiska
duchovných zákonitostí. Čiže z hľadiska prospechu našej duše.
Ak
by teda vyššie spomínaný človek žil teoreticky v inej dobe, ako
je tá naša s rozvinutým zdravotníctvom, musel by nevyhnutne
zomrieť. No a po jeho smrti by jeho duša klesla na takzvanom druhom
svete do určitej úrovne, svojou rovnorodosťou presne
zodpovedajúcej jeho negatívnemu vnútornému stavu. Do úrovne,
ktorú si vzhľadom k negativite svojho skrytého, vnútorného
života spravodlivo zaslúži.
Ale
my dnes žijeme v dobe, kedy ľudia aj napriek svojim vnútorne
dlhodobo pestovaným negativitám nemusia zomrieť, pretože moderná
lekárska veda im dokáže život zachrániť.
Čo
sa však deje v tých piatich, desiatich, alebo pätnástich rokoch
nadstaveného života, ktoré moderná doba dotyčnému darovala?
Nedeje sa nič ného, ako to, že nevedomému človeku, ktorý
absolútne nič netuší o duchovných zákonitostiach bolo umožnené
pestovať negativitu vo svojom vnútri o päť, desať, alebo pätnásť
rokov dlhšie.
Inými
slovami povedané, nevedomý človek sa predĺžením vlastného
života duševne zaťažuje oveľa viac, než by sa bol zaťažil
vtedy, keby zomrel skôr. A to bude pre neho znamenať, že po smrti
klesne jeho duša oveľa hlbšie, než by klesla vtedy, keby zomrel
skôr a nebol by tak zaťažený pestovaním vnútornej negativity.
Jeho oveľa hlbší pád na takzvanom druhom svete bude mať pre neho
za následok omnoho horšiu východziu pozíciu, z ktorej bude musieť
opätovne začať so svojim duchovným vzostupom. Bude teda vystavený
oveľa ťažším životným podmienkam nielen na druhom svete, ale
aj potom, pri jeho ďalšom prípadnom fyzickom zrodení na zemi.
Keby sa ale jeho duša skoršou smrťou menej zaťažila zlom,
neklesol by na druhom svete tak hlboko a i jeho ďalšie zrodenie na
zemi by bolo oveľa priaznivejšie.
Duchovne
neznalý človek teda predĺžením vlastného života získava iba
predĺžený čas na hromadenie vín, čím v skutočnosti viac
stráca, ako získava, pretože túto zvýšenú hromadu vín a
negativity bude musieť odpykávať oveľa ťažšie a bolestnejšie.
Ako
teda vidieť, nie všetko, čo sa zdá byť dobré z hľadiska
fyzického je dobré aj z hľadiska duchovného. Tieto dve stanoviská
sa totiž môžu niekdy až diametrálne vzájomne odlišovať.
Materialista,
ateista, alebo človek zaujatý však pravdepodobne zo všetkého, čo
bolo doposiaľ povedané mylne vyvodí, že ak chceme byť duchovní,
nemáme chodiť k lekárovi, máme odmietnuť jeho pomoc a radšej
zomrieť, pretože tak to bude pre nás z duchovného hľadiska
lepšie.
Nie!
Je to úplne inak! Od duchovného človeka sa nežiada, aby sa
vyhýbal lekárskej starostlivosti. Poznanie duchovných súvislostí,
o ktorých sme hovorili nám však dáva možnosť a príležitosť
využiť modernou medicínou nastavený čas k pochopeniu vnútornej
príčiny našej choroby, k jej odstráneniu, alebo jednoducho
povedané, k vlastnému polepšeniu sa.
Znamená
to teda, že duchovne znalý človek využije svoj nadstavený čas k
duchovnému pozdvihnutiu svojej osobnosti, zatiaľ čo človek
neznalý naopak spravidla zneužíva nadstavený čas iba k ďalšiemu
hromadeniu chýb a vín, ktoré zaťažujú jeho dušu.
O
všetkých týchto veciach by ľudia rozhodne mali vedieť, pretože
popísaný rozpor medzi tým, čo je pre nás dobré z fyzického
hľadiska a tým, čo je pre nás dobré z duchovného hľadiska sa
premieta do najrozličnejších oblastí nášho každodenného
života. No a práve v našom každodennom živote by sme sa mali
dokázať naučiť zohľadňovať nie len to, čo sa nám osobne javí
z materiálneho hľadiska ako dobré, ale predovšetkým to, čo je
pre nás skutočne dobré. Čiže dobré z duchovného hľadiska!
Ale
keďže žiaľ ľudia o tom nič nevedia, vo svojej jednostrannej
materialistickej orientácii a v zohľadňovaní jedine vlastných
hmotných záujmov enormným spôsobom škodia svojej duši a
zaťažujú ju. A táto záťaž strhne potom, po fyzickej smrti ich
dušu nevyhnutne do nízkych a temných oblastí druhého sveta, v
ktorých bude nesmierne trpieť a ktoré budú pre ňu predstavovať
veľmi nevýhodnú východiskovú pozíciu z hľadiska jej ďalšieho
jestvovania. Či už na druhom svete, alebo potom z hľadiska jej
prípadného opätovného zrodenia na zemi.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre