Keď
človek niekedy počúva slovenský rozhlas, až žasne nad širokou
škálou toho, čo ľudia robia, o čo sa zaujímajú a čo ich baví.
Existujú stovky najrozličnejších aktivít, ktoré sa za jediný
deň objavia v rôznych rozhlasových reportážach. Stovky rôznych
osobností z oblasti vedy, umenia, politiky, zdravotníctva, športu
a iných oblastí prezentujú na rozhlasových vlnách svoje
profesionálne úspechy i svoj osobný život. V rozhlase je zároveň
cielene vytváraná atmosféra pohody, úspechu a snahy o úspešné
vyriešenie všetkých, ešte existujúcich problémov.
Čo
je však do očí bijúce je skutočnosť, že všetko toto sa
pohybuje len v určitom rozmedzí, bez snahy dosiahnuť až na dno -
do hĺbky. Až k skutočnej podstate veci, alebo problému. V tomto
smere akoby stála akási presne stanovená, nepísaná hranica,
ktorá sa neprekračuje.
A
preto, aj napriek mnohému hodnotnému a inšpirujúcemu, zostáva
všetko určitým spôsobom viac, alebo menej povrchné, pretože
práve takto to vytvára dojem pohody a istej miery bezkonfliktnosti,
čím sa jednotlivé relácie stávajú počúvateľnými pre
najširšie masy poslucháčov. Čosi hlbšie, idúce naozaj na
doraz, by totiž na poslucháčov vyvíjalo príliš vysoký tlak a
príliš vysoké duševné a osobnostné nároky, čo by sa nakoniec
prejavilo negatívne na číslach počúvanosti. A práve preto sa v
pozadí všetkej tejto širokospektrálnej rozhlasovej produkcie
predsa len skrýva plytkosť a prázdnota. A to v zmysle
nedostatočnosti ťahu smerom najhlbšej podstate vecí, problémov a
celého života ako takého.
No
a tento stav má samozrejme svoju príčinu. Je ňou skutočnosť, že
absolútne všetko vo svete ľudskom je postavené iba na racionálno
materialistickom základe. Len na racionalisticky materialistickej
platforme. A podstatou tejto platformy je iba čisto pozemský
prospech, čisto pozemský blahobyt, čisto pozemský úspech a čisto
pozemské zužitkovanie života. To je všetko, čo ponúka táto
platforma. To je všetko, čo sa zmestí do jej rámca. A jej
hranicami sú obmedzené takmer všetky filozofické, umelecké, či
dokonca duchovné snaženia, pretože sa opierajú len o materiálnu
skúsenosť a jej racionalistický výklad. Áno, aj duchovné snahy
sú tým poznačené, pretože práve rozumová racionalita je
spôsobom, akým sú vnútorne uchopené.
Všetko
je potom teda len akože! Len odtiaľto potiaľ, bez skutočnej
hĺbky! A hĺbka tomu chýba preto, lebo to nestojí na pravej, to
jest duchovnej platforme. Na pravom, duchovnom základe. A práve
preto, že toto chýba, musí všetko nevyhnutne kĺzať iba po
povrchu, bez pravej hodnotovej hĺbky a obsažnosti.
Ak
si totiž vezmeme pojem duchovno a duchovné, tak dnes sa to vo
všeobecnosti obmedzuje len na nejaké vnútorné rozochvenie trebárs
pri návšteve chrámu a podobne, avšak žiaľ, bez výraznejšieho
dosahu na každodenný život. Duchovnu je v ľudskom vnútri, alebo
aj navonok vyhradený len veľmi malý priestor, zatiaľ čo všetko,
čo sa dnes robí, buduje, stavia, projektuje, tvorí, ba dokonca, na
čo sa i myslí, všetko toto je reálne postavené iba na racionálne
materialistickom základe.
To
však, čo nám ponúkajú produkty takéhoto racionalistického
materializmu nás nemôže v nijakom prípade vnútorne naplniť. A
preto človek, ako bytosť v jadre duchovná, zostáva v dnešnej
dobe vnútorne hladný, smädný a prázdny. A je tomu tak celkom
logicky preto, že vo všetkom, čo jestvuje, sa to duchovné vôbec
nevyskytuje.
Pre
lepšie pochopenie si uveďme jednoduchý príklad. Predstavme si
veľký listnatý strom, ktorý má mohutný kmeň a z tohto kmeňa
vyrastá mnoho konárov, rozrastajúcich sa až do tých
najdrobnejších konárikov. Avšak miazga, sila a tým pádom život
sa dostávajú ku všetkým týmto jednotlivým konárikom len cez
mohutnosť kmeňa, z ktorého vyrastajú a od ktorého sú závislé.
A
presne takáto je aj realita okolo nás. Kmeň, cez ktorý prúdi
miazga, sila a život je duchovná podstata bytia. Jedine ona
vyživuje všetku vonkajšiu, fyzickú a materiálnu mnohorakosť
javov a dejov, ktoré poznáme. A preto je pochopiteľné a logické,
že všetko to vonkajšie a viditeľné by sa malo aktívne opierať
o tento vlastný duchovný základ. Z neho by malo čerpať a na ňom
budovať. Preto by mal každý človek, ako drobný konárik tvoriť,
stavať, budovať, pracovať, ba dokonca myslieť jedine na duchovnom
základe.
Budovať
a myslieť na duchovnom základe znamená robiť všetko, čo v
živote robíme, len vo vzťahu k naplneniu skutočného, duchovného
zmyslu bytia. To znamená, že človek by mal robiť všetko len zo
zreteľom na večnosť a vo vzťahu k večnosti, z ktorej prišiel a
do ktorej sa má vrátiť. Toto by sa malo stať rozhodujúce a toto
by sa malo stať kritériom všetkých vecí. Na takomto základe a
takýmto spôsobom by malo byť na zemi ľuďmi vytvárané všetko,
čo vzniká. Malo by to byť duchovne hodnotné, čiže preniknuté a
prestúpené duchovnými hodnotami, ako je spravodlivosť, čestnosť,
ľudskosť, morálka, ušľachtilosť a podobne. Toto je základ, na
ktorom má stáť ľudská civilizácia a toto je duchovná
platforma, z ktorej má všetko vznikať.
Ak
sa teda opäť vrátime k slovenskému rozhlasu, nie že by bolo zlé
vedieť, ako sa napríklad pečie dobrý koláč. Nie že by bolo zlé
vedieť, ako ošetriť ovocné stromky. Nie že by bolo zlé vedieť,
aká bude premiéra v národnom divadle. Nieže by bolo zlé vedieť
stovky iných zaujímavých a užitočných vecí tak, ako sa o nich
hovorí v slovenskom rozhlase, ale žiaľ, je maximálne zlé, ak sa
tieto podružné veci a vedomosť o nich stáva prioritou, zatiaľ čo
ľudia beznádejne tápu v skutočných prioritách vlastného bytia.
Veď predsa väčšina z nich nemá vôbec zodpovedané také zásadné
otázky, aký je vlastne pravý zmysel ich života? Na čo žijú na
zemi? Čo bude po smrti? Či jestvuje Stvoriteľ? A ako správne a
hodnotne žiť?
Ľudia
teda nestavajú svoje životné priority na vlastnom duchovnom
zušľachtení, na rozvíjaní duchovného poznania a na dosahovaní
ľudskej duchovnej veľkosti tak, ako by to malo po správnosti byť.
Ich prioritou je dosahovanie veľkosti a úspechov jedine v širokej
oblasti rôznych druhov materiálneho dobra v podobe pozemského
úspechu, peňazí, majetkov, slávy, moci, kariéry, osobného
renomé, osobného prospechu a podobne.
Ale
všetko toto, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je vo svojej
obmedzenosti, stojacej na materialisticko rozumovom základe, cestou
k nízkemu a zlému. Cestou k ekologickému kolapsu našej planéty,
cestou k vojnám a k teroru, cestou neustále sa zvyšujúceho
rozdielu medzi bohatými a chudobnými, cestou k nárastu nenávisti
a extrémizmu, cestou k bujneniu ľudského egoizmu, cestou k
permanentne sa opakujúcim krízam a cestou k mnohým iným smutným
a tragickým veciam.
Avšak
paradoxne, akékoľvek zlepšenie tejto situácie sa hľadá vždy
len na materialisticky racionálnom základe, čiže spôsobom, ktorý
má tento skutkový stav na svedomí a ktorý ho sám spôsobil.
Riešenie
a vyriešenie všetkých zmienených problémov však spočíva
jedine v presune celého ľudského bytia na duchovný základ. To
znamená, že prioritou nášho osobného života i života celej
spoločnosti sa má stať duchovné zušľachtenie. Má to byť
hodnotový prerod smerom k hodnotám cti, spravodlivosti,
ušľachtilosti a morálky, ktoré sa majú stať jednotlivcami i
celou spoločnosťou cenené viac, ako všetko ostatné. Prioritou sa
má stať rozvoj duchovného poznania, ktoré nám dá jasné a
pravdivé odpovede na to, čo je skutočným zmyslom nášho bytia,
čo sa sa nami stane po smrti, kto je Stvoriteľ, ako sa prejavuje
jeho súcnosť vo stvorení a čo táto skutočnosť so všetkými
jej dôsledkami znamená pre človeka jednotlivca i pre celé
ľudstvo.
Toto
je duchovný základ, na ktorom máme stáť a od ktorého sa má
odvíjať všetko ostatné. Potom bude totiž to všetko ostatné
poznamenané pravým poznaním a bude sa to rozvíjať práve na
základe pravého poznania. Jedine potom budú všetky veci na našom
svete pravé, to jest také, aké byť majú a aké vždy byť mali.
Čiže stojace na pravom základe a vyrastajúce z pravých základov.
Jedine toto má budúcnosť a jedine toto má šancu trvalo sa
rozvíjať.
Ak
ale tento posun neuskutočníme a ako jednotlivci a i celá
spoločnosť budeme naďalej zotrvávať na nesprávnom a
nedostatočnom, materialisticko racionálnom základe, budeme musieť
na vlastnej koži veľmi bolestne prežiť, kam nás to napokon
všetkých privedie. A možno ten čas nie je už ani tak ďaleko!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre