V
dnešnej dobe je zvykom, že sa ľudia striktne vyhraňujú. Že sú
za jedno a proti druhému. Že na jednom vidia iba klady a na druhom
iba zápory. Takýto prístup je však veľmi vzdialený od
pravdivého a zrelého vnímania reality. A realita je taká, že
všetko tu na zemi má okrem svojich nesporných kladov celkom určite
aj nejaké zápory.
No
a presne takto je tomu aj so stúpencami gnostického kresťanstva a
kresťanstva so židovskou tradíciou. Objektívnou pravdou je ale
to, že aj v jednom aj v druhom sa nachádza veľa pozitívnych a
inšpiratívnych vecí, ale žiaľ, zároveň aj veľa omylov a chýb.
Skúsme sa preto teraz objektívne pozrieť na oba tieto druhy
kresťanstva a ukážme si ich klady, ale aj ich zápory.
Gnostické
kresťanstvo je kresťanstvo, jestvujúce už pred narodením a
verejným účinkovaním Ježiša Krista. Ako je to možné?
Pomenovanie kresťan a kresťanstvo je odvodené od pojmu Kristus. No
a práve gnostickí kresťania boli stúpencami kozmického princípu
Krista. Podľa nich každý jedinec, ktorý sa začne vážne
usilovať o ušľachtilosť a o dosiahnutie kráľovstva nebeského,
sa prostredníctvom svojej osobnej úprimnej snahy duchovne a
vnútorne spája s týmto kozmickým princípom. A ním mu je potom
ukázaná jeho osobná cesta, ktorou má vo svojom živote kráčať
tak, aby duchovne rástol a stále viac a viac sa približoval k
dosiahnutiu vlastnej spásy.
Grécke
slovo gnosis znamená poznanie. A tak človek, v spojení s kozmickým
princípom Krista poznáva, kadiaľ vedie jeho osobná cesta nahor.
Poznáva, čo konkrétne má vo svojom živote robiť a hlavne, akým
sa má stať, aby reálne duchovne napredoval. Je to cesta rozvíjania
dobra, cti, ušľachtilosti, spravodlivosti a všetkých ostatných
cností.
Podstatu
gnostického kresťanstva je možné rozdeliť do dvoch základných
pilierov. Prvým pilierom je výklad sveta, a to v zmysle odpovedí
na základné otázky ľudskej existencie. To znamená: kto sme,
odkiaľ pochádzame a kam smerujeme?
Podľa
gnostického kresťanstva pochádzame z duchovnej ríše. Túto ríšu
sme opustili v akomsi nevedomom, nezrelom, alebo detskom stave a
ponorili sme sa do hmotného sveta. Účelom nášho pobytu v
hmotnosti je rozvinutie nevedomého zrnka ducha, ktoré v sebe máme,
prostredníctvom cností a dobra až do takej miery, že sa staneme
zrelou duchovnou osobnosťou. No a na základe toho sa potom budeme
môcť vrátiť nazad do ríše Ducha a žiť tam už natrvalo, ako
zrelé duchovné bytosti, plne rozvinuté vo všetkých cnostiach.
Druhým
pilierom gnostického kresťanstva je poznanie existencie duchovného,
kozmického princípu Krista, ukazujúceho každému jednotlivému
človeku správne smerovanie do ríše Ducha. A to tým, aký má
byť, ako sa má správať v hmotnom svete, ako má myslieť, cítiť
a jednať, a aké cnosti má rozvíjať, aby čo najrýchlejšie
duchovne dozrieval, a svojim bytím s istotu smeroval k opätovnému
návratu do ríše Ducha.
Gnostický
kresťan je teda stúpencom kozmického princípu Krista, ktorý ho
vnútorne a duchovne smeruje nahor, na jeho osobnej ceste do
kráľovstva nebeského. Ide o smerovanie, vedenie a poznanie
výsostne individuálne, pretože každý človek je iný, a preto
musí každý sám nájsť svoju vlastnú cestu do raja.
Gnostické
kresťanstvo je teda predovšetkým o osobnom a individuálnom
smerovaní každého jednotlivého človeka do ríše Ducha, a to
prostredníctvom jeho osobného napojenia na kozmický princíp
Krista, ktorého poznanie a poznávanie (gnósis) ho vedie do raja.
Veľká
chyba gnostického kresťanstva však spočíva v jeho neschopnosti
prijať fakt, že ním uznávaný, kozmický princíp Krista vstúpil,
z obrovskej milosti Božej do materiálneho a fyzického tela, aby sa
s ľuďmi na zemi dostal do vyslovene osobného kontaktu, a formou
ich vlastného, ľudského slova im ukázal, ako majú správne žiť,
myslieť, cítiť a hovoriť, aby sa dostali do kráľovstva
nebeského.
Táto
neuveriteľná skutočnosť je výstižne vyjadrená v evanjeliách:
„A Slovo telom sa stalo a prebývalo medzi nami“. Vznešené a
pravečné Slovo Božie, totožné s kozmickým princípom Krista
tak, ako ako ho vníma gnostické kresťanstvo, teda prijalo formu
ľudského tela a v osobe Ježiša Nazaretského prišlo na zem, až
bezprostredne k ľuďom.
To,
čo sa teda dovtedy vznášalo len vo svete ideí, ako neosobný,
čisto duchovný princíp, vzalo na seba podobu materiálneho
ľudského tela a tvárou v tvár človeku mu jasne ukázalo správnu
cestu do kráľovstva nebeského.
Preto
Kristus riekol: „Ja som Cesta, Pravda a Život“. To znamená:
Moje slová, ktoré vám prinášam, sú ukazovateľmi cesty do raja.
Oni totiž priamo sú touto Cestou! A sú tiež Pravdou bytia a ich
naplnenie človeku zaručuje večný Život v ríši Ducha.
Osobnosť
a učenie Ježiša Krista boli teda fyzickou manifestáciou Cesty,
Pravdy a Života, ku ktorým sa utiekali gnostickí kresťania, ako
ku kozmickému princípu Krista.
No
a práve z tohto dôvodu dáva židovské kresťanstvo Ježišovi
Nazaretskému pomenovanie Kristus, pretože jeho osobnosť naozaj
považuje za reálnu, fyzickú manifestáciu kozmického princípu
Krista.
Nesmiernosť
tejto veľkej Božej milosti však nebolo gnostické kresťanstvo
schopné vôbec pochopiť a jeho súčasní prívrženci to nie sú
schopní pochopiť doteraz.
No
a práve neschopnosť toho pochopenia je veľkým mínusom
gnostického kresťanstva a naopak, veľkým plusom kresťanstva so
židovskou tradíciou.
Ale
židovstvo, a z neho vychádzajúce kresťanstvo so židovskou
tradíciou má tiež svoje veľké svoje mínusy. Židovské
náboženstvo, ktoré prišiel Ježiš reformovať, bolo totiž
ovládnuté ľuďmi rozumu. A títo ľudia rozumu, ktorí sa
vzdialili od vnímania a porozumenia Ducha, sa stali poslušnými
nástrojmi Temnoty. Od počiatku brojili proti Ježišovi, ktorého
učenie, prichádzajúce z Ducha svojim rozumom už nechápali, a
nakoniec sa im ho podarilo zavraždiť.
A
keď Temnota nedokázala ani vraždou Ježiša jeho učenie
eliminovať, neustala vo svojom snažení a infiltrovala sa
prostredníctvom ľudí rozumu aj do kresťanstva. A títo jej verní
služobníci v radoch kresťanstva sa usilovali znehodnotiť učenie
Ježiša Krista tak, aby už nebolo cestou k Svetlu. Usilovali sa ho
zavraždiť po druhý krát tak, že pokrivia jeho učenie.
A
rozumoví ľudia v kresťanskej cirkvi, ako poslušné nástroje v
rukách Temnoty, ho aj skutočne skrivili. A to hlavne tým, že
jediný zmysel Ježišovho príchodu na zem, spočívajúci v
prinesení Slova Pravdy, ukazujúceho ľuďom správne smerovanie ich
bytia, zamenili za celkom iný zmysel. Ním mala byť jeho smrť na
kríži, podstúpená za vykúpenie ľudstva.
A
tak nakoniec spása začala byť časom skutočne videná
predovšetkým v prijatí a akceptovaní zmiernej obety Krista na
kríži a nie prednostne v tom, v čom jedinom skutočná spása
spočíva. A síce, vo vlastnom každodennom živote v súlade so
Slovom Pravdy, čiže v súlade s kozmickým princípom Krista, ktorý
Ježiš priblížil ľuďom tým najosobnejším a
najbezprostrednejším možným spôsobom. Priamo tvárou v tvár!
Súčasné
pohľad mnohých kresťanov na smrť Krista na kríži, ako na
kľúčový bod a jediný, hlavný zmyslel jeho príchodu je teda
nesprávny a chybný, pretože svojim spôsobom odvádza pozornosť
iným smerom. A síce od života v súlade s učením Krista, v čom
jedinom spočíva skutočná spása.
Svoju
spásu si teda musí vybojovať každá jednotlivá ľudská
individualita sama za seba! To je to najdôležitejšie a
najpodstatnejšie! Jedine na základe takéhoto vážneho a
dlhodobého snaženia môže byť potom človeku darované zhora
práve toľko potrebnej Božej milosti, aby mu mohla byť nakoniec
otvorená zlatá brána kráľovstva nebeského.
Aj
gnostické kresťanstvo, aj kresťanstvo so židovskou tradíciou má
teda svoje prednosti a svoje nedostatky. Múdry človek je však
schopný vziať si z každého to konštruktívne, budujúce a
duchovne inšpirujúce, a využiť to k vlastnému, osobnému
duchovnému rastu a vzostupu.
Nemúdry
človek má však tendenciu prikloniť sa vo svojej selektívnej
nemúdrosti buď na stranu gnostického kresťanstva, alebo na stranu
židovského kresťanstva. A všetko dobré a správne vidí potom
iba v tom druhu kresťanstva, na ktorého pozíciach stojí. A všetko
ostatné odsudzuje ako falošné a zlé. Nechce totiž pochopiť, že
vo všetkých ľudských snaženiach tu na zemi je niečo dobré, ale
zároveň aj niečo zlé. Úlohou múdreho človeka je rozpoznať to
dobré a riadiť sa tým. Ale zároveň musí rozpoznať aj to zlé a
nesprávne, a zavrhnúť to.
No
a účelom toho textu je, aby sme sa stali múdrymi. Aby sme sa stali
ľuďmi mysliacimi a kriticky zvažujúcimi nie len vo vzťahu k
rôznym formám a podobám kresťanstva, ale absolútne ku všetkému,
čo nám život prináša.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre