Nie
je nijaká náhoda, že v Čechách i na Slovensku sa spoločnosť
výrazne polarizuje. Že sa vytvárajú dve skupiny ľudí, stojace
proti sebe až v nepriateľstve. Že jedni sú za Zemana a druhí
proti Zemanovi. Že jedni sú za protesty za slušné Slovensko a
druhí zase proti nim. Že jedni sú za Rusko a Putina, a druhí zase
proti Rusku a Putinovi.
Vo
všetkom tomto ide o niečo oveľa hlbšie, než by sa mohlo na prvý
pohľad zdať. Ide tu totiž o vzájomné pnutie medzi dvomi typmi
myslenia a cítenia, ktoré úzko súvisia so súčasnou zmenou
charakteru vesmírneho žiarenia.
Toto
žiarenie totiž doteraz podporovalo individualizmus a racionálno
analytické myslenie, príznačné pre západný svet. Odteraz však
začína byť vesmírom podporovaný východný typ myslenia a
vnímania sveta, postavený na intuitívnosti, spolupráci a
kolektívnom úsilí o dobro celku.
Celkom
reálne sa tieto tendencie začínajú čoraz viditeľnejšie
prejavovať práve vzostupom Ruska a Číny, zatiaľ čo naopak na
západe začína celkom viditeľne dochádzať k rozličným
rozkladným, až seba deštruktívnym procesom.
Takéto
je súčasné dianie v hrubých rysoch a my sa teraz pozrime na celú
vec trochu detailnejšie, pretože jeho dôsledky sa bytostne
dotýkajú každého z nás.
Vývoj
na našej planéte je univerzom riadený celkom konkrétnym smerom, a
tento smer je určovaný, alebo inak vyjadrené, doslova vynucovaný
celkom konkrétnym typom vyžarovania vesmíru.
V
minulosti žili trebárs na našej planéte dinosaury a iné obrovské
jaštery. Existenciu a rozvoj tohto typu fauny, ale aj flóry
podmieňoval konkrétny charakter vyžarovania univerza. Po čase sa
však toto vyžarované zmenilo a zobralo vietor z plachiet jašterom,
ktorí boli dovtedy vedúcim živočíšnym druhom. Jeho zmena
znamenala pre nich záhubu, avšak otvorila dvere k možnosti plného
rozvinutia nového vedúceho živočíšneho druhu, a síce cicavcov.
Tým došlo k zahájeniu ďalšieho veľkého časového cyklu vo
vývoji života a vedomia na našej planéte.
No
a podobným spôsobom to pokračovalo až do novoveku, kedy opäť
nová zmena vesmírneho cyklu začala podporovať analyticko kritický
a racionalisticko individualistický spôsob myslenia. Všetky
národy, ktoré sa dokázali naladiť na tento typ žiarenia, boli s
podporou univerza vynesené nahor a stali sa vedúcimi. A boli to
predovšetkým národy západné. Ich postupný, intelektuálno
racionálny rozvoj začal stredovekou učenosťou, prudko expandoval
v renesancii, neskôr v osvietenstve, potom v technickej revolúcii,
a nakoniec vyvrcholil vedecko technickým rozvojom súčasného typu.
Západný
racionalizmus dal svetu mnohé nové poznatky, objavy a vynálezy.
Došlo k obrovskému rozvoju matematiky, fyziky, astronómie,
mechaniky, filozofie a mnohých iných odvetví. Išlo o obdobie vo
vývoji ľudstva, ktoré malo svoj obrovský význam a posunulo ho
výrazným spôsobom dopredu v mnohých oblastiach. Ľudia sa
prostredníctvom svojho analyticky racionálneho myslenia stali
doslova pánmi sveta. A nie len doslova, ale celkom konkrétne sa na
absolútny vrchol vyšvihli práve národy racionalisticky a
technicky zdatné.
Tieto
národy sa však žiaľ, na základe svojej prevahy začali vyvyšovať
nad ostatných. Začali sa nad nich nadraďovať, začali si ich
podmaňovať a zotročovať, pretože zaostalejší obyvatelia iných
krajín jednoducho nedokázali čeliť svojimi lukmi a šípmi delám
a puškám dobyvateľov.
Ešte
pred nástupom veľkého vesmírneho cyklu, podporujúceho západný
racionalizmus sa dostalo celému svetu dôrazného upozornenia, že
vždy a za každej situácie je treba mať na zreteli najvyšší
princíp bytia, spočívajúci v úcte a láske k blížnemu, ako k
sebe samému. Poznanie a uplatňovanie toho princípu sa totiž malo
stať akousi záchrannou brzdou. Tá mala zabrániť tomu, aby vedúce
národy sveta nezneužívali všetkého toho, čoho mohli dosiahnuť
za podpory univerza. Aby toho nezneužívali vo forme akejkoľvek
nadvlády človeka nad človekom, alebo národa nad národom. Lebo
ničím nekorigovaný racionalizmus má tendenciu zvrhnúť sa práve
k takémuto zneužívaniu.
Žiaľ
národy, ktoré boli univerzom vynesené na vrchol nedbali princípu
lásky k blížnemu, a preto svoju nadobudnutú moc zneužili vo
forme kolonializmu, bezcharakterného uctievania peňazí a kapitálu,
rozpútavaním vojen, ekonomickým zotročovaním národov, alebo ich
okrádaním o prírodné zdroje. Vedúce národy upadli do
dychtivosti po moci a vplyve, do bezuzdného užívania, do
nemravných zvráteností a do mnohých iných negatívnych vecí.
No
a v súčasnosti dosahuje zvrátenosť tohto spôsobu myslenia svojho
vrcholu. Pekné slová o humanizme, demokracii, ľudských právach a
iných ušľachtilých veciach sa stali len zástierkou
bezohľadnosti, chamtivosti a geopolitických, či čisto
ekonomických záujmov. Zástierkou neovládateľnej túžby po
absolútnej moci nad ľuďmi a národmi, prostredníctvom ich
totálneho zotročenia, ako konečného cieľa.
Avšak
na vrchole bodu už v súčasnosti absolútne zvráteného princípu
racionalisticky individualistického myslenia západného typu
dochádza k pravidelnej cyklickej zmene vesmírneho žiarenia, ktorá
má posunúť našu civilizáciu opäť o ďalší krok dopredu v jej
vývoji.
Svet
začína byť univerzom tlačený do novej kvality! Ak totiž kedysi
hovoril Kristus o láske k blížnemu ako o možnosti, nový typ
vyžarovania vesmíru to teraz prináša ako požiadavku! Ako
nevyhnutnú požiadavku uskutočnenia nového evolučného kroku vo
vývoji ľudskej civilizácie. Kto túto zmenu charakteru vyžarovania
vesmíru zachytí a bude kráčať v súlade s ňou, toho sily
univerza vynesú na vrchol a budú ho podporovať.
Vesmírne
žiarenie začína teda podporovať snahu o kolektívne dobro a snahu
o dobro celku, namiesto predchádzajúcej individualizácie. Začína
podporovať intuíciu a ľudskosť, namiesto doterajšej racionality.
Začína podporovať spoluprácu a rovnosť, namiesto doterajšieho
hierarchického nadraďovania bohatých a mocných nad chudobnejších
a slabších.
Reálnou
ukážkou tých dvoch pólov, to jest starého a už zdegenerovaného
spôsobu myslenia západného typu a nového, konštruktívneho a na
spolupráci založeného myslenia východného typu získame
porovnaním zahraničnej politiky západu a Ruska. Zo strany západu
ide stále len o zastrašovanie, vyhrážky, agresivitu a neustále
vyvolávanie konfliktov, s kŕčovitou snahou udržať si za každú
cenu svoju prevahu a profitovať z nej. Na rozdiel od toho minister
zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov hovorí všade, kde len
príde o spolupráci. Je priam do očí bijúce a jasne viditeľné,
ako západ vsádza iba na provokáciu a konfrontáciu, zatiaľ čo
východ usiluje o spoluprácu.
Aby
sme ale dobre rozumeli, aj princíp rozvoja rozumovej racionality bol
vo vývoji ľudstva potrebný a priniesol mu nesmierne veľa úžitku.
Bol to nevyhnutný krok, ale keďže žiaľ nebol poprednými národmi
sveta, ktoré zachytili toto vesmírne žiarenie a dlho kráčali v
jeho podpore, dostatočne razantne korigovaný princípom lásky k
blížnemu, dospel nevyhnutne až do zdegenerovanej podoby, v akej ho
poznáme dnes, trebárs s jeho presadzovaním gender ideológie,
ktorá okrem rodu mužského a ženského pozná ešte ďalších
päťdesiat rodov.
A
podobných, vyslovene zvrátených prvkov je v súčasnosti na západe
veľmi veľa. Je očividný doslova až kolaps logického myslenia,
keď napríklad príslušníci komunity LGBTI vítajú imigrantov,
pričom v krajine, odkiaľ migranti prichádzajú hrozí za
homosexualitu trest smrti. A ak by imigranti zaviedli právo šaríja
na území Európy, hrozil by trest smrti homosexuálom aj tu.
Alebo
spomeňme skutočnosti, idúce priam proti základnému pudu
sebazáchovy a sebaúcty, kedy sa ozbrojení nemeckí policajti dajú
zmlátiť migrantmi len preto, aby v prípade adekvátnej odpovede na
ich násilnosti neboli označení za politicky nekorektných, alebo
za islamofóbov.
Ak
sme teda na začiatku hovorili o polarizovaní našej spoločnosti,
veľmi úzko to súvisí so všetkými, vyššie uvedenými
skutočnosťami. Ide totiž o stret medzi ľuďmi, poplatnými
západnému typu racionalistického myslenia, ktorý má ešte stále
reálnu moc a opodstatnenie svojho ďalšieho trvania vyvodzuje z
toho, čo doposiaľ vytvoril, i keď už v podstate stráca vietor z
plachiet.
Na
druhej strane barikády stoja ľudia nového, intuitívneho, na
spolupráci a rovnosti založeného, východného typu myslenia,
cítenia a vnímania sveta, ktorých začínajú pretláčať do
popredia sily vesmíru. A tieto sily budú tlačiť do popredia
každého jednotlivca, každého človeka, ale i každý národ,
ktorý sa na ne naladí a začne jednať v ich duchu. Je teda iba
čisto na nás, či zachytíme tieto nové impulzy univerza a
prispôsobíme sa im, alebo sa budeme stále kŕčovito orientovať
na to staré, ktoré má zatiaľ ešte veľkú silu a moc. A preto aj
veľa prívržencov.
Ale
táto moc sa už rúca! Už kolíše, pretože stráca doterajšiu
podporu univerza, hoci sa ešte z posledných síl snaží udržať
doterajšie status quo. Rozpadávajúca sa moc západu sa dostáva do
agónie, čím sa ale stáva mimoriadne nebezpečnou, pretože ako sa
vraví, zdochýnajúci kôň najviac kope.
Je
to teda celé ako z rozprávky o dvanástich mesiačikoch, kedy žezlo
vlády drží v rukách určitú dobu vždy jeden z nich, a potom
odovzdá svoju vládu druhému. A tak teraz aj my žijeme v dobe,
kedy musí racionalistický spôsob západného typu myslenia, ktorý
priniesol svetu mnoho dobrého, chtiac nechtiac nevyhnutne odovzdať
žezlo vlády do rúk intuitívneho, o dobro celku a o spoluprácu
usilujúceho spôsobu myslenia východného typu.
Lebo
to, čo vytvoril západ doposiaľ, predstavovalo určitý nevyhnutný
stupeň vývoja ľudskej civilizácie. Predstavovalo to určitý
schod, na ktorom naša civilizácia stála dlhé obdobie obidvomi
svojimi nohami. Avšak nastáva čas vyložiť v prirodzenom vývoji
nohy na ďalší schod, pričom to staré a predošlé sa nikde
nestráca. Odnášame si to totiž so sebou, ako nevyhnutnú a
potrebnú súčasť nášho predchádzajúceho vývoja.
PS.
Ono je v podstate bezpredmetné rozlišovať medzi spôsobom myslenia
západného a východného typu. V skutočnosti totiž existuje len
myslenie konštruktívne, alebo nekonštruktívne. Len myslenie, z
hľadiska ďalšieho evolučného vývoja našej civilizácie
perspektívne, alebo neperspektívne. Nerozhodujú teda žiadne
hranice, ani žiadne národné obmedzenia, pretože predstaviteľov
oboch týchto typov myslenia môžeme nájsť v každom národe.
Zároveň
však ale platí, že toho perspektívneho a konštruktívneho typu
myslenia a vnímania sveta sa percentuálne nachádza oveľa viacej
na takzvanom východe a naopak, toho nekonštruktívneho a
neperspektívneho oveľa viacej na západe.
No
a celkom na záver si ešte pozrite tento krátky, desaťminútový
dokument o vzhľade súčasnej modernej Moskvy, ktorý pravdepodobne
nikdy neodvysiela žiadna z našich nenávistne a protirusky
zameraných televízií.
Komentáre