Existujú
povolania a druhy činností, ktoré nie sú až tak bežné a
profesionálne sa im venuje len malá časť populácie. Sú to
napríklad herci, alebo speváci. Ale tiež rôzni liečitelia,
jasnovidci a veštci.
Na
týchto ľudí hľadí bežné obyvateľstvo do určitej miery ako na
výnimočných. A oni to cítia, vnímajú a sú si toho vedomí. A
vedomie vlastnej výnimočnosti, podporované obdivom v nich
vzbudzuje domýšľavosť.
Obzvlášť
vypuklé je to u hercov. Je totiž relatívne málo hercov, ktorí sa
na základe svojich kvalít často objavujú na plátnách kín, na
televíznych obrazovkách a následne aj na stránkach mnohých
časopisov. Často tiež poskytujú rôzne interview, v ktorých sa
okrem oblasti herectva vyjadrujú aj k rôznym spoločenským a
politickým otázkam. Tak vzniká dojem, že spolu so svojim
talentom získali zároveň aj životnú múdrosť, ktorá im dáva
právo usmerňovať, poučovať a viesť iných.
A
oni sami tomu vo svojej domýšľavosti niekedy uveria až natoľko,
že vedú občianske protesty a revolúcie, idú do politiky a
stávajú sa rôznymi poradcami, ministrami, alebo dokonca
prezidentmi. Nechápu totiž, že ľudia ich volia a idú z nimi nie
kvôli ich múdrosti, ale predovšetkým kvôli tomu, že sú
mediálne známymi.
Títo
talentovaní ľudia, ale zároveň aj najširšie masy obyvateľstva,
považujúce ich za výnimočných by mali vedieť, že talent v
nejakej oblasti a pravá životná múdrosť sú dve úplne rozdielne
veci. A že ak je niekto, trebárs v konkrétnom prípade herec,
obdarovaný jedným spôsobom, spravidla už nebýva obdarovaný
druhým spôsobom. To je v súčasnosti zvlášť viditeľné
chronicky protinárodným postojom mnohých príslušníkov hereckej
profesie.
A
preto je dnešná realita taká, že mnohí jednoduchí, obyčajní a
prostí ľudia majú k pravej múdrosti oveľa bližšie ako tí,
ktorí chrlia svoje múdrosti v televíznych a rozhlasových
reláciách, alebo na stránkach rôznych časopisov. Celé je to iba
opäť potvrdením nadčasových slov, že prví budú poslednými a
poslední prvými.
O
vzájomnom vzťahu akéhokoľvek talentu a životnej múdrosti treba
ešte vedieť, že každý talent a každá výnimočná ľudská
schopnosť nadobúda svoju pravú cenu len vtedy, keď je
doprevádzaná pravou múdrosťou. Jedine pravá životná múdrosť
im totiž môže dať správne postavenie vo vzťahu k pravému
cieľu.
A
pravým cieľom nášho bytia je duchovný vzostup prostredníctvom
rozvíjania dobra, cností, ušľachtilosti a spravodlivosti. Jedine
na pochopení týchto skutočností stojí skutočná múdrosť a
skutočné poznanie. To je tým najpodstatnejším a najdôležitejším,
podľa čoho by sme si mali zariadiť svoj život.
A
týmto poznaním majú byť potom predchnuté aj všetky výnimočné
schopnosti, ktoré ľudia majú. Všetko toto má slúžiť iba k
napomáhaniu duchovného vzostupu nás i ostatných. K rozvíjaniu
ľudského dobra, ľudských cností, ušľachtilosti a duchovného
poznania. Jedine takýmto spôsobom môžeme totiž kráčať k
výšinám vlastného človečenstva, a zároveň aj k výšinám
Ducha.
Žiaľ,
u väčšiny talentovaných ľudí a ľudí obdarovaných rôznymi
inými výnimočnými schopnosťami takáto múdrosť chýba.
Obchádza ich a vyhýba sa im preto, lebo je spojená s pokorou,
jednoduchosťou a prirodzenosťou. Domýšľavosť vo svoju
výnimočnosť tvorí neprekonateľnú prekážku, ktorá bude
všetkých domýšľavých vždy oddeľovať od pravej múdrosti.
A
ak zostaneme pri hercoch, ich deficit pravej múdrosti nakoniec
častokrát spôsobí, že ich talent, nech by bol akokoľvek
výnimočný, sa stane nešťastím a prekliatím.
Ako?
Ak sa herec vo svojom živote aspoň do určitej miery nepriblíži k
poznaniu múdrosti, spočívajúcej v duchovnom vzostupe k ľudskosti
prostredníctvom rozvíjania cností, potom nemôže svoj talent
uplatňovať tak, aby svojich divákov usmerňoval k pravému
životnému cieľu.
Častokrát,
a v dnešnej dobe je to ešte zvlášť vypuklé, uplatňuje svoj
talent úplne opačným spôsobom a smeruje divákov k nízkosti,
vulgárnosti, obscénnosti a vášňam. A tak sa potom často stáva
vynikajúce herecké umenie cestou skazy nie len pre divákov, ale aj
pre samotného človeka ním obdarovaného. Jeho talent je totiž v
službách temna a nie v službách Ducha, Svetla, dobra a
ušľachtilosti.
Jedine
nadobudnutím skutočnej múdrosti a nabádaním k nej nadobúda
každý talent a každá výnimočná schopnosť svoju pravú cenu!
A
tento princíp platí bezo zvyšku nie len vo vzťahu k zástupcom
hereckého umenia, ale aj vo vzťahu k tvorcom výtvarného umenia,
vo vzťahu k literárnym tvorcom, k tvorcom populárnej hudby a
podobne. A samozrejme tiež vo vzťahu k rôznym liečiteľom,
jasnovidcom a veštcom.
Aj
oni musia vedieť, že pravá múdrosť neprichádza automaticky s
ich schopnosťou liečiť, alebo s ich schopnosťou vidieť do
minulosti, alebo do budúcnosti. O nadobudnutie pravého poznania a
pravej múdrosti sa musia aj oni usilovať úplne rovnako, ako
ostatný zvyšok populácie bez akýchkoľvek výnimočných
schopností.
Ale
žiaľ domýšľavosť, plynúca z ich výnimočných darov im to
znemožňuje. A preto ich v tom predbiehajú mnohí obyčajní ľudia
bez akýchkoľvek schopností. A preto ich dary a schopnosti nikdy
nedosiahnu takej sily a takej prenikavosti pôsobenia, akej by museli
dosiahnuť, keby sa opierali o pravú múdrosť.
Existuje
množstvo duchovných zdrojov, kde je možné túto múdrosť hľadať
a nachádzať. Treba však zdôrazniť, že vo všetkých týchto
zdrojoch sa objavujú len väčšie, alebo menšie čriepky skutočnej
múdrosti, neraz priam utopené v množstve zbytočného, či priam
škodlivého balastu.
Je
teda celkom logické, že vzhľadom k takémuto stavu vznikla potreba
sústrediť skutočnú múdrosť do súhrnnej a ucelenej podoby. Do
jedného zdroja, oslobodeného od všetkého zbytočného a
zavádzajúceho. A takýmto zdrojom, z ktorého môže naozaj vážne
hľadajúci človek čerpať skutočnú múdrosť a skutočné
poznanie je výnimočné dielo „Vo Svetle Pravdy“.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre