O hlavných kritériách posledného súdu


S nezvratnosťou zániku hmotného sveta, v ktorom žijeme, je neoddeliteľne spojená nezvratnosť posledného súdu. Približuje sa doba, ktorá rozdelí ostrou deliacou čiarou všetkých ľudí na dve skupiny. Na tých, čo z vlastnej vôle zostanú podrobení rozkladu hmoty, aby v nej nakoniec zanikli a na tých, čo sa naopak dokážu včas povzniesť z hmotnosti do kráľovstva nebeského.

A povzniesť sa tam dokážu preto, lebo boli schopní splniť určité kritériá. Tých kritérií je viac, ale my si teraz povedzme len o tých najdôležitejších. Vnútorný, ako i vonkajší postoj k nim bude totiž pri poslednom súde znamenať pre jedných povznesenie do večnej ríše ducha, zatiaľ čo pre druhých večnú záhubu v nevyhnutnom rozklade všetkého hmotného.

Tieto najdôležitejšie kritériá boli jasne, proste, jednoducho a úderne pomenované v evanjeliách. Tu je ich voľne tlmočená a mierne zmodernizovaná podoba:

V tých dňoch zhromaždia anjeli veľké zástupy do blízkosti súdnej stolice Pánovej. Jedni budú stáť po jej ľavici, zatiaľ čo druhí po jej pravici. A potom sa ozve mocný hlas ku všetkým, čo stoja po pravici súdnej stolice Pána:

Poďte ku mne, blahoslavení? Lebo bol som hladný a dali ste mi jesť! Bol som smädný a dali ste mi piť! Bol som bez šiat a zaodeli ste ma! Bol som chorý a navštívili ste ma! Bol som u vás zamestnaný a dali ste mi spravodlivú mzdu! Bol som v núdzi a pomohli ste mi! Bol som slabý a ochránili ste ma!“

A oni sa ho spýtajú: „Pane, ale kedyže sme ťa videli hladného a dali sme ti jesť? Kedyže sme ťa videli smädného a dali sme ti piť? Kedyže si bol bez šiat a zaodeli sme ťa? Kedyže si bol chorý a navštívili sme ťa? Kedyže si bol ty u nás zamestnaný a dali sme ti spravodlivú mzdu? Kedyže si bol v núdzi a pomohli sme ti? Kedyže si bol slabý a ochránili sme ťa?“

A on im odpovie: „Veru hovorím vám, čo ste urobili hoci len jedinému z mojich najmenších, mne ste urobili!“ A odídu títo do večnej radosti kráľovstva nebeského.

A potom zaznie mocný hlas ku všetkým, ktorí budú stáť po ľavici súdnej stolice Pánovej: „Odstúpte odo mňa zlorečení, lebo bol som hladný a nedali ste mi jesť! Bol som smädný a nedali ste mi piť! Bol som bez šiat a nezaodeli ste ma! Bol som chorý a nenavštívili ste ma! Bol som u vás zamestnaný a nedali ste mi spravodlivú mzdu! Bol som v núdzi a nepomohli ste mi! Bol som slabý a neochránili ste ma!“

A ani sa ho s hrôzou spýtajú: „Pane, ale kedyže sme ťa my videli hladného a nedali sme ti jesť? Kedyže sme ťa videli smädného a nedali sme ti piť? Kedyže si bol bez šiat a nezaodeli sme ťa? Kedyže si bol chorý a nenavštívili sme ťa? Kedyže si bol ty u nás zamestnaný a nedali sme ti spravodlivú mzdu? Kedyže si bol v núdzi a nepomohli sme ti? Kedyže si bol slabý a neochránili sme ťa?

A on im odpovie: „Veru hovorím vám, čo ste neurobili hoci len jedinému z mojich najmenších, mne ste neurobili!“ A odídu títo do hrôzy večného zatratenia.

Toľko teda slová, jednoznačne hovoriace o tom, čo bude zo všetkých kritérií posledného súdu to najdôležitejšie. Bude to úcta, láska, spravodlivosť, ohľaduplnosť a dobro, ktoré sme boli vo svojom živote schopní prejavovať voči svojim blížnym.

Vo svetle týchto slov vyznievajú kontraproduktívne všetky spory medzi jednotlivými náboženstvami, alebo rôznymi denomináciami. Pri poslednom súde sa nás totiž nikto nebude pýtať na naše náboženstvo. Táto otázka sa ukáže ako bezpredmetná. V súde bude rozhodovať jedine miera našej lásky, úcty, ohľaduplnosti a dobra, ktoré sme boli schopní preukázať našim blížnym. Toto bude to najpodstatnejšie a najrozhodujúcejšie!

Mnohí v súčasnosti hovoria, že náboženstvo je niečím, čo je odtrhnuté od reálneho života. Ale to je obrovský omyl a zásadné nepochopenie, pretože náboženstvo je v skutočnosti život sám! Pretože pravá podstata náboženstva spočíva jedine v kvalite našich vzťahov k ľuďom okolo nás! Jedine na tomto všetko stojí a padá! To je jediné pravé náboženstvo! To je jediná a pravá cesta k Bohu! Lebo cesta rozvíjania lásky k Najvyššiemu vedie cestou rozvíjania lásky k našim blížnym.

Ak teda trebárs niekto hovorí o džiháde, čiže o takzvanej „svätej vojne“ a chce vraždiť svojich blížnych, takýto človek je pri všetkom svojom náboženskom fanatizme na míle vzdialený od jediného a pravého náboženstva, postaveného na úcte, láske, spravodlivosti a ohľaduplnosti voči ostatným.

A ak zase niekto iný hovorí o hodnotách slobody, demokracie a ľudských práv, ale popri tom bombarduje a rozvracia iné krajiny, popri tom zotročuje iných ľudí, iné národy a parazituje na nich, ak iných zneužíva ako lacnú pracovnú silu, vyvyšuje sa nad nich a arogantne ich kŕmi druhoradými potravinami, v takomto človeku a v takýchto ľuďoch niet žiadnych skutočných hodnôt. Chýba im totiž základná hodnota najelementárnejšej ľudskosti, prejavujúca sa úctou, láskou, spravodlivosťou a ohľaduplnosťou voči ostatným. V takýchto ľuďoch je len lož, faloš, pokrytectvo a bezohľadná vypočítavosť.

Každý z nás, žijúcich vo fyzickom tele musí počítať so smrťou. Každá bytosť, žijúca vo stvorení, či už v jeho hrubohmotnej časti, ako aj v jeho časti jemnohmotnej, kam odchádzame ako duše po odumretí fyzického tela, každá takáto bytosť musí počítať so zánikom hmoty. S nevyhnutným zrútením hmotného sveta, ktorý raz vznikol a raz musí zaniknúť, pretože je jednoducho hmotný. A iba na nás samotných záleží, v akom stave našej osobnej duševnej zrelosti nás zastihne nezvratný proces zrútenia a zániku všetkého, čo je hmotné.

Iba na nás samotných záleží, či nás zastihne v plnom rozvinutí našej lásky, úcty, spravodlivosti a ohľaduplnosti, ktorú sme schopní preukazovať voči našim blížnym, na základe čoho budeme môcť byť povznesení z hmoty do večnosti kráľovstva nebeského.

Alebo naopak, nás tento nevyhnutný proces zániku všetkého hmotného zastihne vo fatálnom nedostatku našej lásky, úcty, spravodlivosti a ohľaduplnosti voči iným, na základe čoho naša osobnosť ako duchovne nezrelá, zostane zviazaná s hmotou a pôjde spolu s ňou do nevyhnutného rozkladu všetkého hmotného.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Komentáre