Ak
si máme povedať niečo, čo sa bude tým najzásadnejším spôsobom
dotýkať poznania samotnej podstaty Stvoriteľa, je sa treba
nevyhnutne zmieniť o jeho Trojjedinosti.
Trojjedinosť
Pána všetkých svetov je vo svojej pravej podstate čímsi, čo nám
navždy zostane nepochopiteľné, pretože Najvyšší vo svojej
Trojjedinosti stojí vysoko nad stvorením, kam vo svojej chápavosti
nie je schopné dosiahnuť vedomie žiadneho tvora, žijúceho vo
vnútri stvorenia.
Napriek
tomu predsa len môžeme Trojjedinosť Pána aspoň do určitej miery
chápať a porozumieť jej. Ale samozrejme, iba sprostredkovane,
čiže vo forme, akou sa premieta dolu do stvorenia. Čiže vo forme,
v akej je vyžarovaná zhora, od Stvoriteľa nadol, do stvorenia.
Trojjedinosť
Pána sa premieta do stvorenia prostredníctvom troch základných
princípov. Prostredníctvom troch pilierov, na ktorých celé
stvorenie stojí. Sú nimi Láska, Spravodlivosť a Čistota!
Ide
o tri princípy, pôsobiace ako jeden, pretože v každom jednotlivom
z nich sú organicky prítomné ďalšie dva. Znamená to teda, že v
Láske je zároveň prítomná Spravodlivosť a Čistota. V
Spravodlivosti je prítomná Láska a Čistota. No a v Čistote je
prítomná Láska a Spravodlivosť.
Aby
sme tento odraz Trojjedinosti Najvyššieho, prejavujúci sa vo
stvorení lepšie pochopili, povedzme si niečo viac o každom z jeho
jednotlivých princípov osobitne.
Začnime
Láskou. Láska je v kresťanstve vnímaná, ako niečo samojediné.
Ako niečo dominantné, vyjadrené slovami: Boh je Láska.
Vnímanie
Stvoriteľa dominantne len ako Lásky však robí kresťanstvo
ochudobneným, pretože na základe vyžarovania Trojjedinosti Pána
do stvorenia je jeho Láska pevne prepojená so Spravodlivosťou a
Čistotou. Je s nimi tak pevne spojená, že vzájomne tvoria
nerozdielnu jednotu.
Ak
ale Láska nie je vnímaná takýmto spôsobom, ide žiaľ o lásku
falošnú, skreslenú a nepravú. Aby sme si to celé lepšie
objasnili, uveďme konkrétny príklad. Trebárs výchovu detí.
Okrem nevyhnutnej lásky musí byť pri nej v rovnakej miere činným
aj princíp spravodlivosti.
V
tejto súvislosti si spomínam na slová jedného staršieho pána,
reagujúceho na súčasný systém výchovy detí. Reagujúceho na
to, že sa im takmer všetko dovoľuje a že trebárs pri konfliktnom
správaní dieťaťa v škole, rodičia vystupujú proti učiteľovi
namiesto toho, aby si spravili poriadok so svojou ratolesťou, ktorá
sa nevie spratať do kože.
Onen
starý pán povedal asi toľko: „Mňa môj otec bil. Ale nie preto,
že by ma nemal rád. Naopak, práve preto, že ma mal rád a chcel
zo mňa niečo mať“. Ak by sme tieto slová starého pána mali
parafrázovať v rámci našej témy o Trojjedinosti, zneli by asi
takto: „Otec ma mal rád (hodnota lásky), a preto na mne
rukolapným spôsobom uplatňoval hodnotu spravodlivosti, aby zo mňa
vyrástol hodnotný človek.“
Nie
je samozrejme mojim zámerom nabádať rodičov, aby svoje deti bili,
ale rozhodne je ich treba nabádať k tomu, aby pri svojej výchove
oveľa razantnejšie zohľadňovali aj princíp spravodlivosti. Ten
musí s ich láskou tvoriť jednotu, ak chcú svoje deti správne
vychovať.
Toľko
k princípu Lásky a teraz sa bližšie pozrime na princíp
Spravodlivosti. Snáď najočividnejším a najrukolapnejším
svedectvom fungovania princípu spravodlivosti vo stvorení sú
choroby, ale v konečnom dôsledku i mnohé iné tragédie a
nešťastia.
Pri
chorobách to napríklad funguje tak, že ak človek, najmä
vnútorne, dlhodobo vybočuje zo štandardov harmónie, stanovenej
zákonmi univerza na ľudskú bytosť, jeho vnútorný odklon od
tejto harmónie sa napokon somatizuje a zhmotňuje do vonkajšej
podoby nejakej konkrétnej choroby.
Úlohou
každej choroby je v prvom rade zastaviť človeka v jeho nesprávnom
myslení a štýle života. Každá choroba, a ak je vážna o to
viac, nás teda zväčša vždy zastaví v našich zabehaných
návykoch a donúti nás zamyslieť sa. Zamyslieť sa nad sebou
samými, nad životom ako takým a nad jeho hodnotami. No a v druhom
rade je nám schopná ukázať, ak skúmame jej duchovné príčiny,
čím konkrétne sa odkláňame od harmónie, požadovanej univerzom
od človeka. Choroba nám to umožní poznať, a na základe poznania
jej duchovnej príčiny sme potom schopní zapracovať na jej
odstránení.
Ak
si opäť pripomenieme slová onoho starého pána, ktorý hovoril,
že ho jeho otec bil, tak platia aj v tomto prípade. Aj choroby a
iné nešťastia sú údery, ktoré dostávame.
Ale
pozor! Nebije nás nimi Pán! Údery choroby a osudu sú iba
nevyhnutnými a zákonitými dôsledkami nášho vlastného,
predchádzajúceho nesprávneho jednania. Údermi choroby a osudu sa
bijeme my sami a dostávame ich preto, aby sme sa zastavili a
spamätali. Aby sme pochopili, kde robíme chyby a snažili sa ich
napraviť.
V
chorobách a iných osudových nešťastiach je teda jasne badateľný
nekompromisný princíp vyššej Spravodlivosti, a tá na nás dopadá
v odvetných úderoch zákona spätného pôsobenia.
Avšak
v týchto odvetných úderoch osudu je zároveň jasne badateľný aj
princíp Lásky, ktorá nechce, aby sme stratili celé svoje bytie a
skončili v duchovnom zatratení, ale ktorá nás, hoci aj za cenu
choroby a úderov osudu, chce zastaviť v našom nesprávnom
smerovaní a priviesť na pravú cestu.
Na
základe tohto všetkého môžeme jasne vidieť, ako sú princípy
lásky a spravodlivosti vzájomne hlboko a neoddeliteľne prepojené.
A v takomto hlbokom vzájomnom prepojení sa ich preto máme snažiť
uplatňovať aj v našom každodennom živote.
A
teraz si povedzme niečo o Čistote. O Čistote nepoškvrnenej,
krištáľovo chladivej a čírej. O Čistote, ktorá je matkou
všetkých cností, pretože práve z nej, ako zo základnej
platformy bytia, vyrastajú ako prvé dva vzácne kvety. Kvet Lásky
a kvet Spravodlivosti. A samozrejme, okrem nich aj všetky ostatné,
vysoké a vznešené cnosti.
Pochopenie
hlbokého vzájomného prepojenia Trojjedinosti Čistoty, Lásky a
Spravodlivosti si môžeme priblížiť aj na základe toho, že
poznanie princípu Spravodlivosti bolo ľuďom darované v Starom
Zákone. Poznanie princípu Lásky nám bolo darované v Novom
Zákone. No a poznanie, a akoby konečné zastrešenie celej
Trojjedinosti môžeme nájsť vo významnom, duchovno filozofickom
diele „Vo Svetle Pravdy“, ktoré hneď vo svojom úvode kladie
dôraz predovšetkým na Čistou. To sa vo vzťahu k ľuďom premieta
do slov: „Udržujte krb svojich myšlienok čistý! Lebo jedine tým
založíte mier a budete šťastní!“
Znamená
to teda, že každý človek, ktorý sa vedome snaží o zachovávanie
čistoty a ušľachtilosti svojho vnútorného života, sa dostáva
do súladu s univerzálnym princípom Čistoty, prúdiacej do
stvorenia z vyžarovania Trojjedinosti Najvyššieho. A čistota
vnútra takto vedome sa snažiaceho človeka potom automaticky
prinesie svoje prvé nádherné plody v podobe lásky a
spravodlivosti. A napokon aj v podobe všetkých ostatných,
ušľachtilých, vznešených a vysokých cností.
V
kresťanských chrámoch je možno často vidieť symbolické
vyjadrenie Trojjedinosti Pána v podobe trojuholníka. Z neho
vychádzajú lúče a vo vnútri neho sa nachádza oko.
Spodné
dva uhly tohto trojuholníka symbolizujú princíp Lásky a princíp
Spravodlivosti. No a jeho horný uhol symbolizuje princíp Čistoty,
ktorý to všetko zastrešuje. Princíp Čistoty, ako vrchol všetkého
a ako východiskový bod celého bytia. A tento princíp Čistoty má
nájsť odraz v každom z nás v podobe našej vážnej snahy o
zachovávanie čistoty svojho vnútorného života. Svojho cítenia a
myslenia, pretože z nich automaticky vyvstáva všetko ostatné.
Slovný prejav i vonkajšie a viditeľné činy, ktoré sú odrazom
nášho čistého vnútra.
Lebo
dobrý strom prináša dobré ovocie a zlý strom zlé ovocie. Dobrý
strom je náš čistý a ušľachtilý vnútorný život, ktorý
prináša svoje dobré ovocie v podobe nášho dobrého,
spravodlivého a láskavého jednania. Zlý strom je náš nečistý
a neušľachtilý vnútorný život, ktorý prináša svoje zlé
ovocie v podobe nášho nedobrého, nespravodlivého a neláskavého
jednania. Príde však čas, kedy budú všetky zlé stromy vyťaté
a spálené v ohni, aby už viac nemohli prinášať svoje zlé
ovocie, a aby vo stvorení zavládla už len krištáľovo číra
Čistota.
Na
záver si teda stručne zhrňme znalosť o Trojjedinosti Najvyššieho,
transformovanú do stvorenia v podobe neoddeliteľnej jednoty
princípov Lásky, Spravodlivosti a Čistoty.
Každý
človek, ktorý žije vo stvorení a chce kráčať ku svojmu Pánovi,
sa k nemu môže blížiť jedine prostredníctvom rozvíjania troch
najelementárnejších cností. A to cnosti Lásky, cnosti
Spravodlivosti a cnosti Čistoty. A tieto tri cnosti v ňom musia
dosiahnuť vzájomnej jednoty.
Lebo
láska bez čistoty je vždy len rôzna miera nemravnosti a
zvrhlosti. A láska bez spravodlivosti je slabošská, zmäkčilá a
sladkastá.
Spravodlivosť
bez lásky je zase krutá, tvrdá a bezohľadná. A spravodlivosť
bez čistoty je len ilúziou spravodlivosti. Je len karikatúrou
spravodlivosti.
A
čistota, pravá a skutočná je len taká, z ktorej úplne organicky
a prirodzene vyrastajú všetky cnosti. Lebo čistota je matkou
cností! Prvými je láska a spravodlivosť, a po nich nasledujú
všetky ostatné.
V
minulosti si mnohé cirkvi mysleli, že jedine ony majú pravú
vieru. A mnohé si to myslia dodnes. V takomto názore sa však
skrýva malosť, pretože v skutočnom bytí, a nakoniec i pred
bránami kráľovstva nebeského, nie je vôbec rozhodujúce, či je
niekto katolíkom, evanjeliom, budhistom, moslimom, alebo niekým
iným. V skutočnosti je rozhodujúca iba miera našej
spravodlivosti, lásky a čistoty, ktorú nesieme vo svojom vnútri,
vo svojich srdciach a vo svojich dušiach. V skutočnosti je
rozhodujúca iba miera lásky, spravodlivosti a čistoty, ktorú sme
boli schopní reálne preukázať vo vzťahu k našim blížnym.
Jedine toto je rozhodujúce a všetko ostatné je nepodstatné a
podružné. Jedine na tomto základe preto treba žiť, myslieť,
cítiť a jednať, pretože jedine toto je základ pravý a pevný,
ktorý odolá, zatiaľ čo všetko ostatné sa musí zrútiť.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre