Nie! Nie sme toľkokrát ľuďmi, koľko rečí ovládame!

V rozhlase bývajú často rozhovory s mnohými šikovnými mladými ľuďmi, ktorí sa dokázali úspešne presadiť v zahraničí. Bránou k úspechu sa im okrem iného samozrejme stala ich znalosť reči, ba dokonca znalosť viacerých cudzích jazykov.

Na prvý pohľad sa teda naozaj zdá, akoby to potvrdzovalo známe slová: koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Toto úslovie je však v skutočnosti zavádzajúce a nepravdivé! Koľko jazykov totiž vieš, toľkokrát nie si vôbec človekom! Toľkokrát sa len zväčšujú tvoje možnosti a príležitosti uplatniť sa. Toľkokrát sa ale človekom vôbec nestávaš, pretože pravými ľuďmi sa stávame prostredníctvom niečoho úplne iného, v čom množstvo zvládnutých jazykov vôbec nerozhoduje.

Ako sa teda môžeme stať naozaj ľuďmi?

Dosiahnutie plnosti nášho človečenstva je spojené s našim najvnútornejším jadrom. Je spojené s najhlbšou podstatou našej osobnosti, ktorá je duchovná.

Byť človekom znamená plné stotožnenie sa so svojou najvnútornejšou podstatou. Byť človekom je spojené s duchovným precitnutím. Je to spojené s duchovným obrodením a s duchovným znovuzrodením.

Čo to znamená?

Zanemená to, že vedomie a seba uvedomenie väčšiny ľudských, bytostí žijúcich na zemi, je vymedzené iba materiálnou realitou. Čiže tým vonkajším, hmatateľným, fyzickým a reálnym, čo vidíme okolo seba. To sú hranice, v ktorých sa pohybuje myslenie, cítenie a vedomie väčšiny.

A tejto, čisto materiálnej orientácii, potom plne zodpovedá i hierarchia hodnôt, ktoré ľudia uznávajú a o ktoré sa usilujú. Sú to hodnoty peňazí, majetkov, moci, slávy, úspechu, kariéry, konzumu a užívania si.

Honba za materiálnymi hodnotami a ich nadobúdanie vyvoláva v spoločnosti i na celom svete mnoho zla v podobe chamtivosti, bezohľadnosti, nečestnosti, sebectva, podvodu, klamstva, zvrhlosti, nečistoty, nemravnosti, závisti, násilia, agresivity, a tak ďalej, a tak ďalej. Dôsledkom toho sú konflikty a napätie medzi jednotlivcami i medzi národmi. Dôsledkom toho sú neustále vzájomné pnutia, krízy, vojny, ale aj bezohľadné drancovanie prírodných zdrojov našej planéty.

Všetky tieto negatívne skutočnosti má na svedomí jedine vedomie človeka, vtesnané iba do hraníc materiálnej reality. Takýmto spôsobom obmedzené bytosti totiž ešte vôbec nie sú ľuďmi, čo svojim konaním a svojimi hodnotami aj reálne potvrdzujú. Nepreberné množstvo existencie zla okolo nás teda zjavne potvrdzuje, že takéto, matériou obmedzené bytosti, sú ešte na míle vzdialené od skutočnej veľkosti a vznešenosti naplnenia vlastného človečenstva.

Lebo človek ako taký, čiže jeho najvnútornejšie jadro a jeho skutočná podstata, pochádza z ríše Ducha, a preto je duchovný. A táto naša najvnútornejšia podstata sa v nás neustále ozýva v podobe hlasu svedomia, ktorý sa nás snaží usmerňovať iba na cesty dobra. Iba na cesty spravodlivosti, cti, ohľaduplnosti, láskavosti, dobroprajnosti, nezištnosti, ušľachtilosti, čistoty a ľudskosti.

Znovuzrodenie a precitnutie v duchu teda znamená preorientovanie sa na tieto hodnoty, ktoré sú hodnotami ducha. Jedine ten, kto dospeje až k tejto méte, jedine ten sa môže stať skutočne človekom, ktorý, verný svojej duchovnej podstate, uprednostňuje vo svojom živote hodnoty dobra, cti a spravodlivosti, a stavia ich nad hodnoty matérie, ktoré sú pre neho až na druhom mieste.

Toto je duchovné precitnutie! Toto je duchovné obrodenie! Toto je duchovné znovuzrodenie! V tomto spočíva nadobudnutie pravého človečenstva!

Z dočasnosti, z obmedzenosti, z pominuteľnosti a z prachu hmoty zrazu povstáva večná, nezničiteľná a vznešená, skutočná veľkosť človeka! Z pôvodnej, nízkej bytosti, ktorej vedomie je ohraničené iba materiálnou realitou podobne, ako vedomie kuraťa, nachádzajúceho sa vo vajci, sa zrazu rodí nový človek. Rozrušuje škrupinu obmedzenia hmotnosti, jeho vedomie sa oslobodzuje z jej väzieb a spája sa s novou, vyššou realitou. S realitou večného Ducha a jeho hodnôt!

Rodí sa nový človek! Človek čestný, spravodlivý láskavý a čistý! Človek, schopný budovať harmóniu a mier! Človek, schopný zveľaďovať a chrániť prostredie, v ktorom žije! Rodí sa skutočný a pravý človek, ktorý odhadzuje egoisticky materiálne „ja“ a „mne“, a nahradzuje to veľkým, všeobsiahlym „my“ a „nám“. Rodí sa nový človek, ktorý vnútorne vzhliada k Výšinám a k východisku a zdroju všetkého bytia, ktorým je veľký a vznešený Stvoriteľ všetkého.

Toto je skutočný človek! Toto je človek budúcnosti! Toto je človek ducha, ktorý dosiahol veľkosti vlastného človečenstva a svojej pravej ľudskej hodnoty! Takýmito ľuďmi sa máme stať! Toto by sa malo vyučovať na školách! K tomuto by mali byť vedené naše deti! Poznanie týchto skutočností by malo byť každému jednotlivcovi od malička vštepované, aby sa mohol čo najskôr vydať na cestu nadobúdania duchovnej zrelosti, na ktorej dosiahne naplnenia veľkosti vlastného človečenstva.

Lebo ak toto nedosiahne, v skutočnosti nemá absolútne nič, ani keby obsiahol všetky znalosti sveta a získal všetky jeho poklady. Nemá nič, pretože ho v jeho nehotovej podobe ešte nemožno vôbec považovať za plnohodnotného človeka. Lebo skutočne plnohodnotným je len človek ducha, s tomu zodpovedajúcou hierarchiou hodnôt a nikto iný.

V súčasnosti jestvuje na našej planéte len veľmi málo skutočných ľudí. Existuje však značný počet tých, ktorí sú na správnej ceste a usilujú sa o dosiahnutie pravého človečenstva. Väčšina však žiaľ, spí hlbokým spánkom ducha, uväznená svojim vedomím v škrupine materiálnej reality, ako kura, ktoré sa nie je schopné oslobodiť von z vajca.

A samotný Kristus bol v definícii týchto skutočností ešte oveľa radikálnejší, pretože ľudí s matériou obmedzeným vedomím nazval mŕtvymi, ktorí majú byť ponechaní svojmu osudu. Osudu duchovnej mŕtvoly, ktorá bude nakoniec definitívne zničená v konečnom zániku iba dočasne oživenej hmoty.

Lebo hmota a všetko, čo je s ňou spojené a na ňu hodnotovo naviazané, je odsúdená k zániku. Iba to, čo smeruje k Duchu a k jeho večným, nezničiteľným hodnotám, môže pretrvať naveky. A aj na veky pretrvá!

PS. Žiaľ, znalosť cudzej reči a odchod do zahraničia v drvivej väčšine vôbec nesúvisí s rozvojom a dosahovaním hodnôt pravej ľudskosti. Znamená to len intenzívnejšie a hlbšie prepojenie s matériou a jej možnosťami, ktoré sú na západ od nás väčšie. Znamená to len oveľa väčšie upnutie sa na tieto hodnoty a ich dosahovanie, čo človeka beznádejne vzďaľuje, a nakoniec úplne odrezáva od pravdy Ducha. A preto taký človek, hoci si žije v dostatku a v blahobyte, je v skutočnosti už mŕtvy. Je mŕtvy duchovne, čo je oveľa strašnejšie, než keby zomrel fyzicky, pretože je mŕtvy pre skutočné a pravé hodnoty Ducha. A tým i pre skutočný život, ktorý je jedine v Duchu.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.