Skutočnosť,
že ekologické aktivity boli v súvislosti s Gretou Thunberg a
ľuďmi, čo stoja za ňou v značnej miere sprofanované neznamená,
že teraz máme mávnuť nad všetkým rukou tak, ako to mnohí s
radosťou urobili. Zásadný obrat v našom vzťahu k prírode je
potrebný, ale nevedie cestou vyrúbenia nových daní a ďalšieho,
podobného sofistikovaného zarábania na obyčajných ľuďoch pod
zámienkou boja za ekológiu. V skutočnosti však kvôli stále
väčšiemu hromadeniu ziskov tak, ako vždy. Bábkou a nástrojom v
rukách práve tohto typu ľudí sa stala naivná Greta Thunberg.
My
sa však teraz pozrime na ekológiu trošku inak. Nie teda z hľadiska
ziskov, ktoré by sa dali z tohto celosvetového problému vytĺcť,
ale jednoducho kvôli tomu, že je to potrebné.
Našim
sebeckým využívaním zdrojov nad rámec možností našej planéty
sme si privodili letá, v ktorých sa pomaly normálne nedá žiť.
Letá, ktorých dôsledkom je čoraz intenzívnejšie vysušovanie
pôdy, s fatálnymi dôsledkami pre poľnohospodársku produkciu.
Veľkomestské
aglomerácie sú natoľko zamorené rôznymi emisiami, že to má
napríklad len v Bratislave za následok predčasné úmrtie 1500
ľudí ročne. A hoci je v súčasnosti módou, preorientovávať sa
na zdravú výživu, za mnohé choroby, vedúce k úmrtiu, a to najmä
choroby pľúcne a srdcové, môže okrem životosprávy aj kvalita
ovzdušia.
Toto
všetko a ešte mnoho iného je niečím, čo sa každého z nás
bezprostredne dotýka. Treba ale zdôrazniť, že my sami nesieme
svoj vlastný diel viny na tom, čo sa deje. My sami sa o to
pričiňujeme svojim štýlom života.
Ako?
Vražednou uhlíkovou stopou, ktorú za sebou ako jednotlivci
zanechávame. A celkový súčet týchto sebeckých individuálnych
uhlíkových stôp jednotlivcov vedie k vražedným klimatickým
zmenám, dopadajúcimi svojimi vážnymi dôsledkami na nás
všetkých.
Drobné
sebectvá jednotlivých ľudí sa teda zlievajú do jedného
obrovského oceánu sebectva vo vzťahu k prírode a celej našej
planéte, ktorá to už prestáva zvládať. Búri sa a ničivé
dôsledky nášho sebectva nám vrhá naspäť do tváre.
Milióny
ľudí sa totiž nikdy nezamýšľali nad tým, že rôzne výdobytky
techniky, pokroku a pohodlia, autá, lacné letenky, neuveriteľné
plytvanie potravinami pri dovolenkách all inclusive a rôzne iné
veci, ktoré si môžeme dovoliť, pretože na to máme, že súhrn
všetkých týchto vecí sa stáva veličinou, prekračujúcou
možnosti prírody a jej obnoviteľných zdrojov.
Myslieť
však na to, čo sa s prírodou a v prírode deje, a to ešte navyše
v súvislosti so zodpovednosťou našej vlastnej osoby, je pre
väčšinu niečím nereálnym. K vyvodeniu osobnej zodpovednosti u
väčšiny ľudí vôbec nedochádza. Zaujíma ich len konzum a
vysoký životný štandard, ktorý si chcú užiť, hoci len na
dovolenke, ak nemôžu inokedy. Ale to, za akú cenu sa tak deje a
akú uhlíkovú stopu po sebe zanechávajú, ich nezaujíma. To je im
ukradnuté.
Aby
sa zriekli jazdenia autom, leteckých dovoleniek, nových mobilov,
alebo mnohých iných výhod a výdobytkov modernej civilizácie im
pripadá absurdné. Pripadá im to nemysliteľné, pretože oni
predsa žijú len raz, a preto si potrebujú života maximálne užiť.
A to bez ohľadu na to, aké to bude mať dôsledky. Bez ohľadu na
to, čo bude s týmto svetom, keď už budú starí, alebo keď
zomrú. To ich nezaujíma, pretože hlavné je, aby oni sami
vyžmýkali zo života, čo sa len dá.
Takto
ľudia uvažujú a takto jednajú, pretože v ich vnútri vládne len
bezbrehý egoizmus. Vládne v nich slepé klaňanie sa modle ich
vlastného, fyzického „ja“. A práve pohanský kult tejto modly
vlastného, fyzického „ja“, prejavujúci sa bezohľadným
egoizmom, devastuje prírodu na našej planéte a ženie ju ku
kolapsu.
Z
tejto nastúpenej cesty smrti je len jedno jediné východisko. Vo
svete, sužovanom ekologickou krízou a následkami konzumu je len
jediné východisko, spočívajúce v dobrovoľnej askéze a
uskromnení sa. Jediné východisko, ktoré začína u každého
jednotlivého človeka položením otázky: Ako som sa schopný ja
osobne obmedziť a uskromniť do takej miery, aby sa moja osobná
uhlíková stopa stala pre prírodu našej planéty udržateľná?
Jediné východisko spočíva v prijatí osobnej zodpovednosti za to,
čo sa vo vzťahu k prírode okolo nás deje.
Ak
ale ľudia, jednotlivci, túto osobnú zodpovednosť vo vzťahu k
sebe samým nevyvodia, nič sa nezmení a všetko pôjde stále ďalej
tak, ako ide dnes, až do úplnej skazy. Ak sa ľudia, jednotlivci,
neuskromnia vo vzťahu k možnostiam prírody, zničia ju a tým
pádom zničia i seba samých.
Na
tomto mieste by mohli mnohí namietať, že rozhodujúci podiel na
ničení planéty majú najväčší výrobcovia a priemyselné
korporácie. Áno, ale tu si je treba uvedomiť, pre koho vyrábajú!
Kto je spotrebiteľom ich produkcie! Koho nároky, požiadavky a
blahobyt tým uspokojujú! Sú to masy obyčajných ľudí, ktorých
spotrebe je všetka táto nadvýroba určená!
Ako
sa ale uskromniť v dnešnom konzumnom svete, v ktorom chce mať
každý viac a v ktorom výška spotreby a možnosti užiť si sú
vecou spoločenskej prestíže?
V
súčasnosti žijeme v spoločenskej klíme, v ktorej je skromnosť a
dobrovoľné obmedzovanie sa vnímané ako bláznovstvo. Neuvažujúca
konzumná väčšina si však neuvedomuje, že jedine takéto
„bláznovstvo“ je cestou budúcnosti, pretože je pre prírodu
udržateľné, zatiaľ čo dnešná, všeobecne uznávaná cesta
materiálnej a konzumnej prestíže je cestou k vydrancovaniu prírody
a jej zdrojov. Je to cesta do skazy.
Žiaľ,
pre konzumného človeka s jeho konzumnými hodnotami je uskromnenie
nemožné, pretože takéto niečo absolútne protirečí konzumnej
filozofii života, ktorá dnes letí a ku ktorej sú masy ľudí
neustále povzbudzované prostredníctvom médií, a v nich ustavične
zverejňovaných reklám na všetko to, čo ešte musíme mať.
Skutočne
uskromniť sa dokáže iba človek s úplne inou paradigmou myslenia
a celkového pohľadu na svet. Skutočne uskromniť sa dokáže len
človek, ktorý je hodnotovo vzdialený od plytkej, úbohej a
zvrátenej konzumnej filozofie života. Človek, ktorého vedomie je
zamerané úplne iným smerom. Smerom k osobnostnému rastu
prostredníctvom nadobúdania vysokých a ušľachtilých cností!
Smerom k hodnotám Ducha! Smerom k nadobúdaniu skutočnej ľudskej
zrelosti a veľkosti.
Lebo
jedine človek, ktorý kráča týmto smerom, sa stáva tým
najprirodzenejším spôsobom skromným! Lebo jedine človek, ktorý
upriami svoje životné snaženie smerom k osobnostnému nadobúdaniu
hodnôt, ako je spravodlivosť, čestnosť, dobro, ohľaduplnosť,
čistota, ušľachtilosť, ľudskosť a duchovnosť je schopný brať
si od života i od prírody len toľko, koľko skutočne potrebuje,
pretože materiálne užívanie pre neho nie je prioritou. Lebo len
takýto človek sa nepachtí za hodnotami matérie, pretože sa
usiluje o hodnoty ducha, ktoré sú pravým bohatstvom. Sú
bohatstvom, ktoré nám nevezme ani smrť, zatiaľ čo všetko
konzumné a materiálne budeme musieť zanechať na zemi, a na druhý
breh odídeme s prázdnymi rukami, ako žobráci. Ako duchovní
žobráci a ako zločinci, ktorí vo svojej prázdnej honbe za
materiálnymi pôžitkami zločinne zničili vlastnú planétu.
Záver
je teda jednoznačný! Prioritné nadobúdanie hodnôt matérie a
konzumu je cestou do skazy. Do skazy prírody, planéty i osobnosti
človeka, ktorý nakoniec skončí v skaze večného zatratenia.
Naopak,
nadobúdanie hodnôt ducha a hodnôt vysokých a ušľachtilých
cností, z ktorých jednou je i prirodzená skromnosť, je cestou k
udržateľnosti života na našej planéte, a zároveň cestou do
výšin Ducha, kde vládne len šťastie, radosť a mier.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre