Neplnohodnotné potraviny oslabujú ducha!


Žijeme v realite, v ktorej ľudia svojim prístupom a svojim konaním pokrivili tisíce vecí, čo napokon musí mať veľmi negatívny dopad na nich samotných. A tento negatívny dopad sa prejavuje trebárs aj v nekvalite potravín, ktoré konzumujeme.

Všetko, čo jestvuje v našom univerze má svoje vyžarovanie. Je to vec všeobecne známa a dokonca už aj vizuálne zachytená na princípe kirlianovej fotografie. Svoje špecifické vyžarovanie má každý kameň, každá rastlina, každé zviera, každý človek, ale aj každá potravina.

Tieto žiarenia sú buď normálne a prirodzené, alebo vykazujú poruchy a odchýlky od normálu. Každé ochorenie je trebárs u človeka jasne čitateľné na špecifických zmenách jeho normálneho vyžarovania. Na základe týchto zmien je možné určiť ochorenie konkrétneho telesného orgánu.

No a to isté platí aj vo vzťahu k jednotlivým potravinám a rôznym prírodným produktom. Vezmime si trebárs nejaké ovocie, napríklad jablká, ktoré vedome pestujeme bez použitia akýchkoľvek chemických prípravkov. Ak porovnáme ich vyžarovanie s jablkami pestovanými štandardným spôsobom, ako napríklad v Taliansku pri diaľniciach, kde sa v sadoch za sezónu aplikuje 25 postrekov, vzájomný rozdiel vo vyžarovaniach je evidentný. V prvom prípad ide o vyžarovanie zdravé a normálne, a v druhom prípade o vyžarovanie posunuté, ochudobnené a nezdravé.

Hovorí sa, že v zdravom tele zdravý duch. Ak konzumujeme ovocie v neoklamanej biokvalite, do našej sústavy telesného vyžarovania prijímame vyžarovanie povzbudzujúce a zdravé, ktoré podporuje zdravie nášho tela. Tým sa nášmu duchu, sídliacemu v tele dostáva presne takej zdravej telesnej podpory, akú pre svoj vývoj na zemi potrebuje.

Ak ale naopak konzumujeme ovocie prešpikované chémiou, aké sa predáva v supermarketoch, do svojej sústavy telesných vyžarovaní prijímame vyžarovania nedostatočné a chorobné, ktoré posúvajú naše osobné vyžarovanie mimo normál. Tým sa však nášmu duchu, sídliacemu v tele nedostáva takej opory, akú potrebuje k svojmu zdravému pozemskému vývoju a stáva sa slabým.

A vyššie zmienený príklad s jablkami nie je samozrejme ojedinelý, pretože žiaľ, podobným spôsobom sú v súčasnosti posunuté a zdegenerované vyžarovania väčšiny všetkých predávaných potravín.

Pre zaujímavosť spomeňme ešte jeden príklad. Trebárs záťaž bravčového mäsa antibiotikami. Slovenské ošípané vykazujú hodnotu 43,2mg antibiotík na kilogram živej hmotnosti. České 79,2. Poľské 132,2. Belgické 161,1. Nemecké 204,8. Španielske 242. A maďarské až 245,5 mg antibiotík na kilogram živej hmotnosti.

To však znamená, že táto skutočnosť sa musí nevyhnutne negatívnym spôsobom prejaviť aj na charaktere vyžarovania konkrétneho bravčového mäsa, na rozdiel od normálneho vyžarovania mäsa ošípaných, odchovaných doma, prirodzene a bez antibiotík.

V dnešnej, takzvanej modernej dobe, sú teda podobným spôsobom posunuté vyžarovania všetkých potravinových produktov, čo sa po ich konzumácii nevyhnutne prejaví aj na našom vlastnom telesnom vyžarovaní, ktoré sa tým posúva mimo normál.

V zdravom tele zdravý duch! V súčasnosti ale žiaľ žijeme v dobe, v ktorej akoby sa niekto intenzívne snažil o to, aby bolo prirodzené a normálne telesné vyžarovanie ľudí posunuté, a aby náš duch, ktorý ho potrebuje, jeho stratou stratil pevnú oporu pod nohami a stal sa slabým. Aby sa stal nezdravým duchom v nezdravom tele, a tak nemohol splniť svoje poslanie v hmotnom svete, ktorým je duchovný vzostup.

Lebo náš duch má smerovať k výšinám Ducha! Má sa v hmotnom svete a vo fyzickom tele zdokonaľovať v cnostiach a v rozvíjaní dobra, aby po nadobudnutí zrelosti mohol opustiť hmotnosť, vstúpiť do večnej ríše Ducha a žiť tam.

Prekonávaním prirodzeného odporu hmoty, prekonávaním vášní a žiadostí tela, formovaním materiálneho sveta do súladu s hodnotami ducha, čiže hodnotami spravodlivosti, cti, pomáhajúcej lásky a ušľachtilosti, všetkým týmto posilňuje duch človeka seba samého, ale zároveň pozdvihuje aj materiálnu realitu, v ktorej žije. Tak duchovne rastie a dozrieva, čím postupne speje k nadobudnutiu plnej zrelosti. A tá mu napokon otvorí brány raja. Brány kráľovstva nebeského – kráľovstva Ducha. No a za týmto účelom má mať duch človeka pevnú oporu v zdravom a normálnom vyžarovaní svojho fyzického tela.

Ale pozor! Ak by bolo všetko ako má, ak by teda bolo všetko úplne ideálne, takýto stav čisto sám osebe nepodmieni duchovný vzostup a ani ho neprivodí. Duchu človeka sa tým poskytujú iba tie najpriaznivejšie podmienky k jeho pôsobeniu na zemi. Jedine na vážnom a zásadnom osobnom rozhodnutí ducha každého človeka záleží, či sa jeho životnou prioritou naozaj stane duchovný vzostup, alebo či si za svoj cieľ zvolí iba čisto materialistický spôsob existencie, s jeho hodnotami, ktorými sú peniaze, majetky, konzum a užívanie si.

Na chcení a osobnom rozhodnutí každého ľudského ducha teda záleží, či si zvolí pravú cestu nahor, k výšinám Ducha, prostredníctvom rozvíjania cností a života v súlade s nimi, alebo si naopak dobrovoľne zvolí falošnú cestu nadol, k pevným väzbám iba na hmotné, prostredníctvom uznávania jedine materiálnych hodnôt a jedine materialistického spôsobu existencie.

Prvá cesta je cesta k naplneniu skutočného zmyslu nášho bytia, zavŕšeného vstupom duchovne dokonalej osobnosti do večnej a nehynúcej ríše Ducha. Druhá cesta je naopak cestou k strate vedomého bytia, pevne fixovaného iba na hmotný svet, ktorý smeruje v prirodzenom kolobehu od svojho vzniku ku svojmu zániku.

Dobrou správou pre všetkých je teda skutočnosť, že duch so svojou schopnosťou rozhodovať je v konečnom dôsledku silnejší, ako všetky nepriaznivé činitele, ktoré sa mu snažia zabrániť v jeho duchovnom vzostupe, a tým v naplnení zmyslu jeho bytia.

Vedzte preto všetci, že nič nemôže zadržať ducha človeka, ktorý sa pevne rozhodol pre svoj osobný vzostup k výšinám! Áno, je síce možné, že mu budú hádzané polená pod nohy, je možné, že mu bude rôznymi spôsobmi bránené, ale svojim nezlomným a pevným chcením je schopný zdolať všetky prekážky. Aj napriek ním je schopný myslieť, jednať a žiť v súlade s hodnotami spravodlivosti, cti, dobra, pomáhajúcej lásky a ušľachtilosti, čím bude duchovne rásť, dozrievať a tým sa približovať ku konečnému cieľu svojej cesty a k víťaznému zavŕšeniu vlastného bytia – k zlatým bránam večného kráľovstva nebeského.

Samozrejme, že ak by duchu človeka na zemi pri jeho veľkom snažení napomáhali zdravé a plnohodnotné vyžarovania jeho fyzického tela, bolo by to úplne ideálne. Bola by to podpora, ktorú duch človeka vo svojom tele má normálne mať, a preto je naozaj potrebné, aby sme sa mu to snažili poskytnúť v maximálnej možnej miere. A to svojou snahou o zdravé stravovanie, zdravý telesný pohyb, i zdravý a prirodzený životný štýl.

Ale zároveň treba vedieť, že aj keby sme toto všetko mali, duchovný vzostup nám to samo osebe neprivodí. Treba vedieť, že duchovný vzostup smerom k výšinám zostáva vyhradený iba rozhodnutiu ducha, ktorý ak by mal všetky priaznivé telesné žiarenia, letel by nahor rýchlo, ako vystrelený šíp.

Ale ak hoci aj nemá všetky žiarenia priaznivé, čo v dnešnej dobe skoro ani nie je možné, nezlomnosť sily ducha dokáže prelomiť aj tieto prekážky a zahájiť napredovanie smerom nahor. Bude to cesta možno dlhšia, než by bola pri priaznivých žiareniach. Bude to cesta možno bolestná a tŕnistá, ale náš duch je na nej nakoniec schopný dôjsť až k víťazstvu.

Pamätajme teda, že ani tie najlepšie podmienky sami o sebe nepostačia, aby človek zahájil vlastný duchovný vzostup, ak sa on sám tak nerozhodne. Pamätajme ale tiež, že ani tie najťažšie podmienky nedokážu zabrániť vzostupu ducha, ktorý sa s plnou vážnosťou pre vlastný duchovný vzostup pevne rozhodol.

Kto teda chce duchovne napredovať, mal by sa, znalý všetkých týchto skutočností, vynasnažiť žiť tak, a poskytnúť vlastnému telu takú potravu, aby sa jeho vyžarovanie čo najviac približovalo k normálu, a tým sa stalo zdravou oporou ducha, smerujúceho k výšinám.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Komentáre