Človek
musí mať jasno v týchto dvoch zásadných veciach preto, aby mohol
správne kráčať životom. Ich neznalosť a nejasnosť má totiž
nevyhnutne za následok nesprávne nasmerovanie celého nášho
bytia. Má za následok jeho nenaplnenie a nakoniec i jeho celkovú
stratu. Aby sme teda raz svoje bytie úplne nestratili, poznajme kým
v skutočnosti sme, aká je naša pravá podstata a aký má súvis s
podstatou samotného Stvoriteľa?
Kto
je Boh? Ľudia sa domnievajú že je to Duch. Duch neviditeľný,
nepostrehnuteľný a neuchopiteľný. Duch, ktorý sa nachádza vo
všetkom jestvujúcom okolo nás. Vo vode, v kameni, v padajúcom
liste zo stromu, v človeku, proste absolútne všade.
Ale
to je omyl! Boh nie je vôbec vo svojej podstate Duch! Boh nie je
totiž duchovný, ale božský!
Ale
kto, alebo čo je potom Duch?
Od
počiatku vekov jestvoval jedine Stvoriteľ samojediný. Nejestvovalo
vôbec nič iného, len On a jeho božská ríša. A okolo iba
chladná ničota nekonečna. Stvoriteľ sa však rozhodol oplodniť
túto ničotu životom. Rozhodol sa ju učiniť životným priestorom
biliónov vedomých bytostí. A tento čin vykonal aktom svojej Vôle.
Oným povestným: Buď Svetlo!
Tak
vytrysklo jeho Svetlo do vonkajšej tmy. A práve Vôľa Najvyššieho,
ktorá sformovala celé nekonečné svety je Duch. Tvorivý Duch
Boží, o ktorom sa v Biblii píše, že sa pri stvorení sveta
vznášal nad vodami. Stvorenie, ktoré z neho vzniklo je preto
duchovné. Nie je teda božské. Je duchovné, pretože povstalo z
Ducha. A z tohto dôvodu je aj človek, ako tvor žijúci vo stvorení
duchovný. Nie božský!
Jestvuje
teda Stvoriteľ, stojaci sám osebe vysoko nad všetkým. Jeho akt
Vôle so zámerom stvoriť svety sa však okamžite sformoval do
samostatnej osobnosti. Do tvorivého Svätého Božieho Ducha, ktorý
v súlade s Vôľou Najvyššieho sformoval duchovné stvorenie.
Aj
my ľudia, ako nakoniec všetko vo stvorení, sme vznikli z tohto
tvorivého Ducha. A preto najvnútornejšie jadro každého z nás
tvorí maličká iskrička ducha. Maličká iskrička, pochádzajúca
z Pánovej Vôle. Túto Vôľu máme v sebe pevne vtlačenú. Tvorí
našu najvnútornejšiu podstatu. A táto naša najvnútornejšia
podstata nás jednoznačne predurčuje k životu v súlade s Vôľou
Pána.
Tajomstvo
najhlbšej vnútornej podstaty človeka teda reálne znamená, že
cesta k harmónii, šťastiu a plnosti bytia sa pre každého z ľudí
skrýva jedine v rešpektovaní Vôle Najvyššieho. Čiže v
rešpektovaní pôvodného predurčenia našej vlastnej,
najvnútornejšej duchovnej podstaty.
Každý
človek by mal preto poznávať Vôľu Pána a učiť sa žiť s ňou
v súlade, lebo jedine týmto spôsobom môže naplniť svoje
predurčenie. Preto by sa pre nás práve Vôľa Najvyššieho mala
stať tým najdôležitejším, čo by sme mali vo svojom živote
rešpektovať. Jej rešpektovaním sa totiž osobnosť každého
človeka stáva čoraz zrelšou, až sa napokon stane schopnou žiť
naveky v kráľovstve nebeskom, v blízkosti svojho Pána.
Zmyslom
bytia každého z ľudí v tomto stvorení je teda duchovné
precitnutie a zjednotenie sa so svojou najvnútornejšou podstatou.
So svojim duchom, ktorý povstal z Vôle Najvyššieho. Tým
dosiahneme harmónie, šťastia, mieru, vnútorného naplnenia a po
svojej fyzickej smrti života v kráľovstve nebeskom.
Žiaľ,
pozemskí ľudia sa spreneverujú svojmu predurčeniu. Žijúc v
hmotnej časti stvorenia sa totiž mylne identifikovali so svojim
fyzickým telom a jeho korunou – rozumom. Tak zabudli, že nie sú
ani telo, ani rozum, ale drobné iskričky, učinené z Vôle Pána.
Drobné iskričky ducha, pochádzajúce z jeho Ducha.
Mylné
stotožnenie sa ľudí s vlastným telom, s vlastným rozumom a z
toho vyplývajúcou vlastnou vôľou, samozrejme vzdialenou a
odtrhnutou od Vôle Najvyššieho, pre nich znamená cestu bolesti,
strastí, utrpenia, disharmónie a nenaplnenia, pretože sa
spreneverujú sebe samým. Ich bytie stráca zmysel a stáva sa
bezúčelným. Stáva sa iba čisto živočíšne materialistickou
existenciou, naplnenou honbou za materialistickými hodnotami a
pôžitkami. V ich dosahovaní vidia všetko svoje šťastie. Avšak
to, čoho sa im takto dostáva je len nasýtenie tela a rozkoš
pôžitkov, bez skutočného, pravého vnútorného mieru, naplnenia
a šťastia.
Vo
svojom materialistickom omyle a nepochopení vlastnej podstaty, a z
tejto podstaty vyplývajúceho životného predurčenia, sa ľudia v
zúfalej snahe dosiahnuť pravého šťastia dostávajú do bludného
kolotoča honby za peniazmi, majetkami, mocou, slávou a užívaním
si dúfajúc, že čím viac v tomto smere získajú, tým väčšia
je pravdepodobnosť dosiahnutia skutočnej plnosti bytia.
Falošnými
cestami sa však nikdy nie je možné dostať k pravým cieľom! K
pravým cieľom, čiže k pravému šťastiu, harmónii a naplneniu
je možné dôjsť jedine cestou rešpektovania svojho vlastného
predurčenia. A Vôľa Najvyššieho, z ktorej sme kedysi vznikli,
nás jednoznačne predurčuje k poznávaniu a naplňovaniu tejto
Vôle. Predurčuje nás k životu podľa Vôle Pána, a tým k plnému
zjednoteniu sa so svojou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Toto
je jediná cesta k šťastiu, radosti a mieru.
Máme
teda dve možnosti. Buď sa budeme prostredníctvom poznávania a
naplňovania Vôle Najvyššieho k Pánovi približovať, a tým
spieť k šťastiu a naplneniu zmyslu nášho bytia, alebo budeme
akékoľvek poznávanie a naplňovanie Vôle Najvyššieho ignorovať.
Tým sa však budeme od Pána vzďaľovať a spieť k nešťastiu.
Tým sa budeme spreneverovať sami sebe, tým budeme premrhávať
vlastné bytie, aby sme ho nakoniec úplne stratili, dobrovoľne
vzdialení od Pána a ponorení do bezvýchodiskovej temnoty pekla
vlastnej vôle.
Podstatou
svojho myslenia, jednania, snaženia, hodnôt a celkovej životne
orientácie sa teda každý z nás, či už vedome alebo nevedome,
zaraďuje do jedného z týchto dvoch smerov. Tým sám pre seba volí
cestu šťastia, alebo nešťastia. Cestu radosti života na zemi a
večného bytia v blízkostí Pána v kráľovstve nebeskom, alebo
cestu utrpenia a konečného zániku všetkého, čo uviazlo v hmote
a jej pôžitkoch a je od Pána vzdialené. Čo sa teda nie je
schopné oslobodiť od hmotných a materialistických väzieb, musí
preto nakoniec zaniknúť spolu so zánikom celého hmotného sveta.
Na
každom z nás záleží, akou s týchto dvoch ciest pôjdeme a ako
sa teda vo svojej slobodnej vôli rozhodneme naložiť s vlastným
bytím.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre