Je
smutné, že existuje mnoho oblastí, v ktorých sa súčasné
kresťanstvo odkláňa od pôvodného učenia Ježiša Krista. A
jedným z nich je práve teológia. Ide v podstate o určitý druh
filozofie a filozofovania, so snahou o rozumovo racionálne
rozpitvávanie viery a jej mnohých jednotlivostí. Vysoká teológia
nie je niečo, čo by bolo prístupné najširším masám veriacich.
Ale nie preto, že by snáď bola skrývaná a utajovaná, ale preto,
že je tak mimoriadne komplikovaná a intelektuálne náročná.
Ale
toto všetko, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je v ostrom
rozpore so slovami Krista, ktorý nás nabádal k niečomu úplne
inému! K tomu, aby sme boli ako deti!
Čo
znamená jeho odporučenie? Znamená, že k Výšinám vedie jedine
cesta čistého detského srdca a jednoduchej, nekomplikovanej a
priamej detskej mysle. Znamená to, že skutočnú Pravdu bytia je
možné chápať jedine takýmto spôsobom, pretože skutočná
Pravda je prostá, jednoduchá a prirodzená. A preto prístupná
absolútne každému človeku bez rozdielu!
Naopak,
komplikovanosť, zložitosť a prílišná učenosť iba zahmlievajú
cestu k Pravde, pretože sa ju snažia vidieť zložitejšou, než v
skutočnosti je. Ba čo viac, takýto prístup úplne znemožňuje
jej chápanie! To, čo ľudia takýmto rozumovo komplikovaným
spôsobom získavajú, sú len ich vlastné ľudské názory tak, ako
to kritizoval už Ježiš vo svojej dobe slovami: „Vaše náuky sú
len náuky ľudské!“
Konečne
preto treba pochopiť, že skutočná Pravda je prostá, jednoduchá
a nekomplikovaná, čo je na míle vzdialené od prehnanej
komplikovanosti najrozličnejších teologických rozumových
konštrukcií. A práve preto je možné Pravdu vnímať a poznať
jedine v prostej, nekomplikovanej jednoduchosti srdca a mysle, akú
majú deti. Ide tu totiž o účinky vesmírneho zákona
rovnorodosti, na základe ktorého k sebe nachádza cestu iba to, čo
je rovnaké a vzájomne rovnorodé.
A
zákon rovnorodosti sa vo vzťahu k poznaniu Pravdy bytia a poznaniu
Stvoriteľa prejavuje ešte aj iným spôsobom. A síce tak, že
najvnútornejšie duchovné jadro našej osobnosti, to skutočné
„ja“, o ktoré ide predovšetkým, sa v nás prejavuje čistými
citmi. To znamená, že jedine za pomoci čistých citov je človek
schopný vnímať, poznávať a chápať všetko to, čo k nám
prichádza z výšin Ducha.
A
toto, jeho duchom skrze čistý cit uchopené duchovné poznanie,
pochádzajúce z výšin Ducha, potom človek môže prostredníctvom
spolupráce s rozumom zaodieť do slov. Môže ho zhmotniť do slov.
Takto by to malo fungovať a takto by mal človek formovať svoje
poznanie Pravdy i poznanie Stvoriteľa. Jedine takýmto spôsobom sa
totiž dokonale naplňujú účinky veľkého vesmírneho zákona
rovnorodosti, na základe ktorého duchovné jadro človeka,
prejavujúce sa v nás čistými citmi, môže nadviazať kontakt a
spojenie so vznešenou Pravdou Ducha. Jedine takto ju môže tušiť,
vnímať a porozumieť jej.
Človek
však okrem citových impulzov ducha vlastní aj rozum, aby
prostredníctvom neho poznával hmotný svet a mohol ho ovládať. A
prostredníctvom rozumu a rozumových znalostí sa ľudia skutočne
stali takmer neobmedzenými vládcami hmotného sveta. A to preto,
lebo opäť na základe vesmírneho zákona rovnorodosti je práve
náš rozum rovnorodý s hmotou. Preto k nej nachádza cestu, preto
jej rozumie, chápe ju a ovláda ju.
Žiaľ,
na základe úspechov rozumu v ovládaní hmotného sveta, začali
postupne ľudia mimoriadnym spôsobom nadhodnocovať jeho význam.
Začali sa opierať predovšetkým oň a časom to došlo až tak
ďaleko, že mienka rozumovej zložky ich osobnosti sa pre nich stala
rozhodujúcou aj vo veciach ducha. Aj duchovná oblasť, duchovné
pravdy i Stvoriteľ ako taký začali byť vnímané, poznávané a
uchopované rozumom.
Ale
keďže rozum je na základe zákona rovnorodosti rovnorodý jedine
hmote, muselo dôjsť k tomu, že vznešenosť, veľkosť a žiarivosť
Pravdy Ducha bola rozumovo sploštená, oklieštená, ohraničená a
obmedzená.
A
tak to, čo pochádzalo z Výšin Ducha, ako potrava a oblaženie pre
ducha človeka, sídliaceho v jeho srdci, bolo rozumom znehodnotené
a stratilo schopnosť povznášať ducha. Stratilo to schopnosť
viesť človeka k výšinám Ducha.
Tak
sa z duchovných učení pôsobením rozumu stali náuky duchovne
mŕtve a učenci, ktorí ich hoci aj celý život študovali, sa
stali neschopní vnímať, poznávať a porozumieť skutočným
pravdám Ducha. A preto títo ľudia, napríklad biblickí zákonníci
a farizeji, neboli vôbec schopní chápať učenie Ježiša Krista.
Jeho učenie však bolo oveľa bližšie masám obyčajných ľudí,
ktorí v sebe predsa len ešte niesli určitú mieru prostoty,
prirodzenosti a nekomplikovanosti srdca.
A
práve kvôli tomu volá Ježiš k nám všetkým, aby sme boli ako
deti, pretože inak nebudeme môcť vôjsť do kráľovstva
nebeského. To znamená, že sa máme viac riadiť svojimi čistými
citmi, ktoré sú impulzmi nášho ducha, a prostredníctvom ktorých
sa stávame schopnými vnímať a uchopiť Pravdy Ducha.
Všetko
je tak nesmierne jednoduché, iba človek sám si to skomplikoval.
Veď predsa o pravde srdca a čistého citu netreba vôbec uvažovať!
Netreba o nej vôbec hĺbať! O pravde srdca a čistého citu netreba
robiť žiadne teologické konferencie!
Pravda
srdca, čiže pravda ducha, predsa v každom človeku vždy jasne
žiari v čistote jeho citu! Ním sa riaďme a ním preciťujme
hodnotu i pravdivosť vecí. Tu netreba vskutku o ničom premýšľať!
Tu treba iba proste žiť a jednať v slobode ducha! V slobode
čistého citu, ktorý sa ozýva v našom srdci!
Akékoľvek
myšlienkové hĺbanie o tom veci iba zbytočne komplikuje a
zahmlieva! A žiaľ, práve na takomto myšlienkovom hĺbaní,
analyzovaní a komplikovaní je postavené to, čo sa nazýva
teológiou. Teológia je rozumová snaha o vyjadrenie právd Ducha,
čo však na základe vesmírneho zákona rovnorodosti nie je možné.
Ale
pretože ľudia vo svojom vnútri enormným spôsobom nadhodnotili
vlastný rozum, v jeho pýche, v pýche rozumu odsúvajú bokom cestu
detskej prostoty. Skutočná pravda i skutočné poznanie Stvoriteľa
musí byť podľa názoru ľudí, upadnuvších do preceňovania
rozumu, oveľa zložitejšie a oveľa intelektuálne náročnejšie.
Len týmto spôsobom je to podľa nich naozaj veľké. A preto, aby
mohli dosiahnuť tejto iluzórnej veľkosti, vzniklo čosi takého,
ako je teológia. Len ona môže podľa ich názoru odkryť
najskrytejšie tajomstva bytia, pretože poznávacím znamením
skutočnej múdrosti je práve miera obtiažnosti pochopenia. A preto
tento druh ľudí realizuje svoje „poznanie“ a svoju „múdrosť“
práve v rámci zložitosti teológie.
Toto
je však cesta falošná! Je to cesta pýchy rozumu, ktorý svojimi
nehodnými rukami siaha na pravdy Ducha a splošťuje ich, okliešťuje
ich a zužuje ich. Je to cesta pýchy rozumu, ktorý z veľkosti
učenia Ducha vytvoril iba svoje vlastné náuky ľudské.
V
ostrom protiklade k tomu znejú slová veľkého Majstra: „Buďte
ako deti!“
Jedine
v detskej a prostej čistote srdca a citu je skrytá cesta k
pochopeniu Pravdy bytia, i k pochopeniu Stvoriteľa! Jedine detská a
prostá čistota srdca a citu je pravou cestou k Svetlu!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre