Ľudia
dneška sú mimoriadne zaneprázdnení. Veľa pracujú a majú na
starosti veľa vecí, ktoré ledva stíhajú. Ich život je plný
zhonu a stresu až do takej miery, že mnohým sa zdá byť
dvadsaťštyrihodinový deň príliš krátky na to, aby všetko
stihli.
Avšak
na druhej strane, ak je človek schopný pozrieť sa na všetko okolo
seba z určitého nadhľadu uvedomí si, že za ustavičným zhonom a
maximálne vyťaženým životom možno badať akúsi prázdnotu.
Zvláštnu prázdnotu, skrývajúcu sa pod pláštikom tisícok
vecí, ktoré môže človek vlastniť, dosiahnuť a užiť si. V
čomsi to pripomína druhý deň po oslave, naplnenej alkoholom a
bujarou veselosťou, kedy sa ľudia zobúdzajú otrávení, dolámaní
a s bolesťou hlavy.
A
presne rovnako i po divokom zhone materialistického snaženia a
všetkého toho, čo ním možno získať, zostáva na dne duší
ľudí akési ťažko definovateľné, vnútorné nenaplnenie. Ide o
menej, alebo viac intenzívne vyciťovanie toho, že človek po
získaní všetkého, o čo sa snažil, nakoniec predsa len
nedosiahol to, čo si prial. Že to, čo dosiahol, ho akosi
nenaplňuje. Že je to predchnuté akousi trpkou vnútornou pachuťou,
skrývajúcou sa za všetkým tým okázalým, vonkajším
materialistickým leskom.
Keby
boli ľudia úprimní a pozreli sa poctivo do svojho vnútra, museli
by si priznať, že je to práve takto. Aj tí najbohatší to
vnímajú, avšak vo svojom materiálne obmedzenom a hodnotovo
pomýlenom vnímaní života sa to snažia prekryť ešte
intenzívnejším materialistickým snažením dúfajúc, že keď
dosiahnu to, alebo ono, keď dosiahnu, čo ešte nemajú, potom sa
konečne stanú plne šťastní.
Takýmto
spôsobom sa ich snaženie stále stupňuje, avšak očakávané
vnútorné naplnenie neprichádza. Trpkosť nenaplnenia zostáva a
kŕčovitá snaha ľudí uspokojiť tento hlodavý pocit vo svojom
vnútri má vo veľkom, celosvetovom merítku za následok
drancovanie našej planéty, jej nerastných zdrojov, jej prírody,
vody a vzduchu. Má za následok parazitovanie na ľuďoch, v ktorých
mnohí bohatí a mocní vidia len prostriedok k dosiahnutiu
vlastných, egoistických cieľov.
Všetkým,
ktorí takto žijú a sú tak veľmi zaneprázdnení by preto veľmi
prospelo, keby sa chvíľu zastavili. Keby sa na život pozreli z
nadhľadu. Potom by možno pochopili, že idú nesprávnym smerom, a
takýmto spôsobom svoj život iba premrhajú bez toho, že by sa im
niekedy vôbec naplnili ich vnútorné očakávania prežívania
plnohodnotného šťastia.
Lebo
v skutočnosti je všetko úplne inak! Cesta k pravému vnútornému
naplneniu je úplne iná! Poukázal na ňu veľký Učiteľ správneho
života, ktorý sa pri svojom putovaní zastavil u dvoch sestier. U
Marty a Márie. Mária si okamžite sadla k jeho nohám a pozorne
načúvala každému jeho slovu. Marta mala plno práce s obsluhou.
Preto sa sťažovala Učiteľovi na svoju sestru, že ju nechala samu
obsluhovať.
Veľký
Učiteľ však nepridŕžal stránku Marte, ale naopak Márii,
pretože Martu napomenul slovami: „Marta, Marta, staráš sa a
znepokojuješ pre mnohé veci, pričom naozaj potrebné je len jedno.
Mária si vybrala lepší diel, ktorý jej nebude odňatý“.
Tieto
slová veľkého Učiteľa by sme vzhľadom k našej téme mohli
parafrázovať asi takto: Ľudia tohoto sveta, staráte sa a
znepokojujete pre mnohé veci, pričom potrebné je iba jediné.
Ľudia
tohto sveta, namáhavo pracujete, nič nestíhate a žijete v
neustálom zhone, pričom na to jediné a najdôležitejšie
zabúdate. A predsa iba toto jediné je vám schopné dať takú
mieru vnútorného naplnenia, akú nemôžete očakávať od nijakej
z obrovského množstva vecí, za ktorými sa tak ženiete.
Lebo
nech by ste dosiahli čokoľvek, váš duch zostane chudobný.
Zostane prázdny! Zostane zomierajúci hladom a smädom, pretože ho
nie je schopná nasýtiť nijaká z materiálnych hodnôt, o ktoré
sa usilujete.
Nasýtiť
jeho hlad a ukojiť jeho smäd totiž môžete jedine hodnotami Ducha
a Pravdy! Jedine hodnotami dobra, cti, lásky, spravodlivosti a
ľudskosti, o ktoré sa budete usilovať! Jedine hodnotami poznania
skutočnej Pravdy o živote, objasňujúcej človeku kto je, odkiaľ
pochádza a aký má jeho život pravý zmysel. Jedine hodnotami
poznania Pravdy o Stvoriteľovi, o jeho Vôli a jeho Zákonoch, ktoré
hýbu stvorením, a ktorých účinkom podlieha nie len každý náš
čin a každé naše slovo, ale i každá naša myšlienka a každý
náš cit.
O
toto sa máš človeče snažiť, pretože toto je tým
najdôležitejším a najpotrebnejším! Ak týmto smerom zameriaš
všetko svoje životné snaženie, veľmi rýchlo dosiahneš
vnútorného pokoja a naplnenia, po ktorom tak túžiš.
A
vedz, že ani dostatok všetkého toho, čo pre svoj materiálny
život potrebuješ, ti nebude chýbať. Lebo tomu, kto sa usiluje o
to najpotrebnejšie a najdôležitejšie, sa všetkého ostatného,
čo potrebuje pridá. Bude mať dostatok všetkého, aby mohol
dôstojne žiť, i keď to neznamená, že bude žiť v nadbytku.
Človeče,
spamätaj sa už konečne a prestaň sa hnať nesprávnou cestou
čisto pozemskej snahy o uspokojovanie svojich materiálnych potrieb,
pretože je to cesta falošná, ktorá ťa nikdy vnútorne nenaplní.
Je to cesta, ktorá je nešťastím pre našu planétu. Je to cesta
bezúčelne premrhaných životov miliárd ľudí. Je to cesta
nešťastia a skazy. Skazy tvojej osobnej i celej našej Zeme!
Spamätaj
sa preto človeče a vykroč správnou cestou! Cestou ducha a jeho
hodnôt! Cestou Pravdy! Pravdy o živote, o človeku i o
Stvoriteľovi! Toto je potrebné! Lebo ak toto nemáš, o toto
neusiluješ a toto nedosiahneš, nie si v skutočnosti ničím, aj
keby si bol tým najväčším boháčom. A preto ťa nakoniec ničota
tvojej osobnosti, prázdnota tvojej duše a žobrácka chudoba tvojho
ducha stiahnu do ničoty. Do ničoty, znamenajúcej zánik tvojej
ničotnej osobnosti, ktorú priviedlo k záhube bezduché kráčanie
po falošnej ceste uspokojovania jedine vlastných materiálnych
potrieb.
Lebo
hľa, požehnanie všemocného Vládcu všetkých svetov sa vznáša
nad tými, ktorí sa snažia kráčať cestou ducha!
Avšak
jeho hnev bude biť všetkých tých, ktorí kvôli uspokojovaniu
svojich hmotných potrieb zabudli na potreby vlastného ducha!
A
vy všetci, ktorí už ani nevnímate onú trpkú pachuť vo vašom
vnútri, skrývajúcu sa za bezduchým materiálnym snažením, a
tieto slová sú vám iba na smiech, ste už teraz stratení, pretože
ste duchovne mŕtvi.
Lebo
vedz človeče, že ak si ty sám odvrhol Stvoriteľa ako
nepotrebného, odvrhne nakoniec aj on teba! Rovnako, ako sa ty
staviaš k Nemu, sa aj On postaví k tebe! Tak bude učinené zadosť
Spravodlivosti Pána, na základe ktorej každý napokon pre seba
zožne to, čo sám zasieval.
Nešťastný
človeče vedz, že čas sa napĺňa a tvoj život bez Pána
predznamenáva stratu existencie tvojho bytia. Tvoj život, akokoľvek
konzumne a materiálne bohatý, ale bez Pána, je v skutočnosti iba
tragickou stratenou existenciou, bez akejkoľvek budúcnosti.
Zmeň
to, ty nešťastný človeče, kým ešte nie je definitívne
neskoro! Hodnotovo sa obroď, aby si nemusel zahynúť naveky!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre