Žijeme
v demokracii a tá je zložená na demokratických voľbách. Vo
voľbách môžeme zvoliť svojich osobných politických nominantov,
ako aj stranu, s ktorej programom sa najviac stotožňujeme. Pri
naozaj hlbokom pohľade však zistíme, že všetky strany majú
predsa len čosi spoločné. Že sa v určitej zásadnej veci takmer
vôbec od seba nelíšia.
Tým
spoločným menovateľom sú totiž vždy iba sľuby, smerujúce k
pozdvihnutiu hmotnej, materiálnej a ekonomickej úrovne. Všetci
svorne vidia práve v tomto jedinom liek na všetky naše problémy.
Každé voľby sú preto akýmsi deklarovaním veľkého, spoločného
presvedčenia, že jediná cesta k šťastiu, prosperite a
pozdvihnutiu spoločnosti je neoddeliteľne spojená iba s rastúcim
ekonomickým potenciálom, s priaznivými hospodárskymi
ukazovateľmi, s väčším objemom peňazí, s priaznivejším
podnikateľským prostredím, s vyššími platmi, lepšími
službami, infraštruktúrou a podobne. Jednoducho neustále iba
hmota, hmota a zase len hmota.
Z
týchto názorov však cítiť určitý závan malosti z duší tých,
ktorí samých seba považujú za potencionálnych vodcoch, schopných
viesť národ po voľbách správnym smerom. Cítiť z nich osobné
upnutie sa na druhoradé a fatálnu nevedomosť o duchovnej podstate
univerza, postavenej na existencii morálnych a mravných hodnôt.
Nijaká z politických strán a nijaký z kandidátov totiž
nezahŕňa do svojho programu ani len náznak snahy o duchovné, to
jest morálne a mravné pozdvihnutie obyvateľstva, čím v podstate
celá politická sféra odhaľuje veľmi obmedzený, duševný obzor
všetkých svojich aktérov.
Lebo
v chode nášho univerza vždy bude a zostane pravdou skutočnosť,
že iba z duchovnej obrody života, žitého v súlade so základnými
morálnymi a mravnými princípmi môže vyvstať naozaj zdravý
materiálny a ekonomický rast. Iba táto cesta predstavuje jedinú
správnu a plnohodnotnú cestu nahor k harmónii a spokojnosti
všetkých vrstiev spoločnosti.
Žiaľ,
náš svet sa vydal inou cestou! Cestou falošného presvedčenia, že
materiálny rozvoj samotný nám môže zaručiť spokojnosť a pravé
ľudské šťastie. Ako sa však ukazuje, je to naopak cesta k
nezdravým vzťahom v spoločnosti, je to zdroj ustavičného pnutia
medzi ľuďmi, je to brána k osobnému i národnému egoizmu a je to
v podstate hlavná príčina, ktorá počas celej histórie prinášala
ľudstvu so železnou pravidelnosťou ničivé strety vo vnútri
národov i medzi jednotlivými národmi navzájom.
Ak
sa ale v tejto súvislosti bude niekto snažiť upozorniť na vyspelé
krajiny západného sveta, na spokojnosť a blahobyt tam panujúci,
mal by rozhodne vedieť, že ich blahobyt je budovaný väčšinou
vždy na úkor druhých, zväčša ekonomicky slabších. A okrem
iného je práve takýto typ konzumného životného štýlu pre
všetkých obyvateľov našej planéty trvalo neudržateľným, a to
z hľadiska jej obmedzených prírodných zdrojov. To znamená, že
tak, ako žije západný svet, nemôže žiť obyvateľstvo celej
planéty, pretože naša Zem nemá na to kapacity. Ak to nebudeme
rešpektovať, znamená to istú cestu k seba zničeniu!
Preto
treba zdôrazniť: Prvoradým záujmom všetkých pravých vodcov
národov musí byť dôraz na duchovný, morálny a mravný vzostup
obyvateľstva, založený na preferovaní a oceňovaní hodnôt, ako
je čestnosť, spravodlivosť, ohľaduplnosť, ľudskosť, dobro,
vnútorná ušľachtilosť, žitá duchovnosť, skromnosť,
jednoduchosť, poctivosť a podobne. Jedine z toho základu sa môže
začať odvíjať zdravý a trvalo udržateľný materiálny rozvoj,
ktorý nebudú ohrozovať žiadne krízy, ani žiadne z kríz plynúce
konflikty, ani z konfiktov plynúce vojnové strety.
Ale
aby sme nezostali iba pri konštatovaní situácie, ukážme si možnú
cestu k uskutočneniu tohto veľkého cieľa. V súčasnosti sa v
rôznych oblastiach spoločnosti využívajú služby mnohých
poradcov. Podniky a firmy majú svojich právnych, či reklamných
konzultantov, politici majú svojich asistentov a podobne. Aby sa
veci začali uberať správnym smerom, vodcovia, nachádzajúci sa na
rôznych úrovniach riadenia štátu by mali mať ochotu načúvať
aj poradnému hlasu ľudí pevných mravných zásad, znalých
duchovných zákonitostí, ktorého zohľadnenie by bolo po vzájomnej
konzultácii začlenené do výsledných, reálnych zámerov a
rozhodnutí.
Nebral
by sa teda ohľad tak, ako dnes len na peniaze a hmotný prospech,
ale brali by sa do úvahy aj mravné aspekty vecí. Následná
realizácia takýchto projektov by potom musela nevyhnutne priniesť
doposiaľ nepoznaný prospech všetkým obyvateľom spoločnosti, a v
nemalej miere i celému kolektívu ľudí, ktorí sa oň zaslúžili.
Potom by sa na vodcov národa iba stále nenadávalo tak, ako je tomu
dnes, ale ľudia by si ich vážili a cenili.
Ak
ale budeme vysoké duchovné, mravné a morálne princípy
donekonečna oddeľovať od bežného života, ako sa to deje
doposiaľ, zostanú tieto dve veci od seba navždy na míle
vzdialenými. Potom je samozrejme možné, že hoci sa veľmi radi
prezentujeme ako národ s duchovnými hodnotami, v reálnom živote
kráčame cestou tupého, bezcitného a chladného materializmu, v
ktorom sa duchovné hodnoty a ich reálny dopad na náš každodenný
život vôbec neprejavujú.
Mravnosť
a morálka nesmú byť teda len nejaké krásne reči, ale musia byť
reálne uplatňované v praxi. Musia byť zohľadnené pri všetkých
rozhodnutiach vedúcich pracovníkov, či už v štátnom, alebo
súkromnom sektore. Musia byť zohľadnené vo všetkých vážnych
zámeroch a projektoch, a živo prítomné pri ich realizácii od
začiatočného až do konečného štádia.
Malo
by sa tak diať za pomoci konzultantov, znalých duchovných
zákonitostí, pričom tento stav by mal byť len dočasným
premostením k stavu ideálnemu, kedy bude každý človek schopný
rozhodovať správnym spôsobom samostatne, hoci to nie je vôbec
také zložité, ako sa zdá, pretože nás k tomu stále nabáda
tichý hlas nášho vlastného svedomia. Kto však dnes načúva
hlasu svojho svedomia? A kto sa ním riadi?
A
na záver niečo na Slovanskú strunu. Viete v čom spočíva veľká
budúcnosť Slovanstva, o ktorej hovoril už nemecký filozof Herder
a ešte mnohí iní po ňom?
Práve
v schopnosti realizácie vyššie spomínaných ideálov, pretože
Slovania majú duchovný, mravný a morálny potenciál pozdvihnúť
kapitalizmus západného typu na mravne a ľudsky vyšší stupeň.
Majú predpoklady zmeniť súčasný, už skutočne morálne
zahnívajúci kapitalizmus bez ľudskej tváre na nový systém s
ľudskou tvárou, ktorý v sebe obsiahne všetko to najlepšie zo
starého a obohatí ho o silný mravný a morálny rozmer, ktorý
tomu starému chýba.
Slovania
majú všetky vnútorné predpoklady k tomu, aby ukázali svetu
jedinú možnú správnu cestu, vedúcu z omylu súčasnej
materialistickej obmedzenosti, ku skutočnému a pravému rozmachu
národov i celej ľudskej civilizácie.
Ak
však Slovania túto schopnosť nerozvijú a nezrealizujú, budú
národy Zeme aj naďalej kráčať svojou širokou cestou fatálnej
materiálnej obmedzenosti, ktorú považujú za samospasiteľnú,
avšak na ktorej konci nás v skutočnosti nečaká nič iného, ako
sebazničenie. Ako vonkajšia skaza, ktorá bude iba logickou a
nevyhnutnou materializáciu našej skazy vnútornej. Našej skazy
duchovnej a mravnej!
Obroďme
sa preto duchovne a mravne! Potom sa totiž naše vnútorné
obrodenie naopak zmaterializuje do podoby obrody vonkajších
spoločenských pomerov. Do podoby obrodenej spoločnosti so skutočne
ľudskou tvárou, ku ktorej realizácii môže prispieť každý
jednotlivec, chápajúci tieto jednoduché skutočnosti. A to svojim
vlastným, osobným, duchovným a morálnym obrodením! Bez tohto
nevyhnutného základu a začiatku sa totiž veci nikdy nemôžu
pohnúť správnym smerom. Lebo každá cesta k veľkým cieľom môže
vždy začať iba prvým krokom.
A
preto ho učinme! Každý sám za seba!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre