Etiketa
správneho stolovania sú rozumom určené pravidlá, ako sa slušne
správať pri jedení. Ak sa však človek začne riadiť týmito
pravidlami a nemá v sebe nič vyššieho, čo by mu umožnilo
nadhľad nad matériou a čisto rozumovým uvažovaním, môže
skĺznuť až k obmedzenosti a smiešnosti.
Dôkazom
takejto úbohosti bol krátky rozhovor v slovenskom rozhlase s
odborníkom na etiketu stolovania. Keď rozhovor dospel k tomu, že v
horúcich letných dňoch je pre naše zdravie najprospešnejšia
konzumácia zeleninových šalátov, redaktorka sa dotyčného
odborníka spýtala, ako správne jesť zeleninový šalát.
A
odborník povedal približne toto: „Šalát máme v súlade s
etiketou stolovania jesť vidličkou. Ingrediencie v šaláte by
preto mali byť pokrájané na malé kúsky. Ak sa však stane, že
niektoré kúsky sú väčšie a nemôžeme si s nimi poradiť
vidličkou, je možné použiť aj nôž. Ale to už nie je z
hľadiska etikety stolovania správne. Kto preto chce zachovať
bontón, nech radšej nechá kúsky šalátu, s ktorými si nemôže
poradiť vidličkou nedojedené.“
Táto
nesmierne užitočná rada, ktorá odznela v slovenskom rozhlase
počas horúcich letných dní má enormným spôsobom pobúrila,
pretože je dokonalou ukážkou úzko obmedzeného fixovania vedomia
na jediný, rozumový uhol pohľadu, so stratou schopnosti vidieť
veci v širšom kontexte. A ten širší kontext spočíva v
uvedomení si, že na našej planéte trpí hladom 850 miliónov
ľudí, a z toho vyše 100 miliónov z nich trpí hladom extrémnym.
Z tohto hľadiska sa dobrá rada odborníka na etiketu, odporúčajúca
nechať na tanieri nedojedené zvyšky šalátu, ak ich nemôžeme
zjesť slušne, javí ako neuveriteľná absurdnosť, necitlivosť a
bizarnosť. Ja osobne by som tomuto erudovanému odborníkovi na
etiketu doprial žiť na miestach, kde je hlad a kde by určite po
niekoľkých dňoch zjedol všetko, čo je na tanieri. Ba možno aj
tanier samotný.
Podobne
uletených ľudí, rozumom až smiešne obmedzených vo vzťahu k
etikete, alebo hygiene, bez patričného zohľadnenia širších
súvislostí je samozrejme viac. Spomínam si trebárs na jednu
príhodu, súvisiacu s úzkostlivou čistotnosťou, o ktorej mi
rozprávala moja známa.
Cestovala
vlakom a oproti nej sedel mladý muž. Mladík si vytiahol z tašky
igelitový sáčok a v ňom mal koláč. Opatrne vysunul kúsok
koláča zo sáčka a začal jesť. Ako ho jedol, posúval sáčok
postupne smerom nadol a úzkostlivo dbal, aby sa prstami nedotkol
koláča. Keď ho už takmer dojedol a v sáčku zostal už len
kúsok, ktorý by musel vybrať prstami, odhodil koláč so sáčkom
do koša. Nie však preto, že by mu nechutil, ale preto, že sa už
nedal zjesť absolútne sterilne a hygienicky.
Aj
v tomto prípade by bolo asi užitočné odsunúť dotyčného do
oblastí hladu, kde by s chuťou zjedol koláč, aj keby mu spadol na
zem.
Prečo
ale hovoríme o týchto dvoch príkladoch? V prvom rade preto, že
ide o do neba volajúcu neúctu k práci všetkých, ktorí sa
zaslúžili o to, aby sme si zeleninový šalát, alebo koláč mohli
vôbec kúpiť.
A
v druhom rade preto, že oba príklady sú dokonalou ukážkou
obmedzenosti rozumu, nad ktorým nie je už nič viac, čo by ho
presahovalo. Nič viac, čo by ho preduchovnilo a poľudštilo. Čo
by človeku dalo potrebný nadhľad, a s ním schopnosť poznať
hlúposť svojho počínania.
Je
ale doslova tragické, že oba príklady, ktoré boli uvedené, nie
sú ničím výnimočným. Sú totiž žiaľ pravidlom! Sú štýlom
života, v ktorom ľudia dneška žijú systémovo! Práve preto sme
svedkami mnohých absurdností trebárs v zdravotníctve, v školstve,
v politike, pri vybavovaní na úradoch a v mnohých iných
oblastiach života. Všade tam je jasne badateľná úzkoprsosť
rozumu, ktorá nám v podobe najrozličnejších nezmyslov
znepríjemňuje život.
O
celej veci by v podstate nebolo treba vôbec hovoriť, ak by šlo len
o spomínanú etiketu stolovania, alebo o chorobnú čistotnosť. Je
však doslova tragické, ak sa úplne rovnaká miera obmedzenej
rozumovej hlúposti prejavuje vo vrcholovej politike, v ozbrojených
silách, v policajných zložkách, v riadení štátov, v pohľade
na život a jeho hodnoty, vo vzťahu k prírode a v mnohých iných
veciach.
Áno,
všade tam je jasne badateľná rozumovo racionálna nedostatočnosť.
Všade tam je jasne badateľná úzkoprsosť rozumu, ktorý nič
nepreduchovňuje, nič nepresahuje a nič nepoľudšťuje. A preto je
všade okolo nás toľko úzkoprsosti, obmedzenosti, smiešnosti,
malosti, úbohosti a tragikomiky. Ale aj toľko bezohľadnosti,
chamtivosti, klamstva, nečestnosti, nenávisti a podobne.
Obmedzenosťou rozumu je svet deformovaný práve do takejto podoby.
A
ľudia si na to postupne zvykajú, takže im nakoniec to, čo je
evidentne úbohé, časom ani také úbohé nepripadá. To, čo je
nízke, im časom nepripadá ako nízke. To, čo je obmedzené, im
nepripadá ako obmedzené, to, čo je skazené a zvrhlé, im
nepripadá ako skazené a zvrhlé, a tak ďalej, a tak ďalej.
To
však nie je život, ale živorenie! Živorenie v malosti,
úzkoprsosti, obmedzenosti, tragikomike a smiešnosti zúženého,
rozumového vnímania reality asi takým spôsobom, ako ju vníma kôň
s klapkami na očiach.
Skutoční
ľudia však odmietajú postoj väčšiny, kráčajúcej s klapkami
na očiach! Skutoční ľudia vnímajú, tušia a cítia tragiku
takejto obmedzenosti! Skutoční ľudia sú schopní povzniesť sa
trochu vyššie a pozrieť sa na všetko z nadhľadu. Skutoční
ľudia nedovolia, aby bola živosť ich citu a ducha spútaná
úzkoprsosťou rozumu!
Práve
títo skutoční ľudia sú svetlom sveta a soľou zeme! Jedine ich
možno nazvať ľuďmi, i keď mnohí stoja na týchto pozíciách
nie vedome, ale podvedome. Oni sú baštou ľudskosti, dvíhajúcou
vysoko nahor zástavu živého citu a živého ducha, nespútaného a
nezotročeného úzkoprsosťou rozumu! Ich rozum im slúži a
nezotročuje ich! Ich rozum je preduchovnený a preto má skutočne
ľudský rozmer!
Ľudstvo
dneška je rozštiepené na dva prúdy. Na prúd ducha, citu a
slobody, kráčajúci k výšinám pravého človečenstva, ktorého
rozum stojí v službách ducha. A na prúd, svojim vlastným rozumom
obmedzených a spútaných otrokov, kráčajúcich v úzkoprsej
malosti k vlastnému sebazničeniu.
Sú
to dve cesty, z ktorých jedna vedie k svetlu a druhá to temnoty. Sú
to dve misky váh osudu našej planéty a našej civilizácie, pričom
rozhodne to, čo preváži. Práve dnes sa o tom rozhoduje!
Rozhoduješ o tom aj ty, človeče tým, že sa buď necháš spútať
vlastným rozumom, ktorý ťa bude čoraz viacej osobnostne
obmedzovať bez toho, že by si si to vôbec uvedomoval, alebo sa
naopak staneš osobnosťou, slobodnou v duchu a v cite, aby si sa
prostredníctvom nich povzniesol do výšin. Aby si tak získal
nadhľad nad rozumom, dokázal ho preduchovniť a týmto spôsobom
ovládnuť.
Náš
svet si žiaľ zvolil cestu rozumu. O jej správnosti ho utvrdzujú
stovky technických výdobytkov. Nebadá však, ako je technikou
postupne zotročovaný a ovládaný. Tým je však ovládaný
rozumom, ktorý techniku vytvoril. Rozumom, so všetkými, čoraz
očividnejšie sa prejavujúcimi negatívami, ako je nečestnosť,
vypočítavosť, podlosť, egoizmus, pýcha, konzum, chamtivosť,
karierizmus a chladný, bezohľadný kalkul. Toto všetko sú však
míľniky cesty ku skaze. Cesty k zničeniu a vydrancovaniu zeme, a
tým zároveň k zničeniu celej civilizácie, a možno i celej
planéty.
Ale
našťastie ešte existujú takí, čo sa nestali slepými otrokmi
rozumu, jeho lákadiel a výdobytkov. Je ich málo, ale je šťastím
nášho sveta, že vôbec sú. Keby ich počet narástol, mohlo by to
zvrátiť súčasné smerovanie do záhuby. Ak ale nenarastie, môže
to aspoň obmedziť mieru zrútenia našej civilizácie, ku ktorému
tlačia svet otroci obmedzenosti rozumu.
A
ty, človeče, stojíš uprostred toho diania, a vo svojej slobodnej
vôli rozhoduješ o tom, či sa v slobode svojho ducha a citu, a v
ich postavení na piedestál svojej osobnosti, staneš strojcom
vzostupu civilizácie, alebo či sa v úzkoprsej a úbohej
obmedzenosti vlastným rozumom staneš naopak strojcom jej pádu a
zničenia.
PS.
Ak niekto nevie, čo znamená byť človekom citu, znamená to byť
človekom citlivým. Byť citlivým voči svojmu partnerovi, alebo
partnerke. Byť citlivým voči svojim deťom. Byť citlivým voči
svojim spolupracovníkom, alebo zamestnancom. Byť citlivým voči
svojim pacientom, voči svojim priateľom, voči prírode i voči
zvieratám. Byť citlivým voči nespravodlivosti a voči
nečestnosti. Byť citlivým voči bezohľadnosti a podlosti. Byť
citlivým voči farizejstvu, voči klamstvu i voči manipulácii. To
znamená byť človekom citu! To znamená byť človekom živého
ducha!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre