Ak
sa pozrieme do Biblie, konkrétne do Starého zákona, židovský
národ je v ňom vyslovene varovaný pred tým, aby uzatváral
manželstvá s príslušníkmi iných národov Kanaánu a nemiešal
sa s nimi.
Jednou
z hlavných príčin bolo, že takýmito zmiešanými manželstvami
sa zároveň miešalo aj náboženské povedomie. Miešala sa pravá
viera židov v Stvoriteľa s vierou rádovo oveľa nižšou. A síce,
s vierou v rôzne modly a bôžikov. To malo za následok kalenie
čistej a pravej duchovnosti židov.
Ak
budeme vychádzať z týchto skutočností, nachádzajúcich sa v
Biblii a aplikujeme ich na našu súčasnosť, tak nám z toho
vyplynie nasledovné:
Jestvuje
Stvoriteľ a jeho Vôľa je pre všetko vo stvorení rozhodujúca.
Jej poznanie a dodržiavanie je pre ľudí maximálne blahodárne,
pretože ich vedie nahor nie len duchovne, ale aj pozemsky.
No
a jednoznačnou Vôľou Stvoriteľa vo vzťahu k jeho vlastnému
povolanému národu bolo, aby sa nemiešal s inými národmi, pretože
mu to musí nevyhnutne priniesť duchovnú škodu. Židovský národ
mal teda žiť po boku iných národov Kanaánu, mohol sa s nimi
stýkať, ale nemal sa s nimi miešať.
Ak
potom tento princíp zovšeobecníme vo vzťahu ku všetkým ostatným
národom sveta znamená to, že každý z nich má zostať kompaktný
a má sa čo najmenej miešať z inými, pretože takéto miešanie
spôsobuje duchovnú škodu.
Národy
majú byť spolu v kontakte, majú vzájomne spolupracovať, majú sa
stýkať, majú sa obohacovať, ale každý z nich má zostať sám
sebou, aby jeho príslušníci, predstavujúci určitú veľmi
špecifickú duchovnú rovnorodosť, mohli vo vzájomnom posilňovaní
sa v tejto rovnorodosti optimálne duchovne napredovať. Veľmi
výstižne sa to dá pripodobniť k základnej škole, kde sa v
jednotlivých ročníkoch nachádzajú žiaci rovnako mentálne a
osobnostne zrelí. Akékoľvek vzájomné ľubovoľné miešanie
žiakov jednotlivých ročníkov by však muselo nevyhnutne vytvoriť
absolútny chaos.
To
znamená, že akýkoľvek multikulturalizmus, či už umiernený,
alebo extrémny, narušuje duchovnú kompaktnosť a vzájomnú
rovnorodosť príslušníkov jednotlivých národov, čo má za
následok, že ich optimálny duchovný vzostup sa spomaľuje, alebo
celkom zastavuje.
Materiálne,
alebo akékoľvek iné výhody z takéhoto multikultúrneho miešania
vyplývajúce nie sú argumentom, pretože vo vzťahu k ľuďom, ako
k duchovným bytostiam, je najrozhodujúcejší jedine ich optimálny
duchovný vývoj. A práve z hľadiska neho je maximálne žiaduce
rešpektovanie toho, čo reprezentuje Vôľu Stvoriteľa. A Vôľa
Stvoriteľa vo vzťahu k židovskému národu, a teda zovšeobecnene
aj k ostatným národom sveta je, aby sa vzájomne nemiešali. Takto
to odporúča Biblia a takáto je Vôľa Najvyššieho.
Človek
má samozrejme svoju vlastnú vôľu a preto môže ísť svojimi
vlastnými cestami. Ako sa ale ukáže, jeho vlastné cesty ho skôr
alebo neskôr musia priviesť do nešťastia, aj keď sa krátkodobo
môžu zdať ako výhodné.
Človek
a jeho vôľa sú totiž nedokonalé, kým Stvoriteľ a jeho Vôľa
sú dokonalé. A jedine rešpektovaním toho, čo je dokonalé, a
teda pre človeka ako pre duchovnú bytosť to najlepšie, môžeme
spieť k harmónii a šťastiu, ku ktorým nás vždy vedie a bude
viesť Vôľa Najvyššieho.
Naopak,
rešpektovanie našej vlastnej vôle je zradné v tom, že zo
začiatku sa nám môže zdať ako výhodné a prínosné, avšak na
konci nás bude vždy čakať len skaza a nešťastie. Chaos, skaza a
nešťastie, ktorých sme sa mohli vyvarovať prostým rešpektovaním
Vôle Najvyššieho.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre