Všetko,
čo sa robí na Zemi sa robí len ku cti ľudí, zatiaľ čo všetko,
čo sa robí v kráľovstve nebeskom sa robí ku cti Najvyššieho.
Všetko, čo sa robí na Zemi je iba oslavou veľkosti človeka.
Oslavou jeho dôvtipu, rozumu, moci a šikovnosti, zatiaľ čo v
kráľovstve nebeskom je naopak všetko oslavou veľkosti Stvoriteľa.
Oslavou jeho Spravodlivosti, Dokonalosti, Múdrosti, Vznešenosti a
Moci.
A
teraz skúsme spoločne uvažovať. Človek je malý a aj jeho
planéta je malá, pretože je len jednou z biliónov podobných
planét v obrovskom vesmíre. Ľudstvo, s celou jeho planétou je
teda v skutočnosti veľmi nepatrné a ničotné, zatiaľ čo
Stvoriteľ tohto všetkého je nesmierne veľký.
Ak
sa preto za základ a meradlo všetkého myslenia a jednania
rozhodneme zobrať iba to malé a nepatrné, nemôže byť konečným
výsledkom nič iného, ako malosť. Ak by sme sa ale naopak za
meradlo všetkých vecí rozhodli zobrať do úvahy to, čo je naozaj
veľké, výsledkom by nemohlo byť nič iného, ako veľkosť.
A
presne takto je to s ľudstvom, ktoré vo svojom upriamení sa iba na
vlastnú, domnelú veľkosť uviazlo v malosti. V malosti vlastného
duševného obzoru, vlastného vedomia a vlastného vnímania
reality. A v takomto vnútornom stave potom vytvára a formuje všetko
okolo seba.
Skúsme
sa však zamyslieť nad tým, aké úžasné veci by sme boli schopní
vytvárať vtedy, ak by sme konali svoje diela s vnútorným
nasmerovaním, podobným tomu v kráľovstve nebeskom. Čiže s
vnútorným cieľom konať všetky veci predovšetkým ku cti
Najvyššieho.
Alebo
inak. Vieme, že ľudská bytosť je nedokonalá. Stvoriteľ je však
bytosťou, alebo lepšie povedané, entitou oveľa dokonalejšou.
Vnútorným upriamením sa ľudstva na to, čo je nedokonalé, musí
celkom logicky vznikať iba nedokonalosť, zatiaľ čo vnútorným
upriamením sa na to, čo je dokonalé, by museli nevyhnutne vznikať
diela, blížiace sa k dokonalosti.
Naša
vnútorná orientácia teda určuje kvalitu nie len toho, čo robíme,
ale aj samotnú kvalitu našej osobnosti v štruktúrach jej vedomia,
myslenia a pohľadu na realitu.
Alebo
ešte inak. Človek je schopný vytvárať a budovať veľké veci
jedine vtedy, ak upiera svoj zrak k tomu, čo ho vnútorne vysoko
presahuje. To znamená k nejakému ideálu. Ak ale nemá nič, čo by
ho vysoko presahovalo a upiera svoj zrak iba na ilúziu vlastnej
veľkosti, volí si cestu malosti, ba až nízkosti. Cestu nízkosti
tvora, ktorého vnútro je napriek jeho vlastnej ilúzii veľkosti,
ktorej márnivo uveril, nahlodané nemravnosťou, nečestnosťou,
nespravodlivosťou, bezohľadnosťou, chamtivosťou, podvodom,
klamstvom, agresivitou, násilím, mocichtivosťou a mnohým iným.
Pretože
v súčasnom materialistickom svete nemajú ľudia vysoké a vznešené
ideály, a neupierajú svoj vnútorný zrak k ničomu vysokému a
vznešenému, čo by ich presahovalo, uviazli v malosti a nízkosti.
Preto je takým úbohým a hodnotovo mimoriadne nízkym život okolo
nás, hoci sa táto nesmierna vnútorná úbohosť ľudstva úspešne
maskuje leskom vedeckého a technického pokroku. Kto však má oči
otvorené, nemôže za všetkým povrchným leskom nevidieť desivú
hĺbku súčasného hodnotového marazmu.
Znamená
to teda, že veľkosť, alebo malosť našej vnútornej hodnotovej
orientácie determinuje veľkosť, alebo malosť našej vlastnej
osobnosti, ale aj vonkajších pomerov, v ktorých na Zemi žijeme.
Mnohí
ľudia dneška vravia: Ja som niekto! Ja niečo znamenám! Ja som už
niečo dokázal a ešte dokážem! Človek sa stal vyznavačom modly
vlastného „ja“. Stal sa vyznavačom veľkosti vlastného ega, A
to je príčinou všetkej úbohosti a nízkosti nášho sveta. To je
príčinou všetkej biedy, všetkých vojen, vraždenia a utrpenia.
To je príčinou všetkej bezohľadnosti, bezcharakternosti,
nespravodlivosti, podvodu, klamstva, chamtivosti, nečistoty a
zvrhlosti. Takýto je každodenný život, vytvorený vyznávačmi
kultu vlastného „ja“.
Avšak
nad malým a úbohým ľudským „ja“, nad jeho smiešnou ilúziou,
že „ja som niekto, ja niečo znamenám a ja niečo dokážem“,
sa vznáša ono veľké, mocné a vznešené „Ja Som“!
„Ja
Som, ktorý Som! Jedine zo Mňa samotného smelo povstať všetko, čo
jestvuje! Ja Som Dobro, Spravodlivosť a ušľachtilá Vznešenosť,
vysoko sa vznášajúca nad všetkou malosťou uctievačov veľkosti
vlastného ja.“
Každý
z ľudí má možnosť voľby, koho vyznavačom sa stane. Či
vyznavačom domnelej veľkosti svojho malého „ja som“, alebo
vyznavačom skutočnej veľkosti Božieho „Ja Som“. A podľa
slobodného výberu tohto nášho vnútorného nasmerovania sa potom
sformuje celá naša osobnosť, ale i vonkajšie pomery okolo nás.
Sformuje sa buď do malosti pozemských pomerov vyznavačov vlastného
„ja“, v akých žijeme dnes, alebo do nádhery radostného a
ušľachtilého tvorenia vyznavačov veľkého a vznešeného „Ja
Som“, aké vládnu v kráľovstve nebeskom.
Uctievanie
veľkého a vznešeného Božieho „Ja Som“ prepožičiava človeku
veľkosť. Povznáša ho ku všetkým nádherným a ušľachtilým
ideálom, ktoré toto veľké, vznešené „Ja Som“ zastrešuje.
Uctievanie
domnelej veľkosti vlastného „ja“ naopak človeka zráža k
nízkosti a je príčinou všetkého zla, ktoré ľudia neváhajú
vykonať, len aby v očiach iných a v očiach nášho sveta dosiahli
prchavej ilúzie vlastnej, pomyslenej veľkosti.
Čo
si zvolíme, to budeme mať, a tak sa budeme mať! Buď si teda ako
jednotlivci, národy, alebo celé ľudstvo zvolíme uctievanie
vlastného „ja“ a potom budeme nevyhnutne žiť v tomu
zodpovedajúcich osobných, národných alebo celosvetových
pomeroch.
Alebo
si naopak, ako jednotlivci, národy, alebo celé ľudstvo zvolíme
uctievanie veľkého a vznešeného „Ja Som“, na základe čoho
sa potom nevyhnutne začnú meniť naše osobné, národné i
celosvetové pomery smerom k spravodlivosti, ľudskosti, vznešenosti
a k podobným vysokým cnostiam, ktoré úplne prirodzene generuje
uctievanie veľkosti a vznešenosti Božieho „Ja Som“.
Vyberme
si teda a kvalita našich osobných pomerov, pomerov v našom národe
i na celom svete sa nám stane našou odmenou. Stane sa nám odmenou
v prípade dobrého výberu a trestom v prípade nesprávneho
výberu. Stane sa nám totiž vždy iba dokonalým odzrkadlením
hodnoty a kvality našej životnej orientácie, ktorú sme si
slobodne vybrali.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre