Vonku,
v prírode vládnu extrémne horúčavy a medzi ľuďmi vládne zase
extrémna hlúposť, ktorá pramení z ich nekonečného sebectva.
Chcete dôkaz? Na vlastné uši si ho môžete vypočuť takmer vždy,
keď si naladíte nejaké komerčné hudobné rádio. Súčasťou
tohto typu rádií totiž bývajú krátke správy s predpoveďou
počasia. No a práve o predpoveď počasia ide! Jednu z nich som si
vypočul a musel som okamžite napísať tento text.
Všetci
vieme, že prázdninové mesiace sú obdobím vrcholu leta, čo sa
prejavuje horúčavami a suchom. Tak tomu bolo aj 17.7. 2018, kedy
som náhodou zachytil inkriminované správy. Vonku všetko pomaly
vysychalo, chradlo a živorilo. Už dlhšie výdatne nenapršalo,
bolo veľmi teplo a sucho, s výrazným deficitom vlahy. Kukuriciam
sa od sucha stáčali listy, vysychali tekvice, zemiaky i ostatné
plodiny. Celá príroda až doslova prahla po vlahe a čakala na ňu
ako na požehnanie.
No
a za tohto stavu oznamoval v predpovedi počasia bodrý hlas
moderátora, že žiaľ, počasie sa zhorší, zamračí sa a na
väčšine územia bude hroziť dážď.
Tieto
jeho slová sú svedectvom neuveriteľného sebectva a fatálneho
odtrhnutia od reality. Dotyčný pán a jemu podobní totiž vnímajú
každý dážď počas leta ako hrozbu.
Ale
hrozbu čoho? No predsa ich osobných voľnočasových aktivít! Ako
nebezpečnú hrozbu ich piknikov, výletov, grilovačiek, žúrov,
hudobných festivalov a iných príjemných spôsobov letného
užívania si. Podľa tohto druhu konzumne zameraných ľudí by bolo
najlepšie, keby stále svietilo slnko s teplotou okolo tridsať
stupňov. To by bolo leto, aké má byť a aké by im dokonale
vyhovovalo. Dážď je pre nich hrozba, pretože im znepríjemňuje
ich plány, alebo ich dokonca dakedy celkom znemožňuje.
Títo
ľudia totiž vôbec netušia, a ani ich to nezaujíma, že rastlinné
produkty, ktoré sú pestované pre našu obživu potrebujú
optimálny počet slnečných dní, ale aj optimálne množstvo
zrážok a vlahy. A to kvôli tomu, aby mohlo byť všetkého hojnosť
na našom stole.
K
jednoduchosti takéhoto pochopenia však títo ľudia nikdy nedošli,
pretože oni predsa nakupujú v obchodných reťazcoch a tam je vždy
dostatok všetkého. Súvis dažďa s týmto dostatkom vôbec nechápu
a ani nad tým nikdy neuvažovali.
Ale
všetko je inak! Avizovaná „hrozba“ dažďa, ktorá sa potom
naozaj na základe spomínanej predpovede počasia naplnila, nebola
vôbec žiadnou hrozbou, ale požehnaním. Veľkým požehnaním pre
prírodu a všetko rastlinstvo, ktoré mohlo konečne doplniť aspoň
časť svojho deficitu vlahy, a ktoré si po ochladení mohlo aspoň
na chvíľu odpočinúť od horúčav.
Celá
táto záležitosť nám ale ukazuje oveľa viac, než sa na prvý
pohľad zdá. Ukazuje nám neuveriteľnú hĺbku sebectva mnohých
súčasných ľudí, ktorí vnímajú realitu života jedine cez
prizmu toho, čo je pre nich osobne výhodné, pričom nie sú
schopní chápať širšie súvislosti života.
Nie
dážď je hrozbou milí priatelia! Vy sami, s vašim úzkoprsým
zmýšľaním a sebectvom ste hrozbou pre tento svet! Lebo vo svojom
egoizme a absolútnej odtrhnutosti od reality vidíte hrozbu tam, kde
ide v skutočnosti o požehnanie. Vidíte teda zlo tam, kde ide o
dobro. A naopak, to čo vy osobne považujete za dobro, je v
skutočnosti len vašim vlastným sebectvom, a teda zlom.
Je
však katastrofou, že tento konkrétny príklad, ktorý tu
spomíname, je obrazom vzťahu mnohých ľudí k celému životu ako
takému. Podobne sebeckým spôsobom totiž neuvažujú len vo vzťahu
k počasiu, ale vo vzťahu ku všetkému. Je tým poznačená celá
ich štruktúra myslenia, ako aj ich základná hodnotová
orientácia.
Po
celý svoj život preto žijú v kráľovstve krivých zrkadiel, v
ktorom im ich egoistické zameranie iba na seba samého kriví
vnímanie skutočnej reality. A preto v mene svojho sebeckého kultu
takzvaného „dobra“ pustošia prírodu, drancujú planétu a
vykorisťujú ľudí. Deje sa tak pre ich „dobro“ a ich blahobyt,
ktoré sú v skutočnosti len sebeckou bezohľadnosťou, neschopnou
vnímať, ako všetkému okolo seba ubližujú.
Takáto
je pravda o našom svete a na našej civilizácii. Takáto je pravda
o egoisticky bezohľadných ľuďoch nášho sveta, ktorí chcú žiť
naplno a užívať si. To je pre nich hlavným meradlom vecí! To je
rozhodujúce! Všetko ostatné je vedľajšie a nezaujímavé.
Ako
ale nazvať takéto bytosti? Ako ich označiť a ako ich pomenovať?
Sú to naozaj ľudia? Lebo pravá ľudskosť, skutočná ľudskosť
začína až tam, kde sme schopní povzniesť sa nad svoje vlastné,
sebecké záujmy.
Pravá
ľudskosť začína až tam, kde sme schopní vnímať všetko živé
okolo nás v širších súvislostiach a nie iba cez prizmu vlastných
sebeckých prianí. V súvislostiach toho, že nie moje priania sú
stredom vesmíru a meradlom všetkých vecí, ale že každý z nás
je drobnou súčasťou veľkého celku univerza. A podstata ľudskosti
spočíva v chcení dobra tohto veľkého celku. V chcení dobra,
ktoré prináša požehnanie všetkým bytostiam a berie ohľad na
všetko, čo je jestvuje.
Hľadieť
iba na svoje vlastné dobro a svoje vlastné priania bez ohľadu na
čokoľvek iného je naopak nešťastím a hrozbou nášho sveta. Je
to niečo úbohé a nízke, čo nás ľudsky devalvuje a
znehodnocuje.
Buďme
preto ľuďmi a nie sebcami! Myslime ako ľudia, hovorme ako ľudia,
jednajme ako ľudia a vnímajme svet ako ľudia!
A
zároveň nebuďme povrchnými! Povrchne neprijímajme
najrozličnejšie konzumné hlúposti, ktoré sa do nás snažia zo
všetkých strán hustiť a ktorých nekritickým prijímaním
pozvoľna degeneruje naša ľudskosť.
Buďme
ľuďmi a nikdy nezabúdajme, že skutočná ľudskosť začína až
tam, kde je v mysli, vo vedomí a v jednaní rozhodujúce dobro
celku. Lebo keď sa bude dariť celku, bude sa dariť aj všetkým
jeho častiam, teda aj nám osobne.
Ak
však budeme poškodzovať celok našimi osobnými prianiami, ak ich
budeme uskutočňovať na jeho úkor, nepredstaviteľná sila celku
univerza sa začne pozvoľna stavať proti nám. Začne sa proti nám
búriť, začne nás biť a nakoniec, ak sa ani pod údermi
prírodných síl nespamätáme a nezbavíme vlastného sebectva,
budeme musieť byť v prirodzenej sebaobrane celku vymazaní z
povrchu zemského, i celého tohto stvorenia, ktorému svojim
egoistickým vnímaním dobra iba škodíme.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre