Nedávno
som si vypočul rozhlasovú reláciu, v ktorej sa redaktorka
rozprávala s mladým manželským párom. Boli to evanjelickí kňazi
a hovorili o rôznych témach. Na záver im bola položená otázka,
čo odporúčajú ľuďom, keď sa ich pýtajú na utrpenie. Keď im
kladú otázku, prečo trpia?
Slova
sa chopil mladý kňaz, no a práve v reakcii na jeho odpoveď, ktorá
sa mi javila ako nedostatočná, vznikla potreba napísať tento
text. Veľmi ma totiž zarazilo, že napriek jeho teologickému
vzdelaniu a každodennej praxi s ľuďmi, nedokázal odpovedať s
vecnou jasnosťou a jeho odpoveď vyznela tápavo.
Začal
slovami, že daná problematika je veľmi široká. Je to síce do
určitej miery pravda, ale ten, kto odpoveď pozná, je ju schopný
ozrejmiť vo vecnej stručnosti.
Existujú
tri príčiny vzniku utrpenia. V prvom rade je to dôsledok nášho
vlastného, nesprávneho a zlého jednania. Jednania, ktoré sme
učinili v nedávnej, alebo dávnejšej minulosti.
Tento
druh utrpenia ku nám prichádza na základe zákona spätného
účinku. Ide o zákon akcie a reakcie. Akého druhu bola teda v
minulosti naša akcia, takého druhu bude po nejakom čase
zodpovedajúca reakcia. Alebo inak povedané, čo sme si svojim
nesprávnym a zlým jednaním v minulosti zasiali, to po nejakom čase
nevyhnutne zožneme.
Aby
mohol človek siať iba dobro a tým pádom iba dobro žať, bol mu
ukázaný model optimálneho správania v živote, podľa ktorého ak
sa riadi, nemusí sa obávať ničoho zlého. Tento model, alebo
tieto pravidlá sa nachádzajú v Desatore prikázaní a v Ježišovom
učení. Ak teda človek v tomto zmysle uvažuje a koná, zákon
spätného pôsobenia mu musí nevyhnutne priniesť iba dobro a
šťastie. Práve kvôli tomu boli ľuďom zhora tieto usmernenia
sprostredkované.
Ak
ale tieto usmernenia ignorujeme, sejeme čosi nedobré, čo nám v
zákone spätného pôsobenia nevyhnutne prinesie bolesť a utrpenie.
Podľa
môjho osobného názoru je asi 70 percent utrpenia, ktoré musia
ľudia znášať, práve utrpenie tohto druhu. Jeho dôsledky musíme
pokorne prijať a pretrpieť, pretože sme si to spôsobili sami.
Pretože za zlo, ktoré sme kedysi vykonali, sami žneme zlo. Tým je
učinené zadosť veľkej Spravodlivosti Pána, na základe ktorej
budeme musieť vlastným utrpením až do posledného haliera
zaplatiť za to, čo zlého a nesprávneho sme v minulosti vykonali.
Kto zlorečí na tento druh utrpenia a nechce sa s ním zmieriť,
zlorečí a spiera sa veľkej Spravodlivosti Pána, čím ale opäť
seje len čosi zlé, za čo môže v budúcnosti s istotou očakávať
zlú žatvu.
Keď
kedysi Pán Ježiš riekol, že ak nás udrú po ľavom líci, máme
nastaviť aj pravé, nehovoril o ničom inom, ako o účinkoch zákona
spätného pôsobenia. Hovoril o tom, že ak sme konfrontovaní s
týmto druhom našej sejby, máme utrpeniu nastaviť svoju tvár a
pokorne prijať to, čo ku nám v neomylnej Spravodlivosti Pána
prichádza, aby sme tým zaplatili za naše predchádzajúce
pochybenia.
Ak
to takto zrelo príjmeme, a teda nastavíme úderu osudu svoju tvár,
zmažeme jednu z našich minulých vín, pretože sme za ňu
zaplatili vlastným utrpením.
Ak
ale zlorečíme na prichádzajúce utrpenie i na Stvoriteľa, ak
pokorne nenastavíme svoju tvár úderu osudu a nepríjmeme ho, vinu
si neodpykáme, ale ešte navŕšime. A v budúcnosti na nás všetko
dopadne v dvojnásobnej miere.
Toľko
teda k prvej príčine utrpenia, ktorá je príčinou hlavnou.
Ostatné dve príčiny sú už len okrajové.
Druhý
dôvod toho, prečo prežívame utrpenie spočíva v tom, že ľudia
majú slobodnú vôľu. Preto sa môžu slobodne rozhodovať, ako sa
budú k iným správať. A oni sa žiaľ často správajú nečestne,
nezodpovedne, bezohľadne, podlo, nespravodlivo, bezcharakterne, a
tak ďalej, a tak ďalej. Takýmto spôsobom však, zo svojej
vlastnej slobodnej vôle, spôsobujú zlo a utrpenie iným ľuďom,
ktorí si to nezaslúžia. Toto je utrpenie, voči ktorému sa máme
právo postaviť, aby sme ho nemuseli znášať, pretože povstáva
len zo svojvôle iných ľudí. A tí si musia uvedomiť, že nemôžu
zraňovať iných.
Tu
je ale treba zvlášť zdôrazniť, že Pán Ježiš hovoril vo
svojich slovách o nastavení druhého líca o utrpení, ako o
dôsledku za naše vlastné predchádzajúce jednanie. Túto príčinu
utrpenia považoval za ťažiskovú. Za tak ťažiskovú, že sa o
ničom inom ani nezmieňoval.
A
vskutku je to tak, pretože aj keď si myslíme, že nám trebárs
niekto ubližuje nezaslúžene, z jeho vlastnej slobodnej vôle,
všetko je dokonalými zákonmi univerza riadené tak, že nie je
vôbec náhoda, s akými ľuďmi prichádzame denne do kontaktu. Že
práve prostredníctvom nich máme prežiť niečo nepríjemného, čo
sme niekdy v minulosti my sami spôsobili druhým.
Inými
slovami povedané, pri všetkom, čo nás stretá, by sme sa v prvom
rade mali naučiť prijímať eventualitu našej vlastnej viny,
ktorej nepríjemné dôsledky práve žneme. Lebo žiaľ, v tomto
smere platí pravý opak, spočívajúci v tom, že človek je
zvyknutý hľadať príčinu všetkého zla v iných a len málokedy
sám v sebe. Avšak práve na eventualitu našej vlastnej viny by sme
sa mali zamerať v prvom rade. Tak, ako nám to odporučil Kristus.
No
a tretia príčina utrpenia býva skutočne výnimočná, pretože
postihuje najmä ľudí už takmer duchovne zrelých. Utrpenie, ktoré
musia znášať, je im predkladané preto, aby jeho prekonávaním
dozrievala ich osobnosť a spevnela v oceľ. Lebo presne tak, ako sa
oceľ kalí v ohni, osobnosť človeka sa kalí v utrpení. Z ohňa
utrpenia a nepríjemností napokon vychádza silná osobnosť, ktorej
duchovná zrelosť, cnosti, ušľachtilosť a ľudská veľkosť sú
schopné odolávať všetkému a nikdy nezakolíšu.
A
toto môže a má byť inšpiráciou pre všetkých vo vzťahu k
nášmu utrpeniu. Aj keď je pre väčšinu z nás nevyhnutným
spätným účinkom nášho vlastného, nesprávneho predchádzajúceho
jednania, prijímajme ho vzmužilo a snažme sa v ňom obstáť so
cťou. Berme ho ako popud k tomu, aby sme sa ešte intenzívnejšie
upli k cnostiam a ušľachtilosti. Aby sme sa ešte intenzívnejšie
upli k pravidlám Desatora a k životu v súlade s Ježišovým
učením. Lebo utrpenie k nám prichádza práve preto, že toto
zanedbávame. Našim zrelým vysporiadaním sa s utrpením však
môžeme vymazať všetky naše viny. Môžeme sa tak oslobodiť a
vybieliť rúcho svojej duše od všetkých vín.
Tomu
ale, čomu sa nie je možné na zemi vyhnúť je utrpenie,
spôsobované zo slobodnej vôle iných ľudí, a tiež utrpenie, ako
výzva a skúška, ktorými bude sporadicky preverovaná sila našej
osobnosti.
Ak
však stojí človek v týchto veciach vedome, čiže vie o čo tu
ide, prekoná ich zrelo a so cťou. Preto stojme odteraz vedome vo
vzťahu k prichádzajúcemu utrpeniu, aby sa pre nás nestalo cestou
k ďalšej vine a k ďalšiemu utrpeniu, ale naopak, cestou k
slobode, sile a zrelosti ducha.
Ak
ale na nás utrpenie až príliš ťažko doľahne, môžeme sa
obrátiť k Pánovi s prosbou o pomoc. Neprosme však, aby od nás
bolo odňaté, ale aby sme dostali silu ho zvládnuť. A sila k tomu,
aby sme všetko zvládli, nám bude zhora darovaná.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre