Podľa
názoru mnohých ateistov a materialistov je mravnosť len nejakým
abstraktným pojmom, bez reálneho dopadu na praktický život. Je to
podľa nich len prázdny pojem, ktorý má význam iba pre ľudí,
zaoberajúcimi sa takými zbytočnosťami, ako je duchovno.
Veď
predsa podnikať sa dá aj bez mravnosti! Zarábať veľa peňazí sa
dá aj bez mravnosti! A bez mravnosti sa dá stať aj všeobecne
spoločensky uznávanou osobnosťou. Na všetko toto a na mnohé iné
veci v súčasnosti mravnosť vôbec netreba. Práve naopak! Mravnosť
a morálka často iba prekážajú! Iba zbytočne zväzujú ruky a v
dnešnej dobe ostrých lakťov znemožňujú byť dostatočne
flexibilným.
Ale
pozor! Blahobyt, ekonomický rast a finančný prospech je jedna vec,
avšak najobyčajnejšia, ušľachtilá ľudskosť je druhá vec. V
skutočnosti totiž platí, že čím viac sa približujeme k ideálu
čistoty v podobe mravnosti, tým viac sme ľuďmi. A naopak, čím
viac sa vzďaľujeme od ideálu čistoty v podobe mravnosti, tým
menej sme ľuďmi. Čím viac sa usilujeme o mravnosť, tým viac je
spoločnosť ľudsky hodnotnejšou a čím viac sa vzďaľujeme od
mravnosti, tým viac je spoločnosť ľudsky znehodnotená.
Mravnosť
a nemravnosť majú napríklad priamy vplyv na kvalitu novej,
prichádzajúcej mladej generácie. Túto kvalitu totiž priamo
ovplyvňuje vnútorný postoj ľudí pri počatí. Lebo je obrovský
rozdiel, ak je nový ľudský jedinec počatý pri snahe aspoň o
určitú mieru čistoty a ušľachtilosti vnútra, alebo ak ide o
počatie len v nízkej, zmyslovej vášni. Ide o dva rôzne vnútorné
prístupy s dvomi rôznymi reálnymi výstupmi. Lebo ako sa vraví,
keď dvaja robia to isté, nemusí to byť vždy to isté. Ľudia sú
totiž schopní dávať svojim rozdielnym vnútorným prístupom tým
istým veciam úplne inú kvalitu.
Vezmime
si napríklad dvoch lekárov. Obidvaja liečia, ale každý z nich s
iným vnútorným postojom. Cieľom jedného je pomoc blížnym v ich
utrpení a cieľom druhého sú hlavne peniaze a osobný prospech. No
a tento rozdielny vnútorný prístup sa potom musí nevyhnutne
patričným spôsobom prejaviť aj navonok vo vzťahu k pacientom.
V
evanjeliách je napísané: „Dvaja budú spolu pracovať na poli.
Jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. Dvaja budú ležať spolu v
jednej posteli. Jeden bude vzatý a druhý sa ponechá.“ Čiže
činnosť rovnaká, ale niečo, na základe čoho dôjde k selekcii,
je tu predsa len rozdielne. Čo? No predsa vnútorný postoj! A tento
úplne iný vnútorný postoj potom nevyhnutne dáva navonok rovnakým
veciam úplne iný kvalitatívny rozmer. A toto platí bezozvyšku aj
pri počatí.
Ako
už teda bolo spomenuté, je diametrálny rozdiel pri počatí v
snahe o určitú vnútornú a vonkajšiu mravnosť, a pri počatí v
nízkych pudoch a v zmyselnosti. Každé z nich formuje inú kvalitu.
Pri snahe o mravnosť kvalitu ľudsky vysokú a pri pudovosti kvalitu
ľudsky oveľa nižšiu. A tento prvotný, určujúci faktor už
potom nie je možné zmeniť ani tou najlepšou výchovou.
Snaha
o mravnosť a ušľachtilosť vnútorného života je ale dôležitá
nie len pri plodení, ale aj počas celého tehotenstva. Lebo telesné
počatie je jedna vec a vstup duše do nového, formujúceho sa tela
je druhá vec. No a práve kvalitou svojho vnútorného života počas
tehotenstva budúca matka vyslovene určuje, do akej miery osobnostne
a ľudsky hodnotná duša dostane prostredníctvom nej možnosť
zrodiť sa na zemi.
Ako
teda vidieť, mravnosť má priamy vplyv na pozdvihnutie celkovej
hodnoty národa, prostredníctvom mravne oveľa kvalitnejšej, novej
mladej generácie. Lebo mravnosť môže plodiť a prinášať len
mravnosť, zatiaľ čo nemravnosť môže plodiť a prinášať iba
nemravnosť. A tento jednoduchý princíp platí vo vzťahu k úplne
všetkým veciam okolo nás, ktorým môžeme dať svojim novým,
oveľa mravnejším vnútorným postojom úplne iný, ďaleko vyšší
rozmer, než je tomu v súčasnosti.
Lebo
žiaľ dnes žijeme v realite, ktorá je len zákonitou vonkajšou
manifestáciou nášho vlastného nemravného a málo ušľachtilého
vnútorného života. A preto sa v súčasnosti aj navonok doslova
topíme v oceáne najrozličnejšej nečistoty a nemravnosti, ktorá
na nás dolieha zo všetkých strán. Z filmov, z divadiel, z
časopisov, z literatúry, z internetu, z výtvarných diel, z módy,
alebo z reklamy. Je toho toľko, že pre väčšinu sa šíriaca
nemravnosť stáva normou a nekriticky sa podvoľujú jej pôsobeniu,
čo samozrejme ešte viac degraduje ich vnútorný život a celú ich
osobnosť.
Nijaký
človek však nie je tomuto masívnemu vonkajšiemu a zákernému
vnútornému pôsobeniu nemravnosti vydaný len tak napospas. V srdci
každého z nás, v najskrytejších zákutiach našej osobnosti sa
totiž nachádza neomylný barometer pre ostré rozlíšenie toho, čo
je dobré, od toho, čo je zlé. Barometer pre rozlíšenie zla,
ktoré sa za dobro iba skrýva. Barometer pre odlíšenie toho, čo
je mravné a čo už nemravné.
No
a tým barometrom vo vzťahu k mravnosti je náš stud. Náš stud,
ako integrálna súčasť nášho svedomia. Náš stud, ako bariéra,
ktorá nás má chrániť pred upadnutím do zvieratskosti.
Ale
žiaľ, toto zdravé cítenie studu je v dnešnej dobe všeobecnej
nemravnosti v ľuďoch od malička programovo ubíjané. Stud je dnes
vysmievaný a spochybňovaný. Je považovaný za čosi nemoderné a
prežité.
Moderný
človek dneška má byť predsa človekom bez akejkoľvek prudérie a
bigotnosti. Moderný človek dneška má byť predsa otvorený
všetkému novému, čo prichádza. A tak sa teda tento moderný, ale
žiaľ hlbším spôsobom neuvažujúci človek oddáva bez zábran
takmer každej nemravnosti a slepo šliape po svojom stude.
Nemravnosť,
ktorá by ešte v nedávnej minulosti spôsobovala pobúrenie sa dnes
stáva normou. Prostredníctvom rôzneho pseudoumenia a pseudokultúry
pôsobí rozkladne na spoločnosť a vyvoláva jej čoraz väčší
mravný rozvrat.
No
a v tomto obrovskom tlaku nemravnosti sa mnohí mladí, ale aj
starší, ešte zdravo cítiaci ľudia dostávajú do rozporu sami so
sebou.
Ide
totiž o ľudí, ktorí ešte vyciťujú hlas svojho svedomia a teda
aj hlas svojho studu. A v ich svetle nazerajú na mnohé veci okolo
seba ako na nesprávne a nemravné. Ale okolitý svet ich neustále a
neúnavne presviedča o opaku, až sa nakoniec stáva, že títo
ľudia začnú o sebe pochybovať.
Začnú
uvažovať asi tak, že ak väčšina okolo nich vníma veci inak,
ako oni, musia sa asi mýliť. No a mnohí nakoniec rezignujú a
pripoja sa ku všeobecnému trendu prijímania a tolerancie
všadeprítomnej, rozkladnej nemravnosti.
Celý
tento text môže byť preto vnímaný ako určitá podpora všetkým
takýmto, ešte zdravo cítiacim ľuďom, schopným vnímať hlas
svojho svedomia a svojho studu. Mali by totiž vedieť, že každý,
kto sa riadi hlasom svojho svedomia a hlasom svojho studu stojí
správne, aj keby stál celý svet proti nemu.
Veď
si len spomeňme na známe podobenstvo v evanjeliách o úzkej a
širokej ceste. Len úzka cesta mravnosti, morálky a čistého,
ušľachtilého vnútorného života, ktorú žiaľ dnes nachádzajú
iba nemnohí, vedie do života a ľudskej dôstojnosti bytia. Cesta
všeobecnej nemravnosti a nečistoty vnútorného života, podobného
hnojisku, je cestou postupnej degenerácie osobnosti a smeruje do
zatratenia duše.
Jedine
človek, ktorý načúva hlasu svojho svedomia a svojho studu vo
vnímaní toho, čo je mravné, je budujúcim a zdravým článkom
každej spoločnosti. Je stavebným kameňom, ktorý drží
spoločnosť, ale aj celý svet pre absolútnym zrútením. Keby
totiž nebolo na zemi takýchto ľudí, stala by sa už len jedným
veľkým, odporným močiarom nemravnosti. Stala by sa jednou veľkou
Sodomou a Gomorou, ktorá by pre svoju absolútnu skazenosť stratila
morálne oprávnenie pre ďalšie jestvovanie. Lebo v tomto stvorení
je podporovaný iba taký život a také bytie, ktoré sa trvalo
usiluje o mravnosť. Všetko ostatné, čomu mravnosť chýba, je
zákonmi univerza postupne tlačené k úpadku, a nakoniec k
absolútnej strate vlastného bytia, ktoré stratou úsilia o
mravnosť stratilo svoje opodstatnenie.
Lebo
Stvoriteľ nášho univerza je najčistejšou Čistotou! A preto
jedine to, čo sa usiluje o čistou v podobe mravnosti má jeho
trvalé požehnanie. Všetko ostatné môže trvať len dočasu a
potom to predsa len nakoniec padne. A tento pád bude veľký!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre