Horúčavy odhaľujú obludný egoizmus našej civilizácie


Vonku, v prírode vládnu extrémne horúčavy a medzi ľuďmi vládne zase extrémna hlúposť, ktorá pramení z ich nekonečného sebectva. Chcete dôkaz? Na vlastné uši si ho môžete vypočuť takmer vždy, keď si naladíte nejaké komerčné hudobné rádio. Súčasťou tohto typu rádií totiž bývajú krátke správy s predpoveďou počasia. No a práve o predpoveď počasia ide! Jednu z nich som si vypočul a musel som okamžite napísať tento text.

Všetci vieme, že prázdninové mesiace sú obdobím vrcholu leta, čo sa prejavuje horúčavami a suchom. Tak tomu bolo aj 17.7. 2018, kedy som náhodou zachytil inkriminované správy. Vonku všetko pomaly vysychalo, chradlo a živorilo. Už dlhšie výdatne nenapršalo, bolo veľmi teplo a sucho, s výrazným deficitom vlahy. Kukuriciam sa od sucha stáčali listy, vysychali tekvice, zemiaky i ostatné plodiny. Celá príroda až doslova prahla po vlahe a čakala na ňu ako na požehnanie.

No a za tohto stavu oznamoval v predpovedi počasia bodrý hlas moderátora, že žiaľ, počasie sa zhorší, zamračí sa a na väčšine územia bude hroziť dážď.

Tieto jeho slová sú svedectvom neuveriteľného sebectva a fatálneho odtrhnutia od reality. Dotyčný pán a jemu podobní totiž vnímajú každý dážď počas leta ako hrozbu.

Ale hrozbu čoho? No predsa ich osobných voľnočasových aktivít! Ako nebezpečnú hrozbu ich piknikov, výletov, grilovačiek, žúrov, hudobných festivalov a iných príjemných spôsobov letného užívania si. Podľa tohto druhu konzumne zameraných ľudí by bolo najlepšie, keby stále svietilo slnko s teplotou okolo tridsať stupňov. To by bolo leto, aké má byť a aké by im dokonale vyhovovalo. Dážď je pre nich hrozba, pretože im znepríjemňuje ich plány, alebo ich dokonca dakedy celkom znemožňuje.

Títo ľudia totiž vôbec netušia, a ani ich to nezaujíma, že rastlinné produkty, ktoré sú pestované pre našu obživu potrebujú optimálny počet slnečných dní, ale aj optimálne množstvo zrážok a vlahy. A to kvôli tomu, aby mohlo byť všetkého hojnosť na našom stole.

K jednoduchosti takéhoto pochopenia však títo ľudia nikdy nedošli, pretože oni predsa nakupujú v obchodných reťazcoch a tam je vždy dostatok všetkého. Súvis dažďa s týmto dostatkom vôbec nechápu a ani nad tým nikdy neuvažovali.

Ale všetko je inak! Avizovaná „hrozba“ dažďa, ktorá sa potom naozaj na základe spomínanej predpovede počasia naplnila, nebola vôbec žiadnou hrozbou, ale požehnaním. Veľkým požehnaním pre prírodu a všetko rastlinstvo, ktoré mohlo konečne doplniť aspoň časť svojho deficitu vlahy, a ktoré si po ochladení mohlo aspoň na chvíľu odpočinúť od horúčav.

Celá táto záležitosť nám ale ukazuje oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Ukazuje nám neuveriteľnú hĺbku sebectva mnohých súčasných ľudí, ktorí vnímajú realitu života jedine cez prizmu toho, čo je pre nich osobne výhodné, pričom nie sú schopní chápať širšie súvislosti života.

Nie dážď je hrozbou milí priatelia! Vy sami, s vašim úzkoprsým zmýšľaním a sebectvom ste hrozbou pre tento svet! Lebo vo svojom egoizme a absolútnej odtrhnutosti od reality vidíte hrozbu tam, kde ide v skutočnosti o požehnanie. Vidíte teda zlo tam, kde ide o dobro. A naopak, to čo vy osobne považujete za dobro, je v skutočnosti len vašim vlastným sebectvom, a teda zlom.

Je však katastrofou, že tento konkrétny príklad, ktorý tu spomíname, je obrazom vzťahu mnohých ľudí k celému životu ako takému. Podobne sebeckým spôsobom totiž neuvažujú len vo vzťahu k počasiu, ale vo vzťahu ku všetkému. Je tým poznačená celá ich štruktúra myslenia, ako aj ich základná hodnotová orientácia.

Po celý svoj život preto žijú v kráľovstve krivých zrkadiel, v ktorom im ich egoistické zameranie iba na seba samého kriví vnímanie skutočnej reality. A preto v mene svojho sebeckého kultu takzvaného „dobra“ pustošia prírodu, drancujú planétu a vykorisťujú ľudí. Deje sa tak pre ich „dobro“ a ich blahobyt, ktoré sú v skutočnosti len sebeckou bezohľadnosťou, neschopnou vnímať, ako všetkému okolo seba ubližujú.

Takáto je pravda o našom svete a na našej civilizácii. Takáto je pravda o egoisticky bezohľadných ľuďoch nášho sveta, ktorí chcú žiť naplno a užívať si. To je pre nich hlavným meradlom vecí! To je rozhodujúce! Všetko ostatné je vedľajšie a nezaujímavé.

Ako ale nazvať takéto bytosti? Ako ich označiť a ako ich pomenovať? Sú to naozaj ľudia? Lebo pravá ľudskosť, skutočná ľudskosť začína až tam, kde sme schopní povzniesť sa nad svoje vlastné, sebecké záujmy.

Pravá ľudskosť začína až tam, kde sme schopní vnímať všetko živé okolo nás v širších súvislostiach a nie iba cez prizmu vlastných sebeckých prianí. V súvislostiach toho, že nie moje priania sú stredom vesmíru a meradlom všetkých vecí, ale že každý z nás je drobnou súčasťou veľkého celku univerza. A podstata ľudskosti spočíva v chcení dobra tohto veľkého celku. V chcení dobra, ktoré prináša požehnanie všetkým bytostiam a berie ohľad na všetko, čo je jestvuje.

Hľadieť iba na svoje vlastné dobro a svoje vlastné priania bez ohľadu na čokoľvek iného je naopak nešťastím a hrozbou nášho sveta. Je to niečo úbohé a nízke, čo nás ľudsky devalvuje a znehodnocuje.

Buďme preto ľuďmi a nie sebcami! Myslime ako ľudia, hovorme ako ľudia, jednajme ako ľudia a vnímajme svet ako ľudia!

A zároveň nebuďme povrchnými! Povrchne neprijímajme najrozličnejšie konzumné hlúposti, ktoré sa do nás snažia zo všetkých strán hustiť a ktorých nekritickým prijímaním pozvoľna degeneruje naša ľudskosť.

Buďme ľuďmi a nikdy nezabúdajme, že skutočná ľudskosť začína až tam, kde je v mysli, vo vedomí a v jednaní rozhodujúce dobro celku. Lebo keď sa bude dariť celku, bude sa dariť aj všetkým jeho častiam, teda aj nám osobne.

Ak však budeme poškodzovať celok našimi osobnými prianiami, ak ich budeme uskutočňovať na jeho úkor, nepredstaviteľná sila celku univerza sa začne pozvoľna stavať proti nám. Začne sa proti nám búriť, začne nás biť a nakoniec, ak sa ani pod údermi prírodných síl nespamätáme a nezbavíme vlastného sebectva, budeme musieť byť v prirodzenej sebaobrane celku vymazaní z povrchu zemského, i celého tohto stvorenia, ktorému svojim egoistickým vnímaním dobra iba škodíme.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Komentáre