Väčšina
obyvateľstva našej planéty vníma realitu veľmi povrchne. Vníma
ju iba čisto prvoplánovo a plytko. Je to len konzumné vnímanie
sveta a života, bez akejkoľvek ochoty a chuti hlbšie sa zamýšľať
nad vecami a nad tým, čo sa nachádza v hĺbke, pod ich vonkajším
povrchom.
Ide
teda iba o čisto materialistické poňatie reality, v ktorom má
cenu a v ktorom sa počíta len to, čo je možné mať, čo je možné
dosiahnuť, čo je možné získať a na základe čoho si je možné
užiť všetkých pôžitkov a radostí materiálneho sveta.
Takéto sú očakávania konzumnej väčšiny obyvateľstva našej
planéty od života. Takéto sú ich ciele a takéto sú ich hodnoty.
No
a samozrejme, aký je dopyt, taká je potom nevyhnutne aj ponuka. Čo
ľudia chcú a o čo usilujú, toho sa im potom aj dostáva. A tak
povrchnosť cieľov, hodnôt a túžob väčšiny obyvateľstva
priamo vytvára a formuje vonkajšiu realitu presne takým spôsobom,
ako ju tak dôverne poznáme z nášho každodenného, obyčajného
života.
Je
to realita honby za akciami v supermarketoch, realita ošiaľu
vianočného nakupovania, realita nablískaných nových značiek
áut, realita atraktívnych dovoleniek, realita moderných mobilov,
realita naháňania sa za peniazmi a ziskom, realita tvrdej práce,
potrebnej na dosiahnutie uspokojenia všetkých svojich nikdy
nekončiacich potrieb.
Je
to realita plytkej a prázdnej zábavy v televízii, realita plytkých
a prázdnych rozhovorov, cieľov a hodnôt. Je to realita, ktorá až
na malé kozmetické chybičky systémovo absolútne dokonale
vyhovuje konzumnej väčšine.
A
vyhovuje jej až do takej miery, že keby prišiel niekto, kto by sa
snažil ponúknuť čosi hodnotnejšie a hlbšie, bolo by to
považované za niečo rušivé. Za niečo nekompatibilné z
prianiami väčšiny. Ľudia by to nechápali a nerozumeli by tomu,
pretože by to nechceli chápať a nechceli by tomu rozumieť. Bolo
by im to ľahostajné, pretože ich duševný obzor a schopnosť ich
myslenia uviazli v povrchnosti a nenáročnosti tak, ako uviazne loď
na plytčine.
Ide
o duševný rozmer, jednoznačne sa pohybujúci iba v intenciách
pojmov „chlieb a hry“. To znamená, že po tvrdej práci treba v
prvom rade nasýtiť svoje brucho, a potom vyplniť svoj voľný čas
rôznou plytkou a nenáročnou zábavou.
O
tomto sklone más sa samozrejme vedelo už za čias starovekého
Ríma, a doteraz sa na tom takmer nič nezmenilo. Zmenila sa len
vonkajšia forma, ktorá sa prispôsobila modernej dobe. Ten „chlieb“
v súčasnej dobe predstavuje okrem základnej obživy i
uspokojovanie rôznych základných aj nadštandardných potrieb. No
a tie „hry“ predstavujú rôzne formy modernej zábavy, ako je
plytká a nenáročná literatúra, plytké a nenáročné filmy,
plytké, až stupídne televízne programy, plytká a úbohá
divadelná produkcia, rôzne komerčné rozhlasové stanice, a
samozrejme internet, používaný v prevažnej miere len na šírenie
plytkosti, povrchnosti, úbohosti a zvrhlosti.
A
hoci v dnešnej dobe už existuje množstvo rôznych alternatívnych
médií, konzumná väčšina zostáva stále verná tým
mainstreamovým, pretože pri ich sledovaní a počúvaní je možné
čo najmenej myslieť. Nenáročnosť a plytkosť v myslení je totiž
tým najdôležitejším kritériom toho, čo sú masy schopné
prijať a čo už nie.
A
šedé eminencie, stojace v pozadí, tento trend všeobecnej
plytkosti a povrchnosti intenzívne podporujú. Ba čo viac, stále
sa pomaly snažia znižovať latku toho, čo sa masám v médiách
ponúka, aby boli ešte viac duševne obmedzenejšie. Aby sa z nich
stalo len slepé a tupé stádo, ktoré je možné nahnať kamkoľvek.
Trebárs do protestov proti vlastným vládam, ktoré im chcú dobre,
alebo do vojny proti fiktívnemu nepriateľovi a podobne.
Týmto
masám je totiž cielenou a premyslenou manipuláciou možné
nahovoriť skutočne čokoľvek. Je im možné nahovoriť, že čierne
je biele a biele je čierne. Je im možné nahovoriť, že priateľ
je nepriateľ a nepriateľ priateľ. Je im možné nahovoriť, že
dobro je zlo a zlo je dobro. Tieto masy sú totiž ako trstina vo
vetre, ktorá sa kláti tam, kam fúka vietor mainstreamovej
mediálnej manipulácie.
A
je smutné, že všeobecnému trendu plytkosti a ľudskej malosti sa
nevyhli ani cirkvi. Cirkvi totiž vedome prijali do štruktúry
svojej vierouky množstvo prvkov, ktoré cielene nadbiehajú
povrchnosti a plytkosti ľudí len preto, aby k sebe pritiahli čo
najväčší počet stúpencov
Takže
nakoniec už ani cirkvi nerobia, čo majú. To znamená,
nevychovávajú zrelé a samostatne duchovne stojace osobnosti,
utvárajúce svoj zodpovedný vzťah k životu predovšetkým na
základe svojho vlastného zvažovania, skúmania a presvedčenia,
ale naopak, vychovávajú a formujú len poslušné ovečky, idúce
slepo iba tým smerom, ktorý im vytýčili ich znalí a teologicky
vzdelaní duchovní pastieri.
Cirkvi
teda neučia ľudí ryby chytať tak, akoby mali, ale tieto ryby im
ony samé neustále servírujú v podobe hotových duchovných právd.
O nich už netreba vôbec premýšľať, ale ich treba len prijať.
No
a masám, ktorým vlastné premýšľanie padne zaťažko, takýto
prístup dokonale vyhovuje. Takže sú vlastne všetci spokojní.
O
týchto veciach by sa dalo samozrejme ešte dlho hovoriť, ale je to
zbytočné, pretože s povrchne prvoplánovým vnímaním reality sa
v každodennom živote stretnete všade, kdekoľvek sa pohnete.
Stretnete sa s ním v autobuse, vo vlaku, v práci, v reštaurácii,
na obrazovke televízie, vo filmoch, v kinách, v divadlách, v
časopisoch a kdekoľvek inde. To, čo budete vidieť a vnímať
predstavuje jedinú realitu, ktorá reprezentuje duševný obzor
väčšiny obyvateľstva.
A
títo otroci vlastnej plytkosti a povrchnosti v tom nebadajú nič
prázdneho a neuspokojivého. Nič ľudsky nedôstojného. Im to v
podstate tak, ako to je, až na nejaké malé chybičky dokonale
vyhovuje. Takže na tom nemajú potrebu nič zásadného meniť. A
ani na tom nechcú nič zmeniť.
A
práve na tento typ ľudí sa dokonale hodí známy Goetheho výrok,
že najúbohejším otrokmi sú tí, ktorí si vo svojom zotročení
myslia, že sú slobodní.
Tento
výrok sa dá iba minimálnym spôsobom modifikovať a dokonale
vystihuje súčasnú, modernú realitu, v ktorej žijeme. A síce
takto: Najúbohejšími otrokmi sú tí, ktorí si vo svojom konzumno
materialistickom zotročení myslia, že sú slobodní.
Je
ale už konečne načase, aby si ľudia začali uvedomovať, že
existuje ešte aj iná, skrytá a hlbšia realita, ako iba tá
povrchová, prvoplánová a plytká, ktorá je im neustále a rôznymi
spôsobmi podsúvaná, a to najmä mainstreamovými médiami. Mali by
si uvedomiť, že pod vonkajším pozlátkom ilúzie liberálneho
kapitalizmu, ako toho najdokonalejšieho systému, aký vôbec bolo
ľudstvo schopné vymyslieť, sa skrýva čosi iné. Čosi temné,
nízke a skazené.
Veď
predsa o tom, že to v ľudstve vždy fungovalo týmto spôsobom, že
pod povrchom vonkajšieho lesku sa vždy skrývala tá
najneuveriteľnejšia podlosť a skazenosť svedčia už Ježišove
slová, prednesené pred dvetisíc rokmi, adresované farizejom a
zákonníkom. Čiže ľuďom, predstavujúcim vo vtedajšom svete
určitú elitu. Povedal im totiž, že sú ako nabielené hrobky.
Zvonka honosné a majestátne, ale vo vnútri plné hniloby a
najrozličnejšej nečistoty. Túto skutočnosť dokonale vystihujú
aj iné slová: Existujú ľudia, ktorý vyzerajú zo všetkých
strán perfektne. Zľava, sprava, spredu i zozadu. Len nie zvnútra!
No
a presne toto isté platí aj o celom súčasnom systéme
usporiadania vecí ľudských. To znamená, že na jednej strane máme
rôzne pozitíva dnešnej modernej doby, avšak na druhej strane máme
desivú zákulisnú nízkosť a skazenosť, o ktorej samozrejme
štandardné, konzumne a povrchne naladené obyvateľstvo ani netuší.
Dôkazom
tohto hnusu, skrývajúceho sa pod povrchom bol napríklad rozhovor s
manželkou slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava
Lajčáka. Bol uverejnený v časopise Madam Eva a pani Jarmila
Lajčáková – Hargašová v ňom dostala okrem iných aj veľmi
zaujímavú otázku, či si myslí, že svetový mier je v záujme
tých, ktorí dnes riadia svet.
A
ona vyrukovala so šokujúcou skúsenosťou. Povedala totiž, že jej
manžel sa stretol s istými, mimoriadne vysoko postavenými a
bohatými ľuďmi, ktorí ho seriózne žiadali, nech im vysvetlí,
prečo podľa neho nie je vojna dobrá. Oni boli totiž toho názoru,
že vojna predsa točí ekonomiku a prináša nové pracovné miesta.
To
teda znamená, že za zatvorenými dverami elity nášho sveta vôbec
neriešia nejaké zásadné politické otázky. Tam ide len o peniaze
a ekonomické záujmy, pričom rozpútanie vojen je považované za
najväčší motor svetovej ekonomiky. Po každej vojne je totiž
treba zničené krajiny obnoviť a obnova prebieha na úver. Všetko
sa síce nanovo vybuduje, ale konečným výsledkom bude zadĺženie
krajín až do takej miery, že to nepôjde nikdy splatiť. Tak sa z
nich stanú otrockí vazali. A ak sa niekto bude pokúšať o slobodu
svojho národa, dopadne ako Nicolas Maduro, Bašár Asad, alebo
dokonca ako Muamar Kaddáfí.
Takýto
je teda milí priatelia v skutočnosti svet, v ktorom žijeme.
Takýmto spôsobom uvažuje, a nie len uvažuje, ale aj reálne jedná
elita najbohatších a najmocnejších nášho sveta. Takéto monštrá
z nich urobilo ich bezbrehé uctievanie peňazí a kapitálu. Je to
modla, ktorej sa klaňajú a v mene ktorej sú ochotní nechať
vraždiť ľudí a pustošiť národy.
Zásadná
otázka však znie, čo s tým? Ako sa proti tomu postaviť? Ako sa
tým nedať zhltnúť a zvalcovať?
V
prvom rade si najširšia verejnosť musí konečne uvedomiť, že
výsada myslieť, ktorou sme my ľudia obdarovaní, v sebe zároveň
skrýva povinnosť. Povinnosť skúmať! Povinnosť ísť veciam
skúmavo až na koreň. Až k ich podstate, skrývajúcej sa pod
povrchom.
A
zámerom tohto povrchu, tohto zovňajšku vecí a javov je mnohokrát
utajiť, zahmliť a zastrieť podstatu, skrývajúcu sa pod ním. A
práve preto každý, kto bol obdarovaný výsadou myslieť, má
zároveň aj povinnosť skúmať!
Ak
si ale túto základnú povinnosť človeka, ako mysliacej bytosti
plniť nebudeme, staneme sa len časťou nemysliaceho, a preto ľahko
manipulovateľného stáda. A toto stádo bude hnané na cesty,
ktoré preň vymysleli iní, aby ho zotročili a ovládli.
Neverte
preto nikomu a sami skúmajte! Neverte tomu, čo sa hovorí v
televízii len preto, že sa to hovorí v televízii, ale sami
skúmajte, či to náhodou nie je inak. Neverte autoritám
akéhokoľvek druhu len preto, že sú uznávanými autoritami, ale
sami skúmajte, či to, čo hovoria, nie je len manipulatívna lož.
Neverte tomu, čo je napísané v novinách len preto, že sa to píše
v novinách, ale sami skúmajte, či vám nie sú informácie účelovo
predkladané iba tak, ako to vyhovuje tým, čo dané noviny, alebo
iné médiá vlastnia.
A
presne takto isto čiňte aj vo všetkých ostatných oblastiach
života, pretože jedine takýmto spôsobom si budete plniť svoju
elementárnu povinnosť skúmať, automaticky vyplývajúcu z vašej
schopnosti myslieť. Jedine týmto spôsobom môžete prelomiť
doterajšiu kliatbu povrchnej plytkosti, ktorej podliehajú masy a
stať sa konečne osobnosťami, ktorými už nemôže nikto
manipulovať.
A
ak budete takto postupovať aj v oblasti duchovnej, ktorú nie je
možné z tohto procesu vyňať, ak aj v tejto oblasti budete vážne
skúmať pravdivosť všetkého, čo je vám predkladané rôznymi
učeniami a duchovnými autoritami, čoskoro zistíte, že mnohé
veci sú inak, než sa prezentujú navonok. Zistíte, že účelom
mnohého je iba to, aby boli zahmlené a zastreté skutočné
duchovné pravdy, nachádzajúce sa v hĺbke pod povrchom.
Ak
ale nestratíte odvahu a budete všetko vážne skúmať, otvorí vám
to cestu k duchovnej slobode. Otvorí vám to cestu k slobode vášho
ducha, ktorého plnému rozletu bolo bránené buď nevedomým, alebo
účelovým pokrivením pravdy.
Vy
sa však vašim vážnym duchovným skúmaním duchovne osloboďte,
pretože jedine tým sa môžete stať silnými a pevnými
osobnosťami, ktoré už nebude možné vmanipulovať do nijakej
podoby neslobody. Či už tej duchovnej, alebo materiálnej.
Takýchto
osobností sa totiž hrozia mocní nášho sveta, pretože národy
nimi naplnené by sa stali slobodnými a nepremožiteľnými. Lebo
naopak, s každým národom, ktorého väčšina obyvateľstva je len
nemysliace stádo, si môžu dravci, stojaci v zákulisí robiť čo
chcú. A v súčasnosti tak aj robia, pretože im to svojou
povrchnosťou dovoľujeme.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre