Jestvujú
veci nesmierne dôležité, ktorých dosah podceňujeme. Veci, ktorým
neprikladáme veľký význam, avšak v skutočnosti práve oni
zásadným spôsobom ovplyvňujú celý náš život. Nevedieť o
nich, neprikladať im význam a podceňovať ich musí mať potom
nevyhnutne katastrofálny dopad na celé naše bytie.
No
a jednou z takýchto vecí je aj náš vlastný, osobný vnútorný
život, zahŕňajúci naše cítenie a myslenie. Aby sme boli
schopní pochopiť, o čom konkrétne je reč, uveďme si názorný
príklad:
Predstavme
si človeka, ktorý si kúpil byt. Nový byt najskôr celý nanovo
vymaľuje a potom si doň veľmi uvážlivo a dôkladne vyberá každý
kus nábytku, aby ho mal čo najútulnejší a aby sa v ňom čo
najlepšie cítil.
Predstavme
si ale iného človeka, ktorý si taktiež zaobstará byt, ale ďalej
už jedná úplne inak, ako by bolo normálne a správne. Ide totiž
na smetisko, kde sa prehrabáva a postupne zapĺňa svoj byt starými,
poškodenými, špinavými a zapáchajúcimi vecami.
Určite
nie je treba zdôrazňovať, kto z týchto dvoch majiteľov nového
bytu prežíva vo svojej domácnosti vyššiu kvalitu života. To je
nám predsa okamžite každému jasné.
Avšak
paradoxne to, čo je nám v tomto konkrétnom príklade tak jasné,
nám nie je vôbec jasné vo vzťahu k nášmu vlastnému, vnútornému
životu. V tejto oblasti totiž jednáme úplne rovnako, ako onen
človek, ktorý vnáša do svojho bytu najrozličnejší odpad.
Lebo
aj náš vnútorný život je možné považovať za akýsi osobný
vnútorný „bytový“ priestor, do ktorého s neuveriteľnou
ľahkomyseľnosťou a naivitou dovoľujeme vstupovať tej najväčšej
nečistote a tomu najväčšiemu balastu. Svoje vnútro totiž
dôverčivo otvárame všetkým, aj tým najnečistejším podnetom,
prichádzajúcim ku nám zvonka. Či už prostredníctvom kníh,
novín, filmov, internetu, alebo mnohých iných vecí. A tento
balast, odpad a nečistota sa potom stáva súčasťou nášho
vnútorného života. Súčasťou našej vnútornej domácnosti.
Mali
by sme teda už konečne začať vnímať aj priestor nášho
vnútorného života podobne, ako náš osobný bytový priestor a
mali by sme úplne rovnakým spôsobom rozhodovať, čo si do doň
vnesieme a čo musí navždy zostať vonku za dverami.
Naše
vnútro je miesto, kde má svoj počiatok všetko, čo z nás
vychádza. Či už v podobe slov, alebo v podobe činov. Všetkému
tomuto predchádza náš citový, alebo myšlienkový impulz.
Ak
ale máme svoje vnútro zavalené rôznymi odpadkami a špinou, aké
potom môžu byť naše slová, činy a celé naše jednanie? Ak
totiž máme naše vnútro nečisté, nevyhnutne to ovplyvňuje
kvalitu všetkého toho, čo z nás vychádza, pretože vychádzať z
nás môže vždy iba to, čo je rovnorodé kvalite nášho
vnútorného života.
Väčšina
ľudí dneška, žijúcich v útulných a pekne zariadených
domácnostiach vôbec netuší, že vnútorne žijú medzi špinou a
odpadkami. A tie kvalitatívne veľmi negatívne ovplyvňujú ich
osobnosť, ako aj absolútne všetko, čo z nich vychádza.
Prečo
nejednáme vo vzťahu k „bytovému“ priestoru nášho vnútorného
života rovnako, ako každý normálny človek? Prečo si doň vedome
a dôkladne nevyberáme iba veci krásne a vkusné, aby sme sa medzi
nimi dobre cítili?
Človek
by predsa mal do svojho vnútra vpúšťať iba to, čo je pekné,
dobré a ušľachtilé. A naopak, mal by sa brániť tomu, čo je
škaredé, nečisté, nemravné, neušľachtilé, zvrhlé a obscénne.
Takémuto niečomu by nemal v nijakom prípade dovoliť vstupovať do
osobného priestoru svojho vnútorného života. Mali by sme si teda
vedome vyberať! Vedome vpúšťať do svojho vnútra iba veci dobré
a ušľachtilé a nekompromisne pribuchnúť dvere onoho pomyselného
bytu pred všetkým skazeným a nečistým, čo by sa chcelo dostať
dnu.
Lebo
vedomým výberom toho, čo prostredníctvom najrozličnejších
vonkajších podnetov vpúšťame do svojho vnútra môžeme zo
svojho vnútorného života urobiť nádherne a vkusne zariadený
byt, kde sa budeme výborne cítiť. Ba dokonca sme z neho schopní
urobiť chrám!
Avšak
my z neho vo svojej naivite a nevedomosti robíme miesto plné
najrozličnejšej špiny a odpadkov. A naivne si myslíme, že takéto
niečo nemá nijaký zásadný vplyv na kvalitu celého nášho
života. Že to nemá nijaký zásadný vplyv na našu súčasnosť a
našu budúcnosť. Na celú našu osobnosť a celý náš osud.
Existuje
mnoho ľudí, ktorí sa aktívne snažia hľadať východiská z
biedy a problémov nášho sveta. Ide o politikov, štátnikov,
vedcov, žurnalistov, umelcov a iných. Ich snahy sú častokrát
úprimné, avšak aj napriek tomu nie sú schopní dať svetu jasné
vízie a nájsť cestu k skutočne lepšej budúcnosti.
Títo
ľudia totiž nevedia, že základným predpokladom k tomu, aby ich
úsilie mohlo byť úspešné, je snaha o čistotu a ušľachtilosť
vlastného vnútorného života. Ak tak totiž oni sami nečinia a
podceňujú to, okná bytu ich vnútorného života sú nevyhnutne
zanesené nečistotou. A cez túto nečistotu nie je vôbec vidieť,
alebo je vidieť iba veľmi matne. A preto im ani nie je možné
nájsť a uvidieť pravú, pozitívnu cestu vpred.
Pravú
cestu vzostupu môžu totiž národu a spoločnosti ukázať iba
ľudia, ktorých vnútro je čisté! Ľudia, ktorých okná bytu ich
vnútorného života sú čisté a preto cez ne vidia jasne a
doďaleka. Až tam, kam má ľudstvo smerovať a oni sú schopní ho
tam viesť. Nikto iný toho schopný nie je! Nijaké iné schopnosti
a predpoklady to nezaručia!
Budúcnosť
a dobro ľudstva sú teda priamo závislé od čistoty a
ušľachtilosti nášho vnútorného života. Jedine v tomto a v
ničom inom sa skrýva naša naša lepšia, krajšia a ľudsky oveľa
hodnotnejšia budúcnosť. Všetky ostatné cesty sú len slepými
uličkami. Je síce možné určitú dobu po nich kráčať a môže
sa nám na nich aj nejakú dobu zdanlivo dariť, ale na ich konci sa
vždy nachádza nepriestupný múr v podobe najrozličnejších kríz,
recesií, konfliktov a agresií.
Náš
svet si totiž myslí, že budúcnosť je vo vzdelanosti a vo vede. V
učených, vzdelaných a inteligentných ľuďoch. Toto je ale
zásadný omyl! Ak totiž vnútro ľudí nebude čisté, nie je možné
v nijakom prípade zaručiť, že vzdelanie, ktorého sa im dostalo,
bude naozaj použité správne, čiže ku prospechu všetkých.
Znamená
to teda, že akékoľvek vysoké vzdelanie, akékoľvek vysoké
poznatky a schopnosti budú ľuďmi vždy používané iba spôsobom,
presne zodpovedajúcim kvalite ich vlastného vnútorného života.
Čiže v súčasnosti spôsobom nie najčistejším,
najspravodlivejším a najmorálnejším.
Lebo
každý človek môže jednať iba tak, ako mu dovoľuje stav jeho
vnútra. Nijako inak! To je logická zákonitosť. Skutočná
realita je preto dnes žiaľ taká, že nekvalita vnútorného života
väčšiny ľudí aj napriek všetkým našim poznatkom, vedomostiam,
vzdelanosti a blahobytu smeruje našu civilizáciu do priepasti.
Človeče,
ak chceš osobne prispieť k tomu, aby sa stal svet lepším miestom
pre život, dbaj o ušľachtilosť a čistou svojho vlastného
vnútorného života! Vpúšťaj do neho iba to, čo je dobré, pekné
a ušľachtilé, a uzatváraj ho pred nízkym a nečistým. Vnútorne
sa nezapodievaj nijakou nečistotou a neživ ju! Tým veľmi pomôžeš
sebe samému, ale aj celému nášmu svetu.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre