Všetko,
čo sa deje okolo nás, nám chce niečo povedať. Chce nás niečomu
naučiť. Chce, aby sme niečo pochopili. No a takýmto posolstvom je
aj súčasná koronavírusová kríza. Skúsme sa preto pozrieť na
to, k čomu nás chce dotlačiť. Lebo celosvetová dôraznosť, s
akou sa tak deje, si nevyhnutne vyžaduje naše plné pochopenie
situácie.
V
prvom rade si je treba uvedomiť, že žijeme v univerze, v ktorom
pôsobí vyššia Moc. Ide o Inteligenciu, ktorá usmerňuje vesmírne
dianie celkom konkrétnym smerom. Smerom k stále vyššiemu rozvoju.
K rozvoju ducha a pravých, vysokých, vznešených a ušľachtilých
hodnôt. A všetko jestvujúce musí týmto vytýčením smerom
kráčať, pretože nie je schopné trvalo sa priečiť Vôli vyššej
Moci. Musí týmto smerom kráčať, či už chce, alebo nechce.
Dobrovoľne, alebo nasilu. Z tohto uhla pohľadu sa treba dívať aj
na súčasné dianie.
Prvým
posolstvom, ktoré máme všetci pochopiť, je posolstvo pokory.
Dostávame školou a tvrdú lekciu pokory!
Ľudstvo
zabudlo na Stvoriteľa a jeho zákony. Žije si samo pre seba a v
rámci svojich vlastných zákonov a priorít. Ľudstvo zabudlo na
Vôľu vyššej Moci, ktorú by malo vo stvorení napĺňať, a tak
sa duchovne, morálne a mravne rozvíjať. Ľudstvo sa domnieva, že
si vystačí samo so svojou ekonomikou, technikou, konzumom a
materialistickým ponímaním života.
A
zrazu príde niečo, čo zásadným spôsobom otrasie všetkým, čo
doteraz tak uspokojivo fungovalo! Zrazu príde niečo, čo doslova
zmrazí a na maximálnu mieru utlmí všetko doterajšie ľudské
snaženie! Zrazu ľudstvo, jednotlivé národy i jednotlivci do hĺbky
duše prežívajú svoju krehkosť a zraniteľnosť! Zrazu prichádza
pochopenie, že napriek všetkému, čo moderný svet dokázal, môže
byť behom pár dní položený, alebo doslova zrazený na kolená!
Na
základe všetkých týchto skutočností, ktoré nie sú výplodom
fantázie, ale sa v súčasnosti reálne dejú, musia ľudia na
vlastnej koži prežívať, že predsa len existuje „Čosi“, čo
nás vždy presahovalo a bude presahovať. „Čosi“, čo je
silnejšie ako všetko ostatné, a my to musíme rešpektovať a
podriadiť sa tomu.
To,
čo teda majú ľudia ako prvé pochopiť v súvislosti so súčasnou
koronavírusovou krízou je realita existencie vyššej Moci, ktorá
nás presahuje. Ľudia majú opätovne získať bázeň a úctu pred
vyššou Mocou! Ľudia majú opätovne získať stratenú POKORU!
Ľudstvo súčasnosti dostáva dôraznú lekciu pokory pred čímsi
Vyšším! Pred Mocou Božou! Toto je prvá základná vec, ku ktorej
pochopeniu sme doslova tlačení tým, čo sa dnes deje.
A
čo je tým druhým?
Koronavírus
urobil prietrž, alebo výrazne obmedzil všetok doterajší pohyb
ľudí na našej planéte. Urobil prietrž extrovertnej, konzumnej a
komerčnej expanzii nie len vo svete ako takom, ale aj v rámci
každého jednotlivého štátu, pretože boli eliminované všetky
aktivity vo forme divadiel, kín, alebo rôznych iných kultúrnych
aktivít. Bolo eliminované spoločenské stretávanie v
reštauráciách, v pohostinstvách, alebo na športových
podujatiach. Ulice miest sú vyľudnené. Koronavírus zahnal
všetkých domov! Zahnal ich zvonku do vnútra!
Do
vnútra! Zamysleli ste sa nad tým, k pochopeniu čoho sa nás snaží
dotlačiť Inteligencia, ktorej Vôli podlieha všetko, čo jestvuje
v našom stvorení? Bez ktorej Vôle ani len jediný lístoček
nespadne dolu zo stromu? Násilím a nátlakom posúva našu
pozornosť zo všetkého toho vonkajšieho smerom do vnútra! Smerom
do nášho vlastného vnútra!
V
evanjeliách sa píše: „Kráľovstvo nebeské je vo vás!“
Kráľovstvo nebeské a jeho hodnoty sú v každom z nás! Sú v
našom vnútri! Iba je nám treba zamerať sa týmto vnútorným
smerom. A koronavírusová kríza nám všetkým k tomu dáva
príležitosť! Dáva nám k tomu priestor a čas! Doslova nás k
tomu núti!
No
a k tomu, aby sme konečne začali správnym spôsobom uvažovať a
pracovať na sebe vo svojom vnútri, k tomu dostávame v dnešnej
dobe extrémne silné podnety. Trebárs vo forme desivej fotografie,
ktorá nedávno obletela sociálne siete. Ide o fotku z talianskeho
Bergama, urobenú z okna bytu na poschodí, smerujúceho na hlavnú
ulicu. Na ulici vidieť kolónu vojenských áut, v ktorých sú
prevážané telá obetí koronavírusu do spaľovní, pretože
krematória už kapacitne nestačia. V deň, kedy bola urobená
fotka, zomrelo 400 ľudí.
Toto
sú skutočnosti, ktoré musia veľmi silne otriasť každým
človekom. Toto sú skutočnosti, ktoré nie je možné prejsť bez
povšimnutia a bez toho, že by sa nás hlboko vnútorne nedotkli.
Musí nás to vnútorne zasiahnuť a má to v nás vyvolať kladenie
si zásadných otázok ľudského bytia, ktoré by sme si inokedy,
alebo vôbec nikdy nepoložili.
Na
čo sme tu vlastne na zemi a aký má náš život zmysel? Vari sme
tu naozaj len na to, aby sme si užívali pokiaľ sa dá, a aby nás
potom, keď zomrieme, spálili ako drevo v peci? Vari sme skutočne
len poľná tráva, ktorá tu dnes je a zajtra ju hodia do ohňa?
Vari sme skutočne len toto telo a myseľ, a keď zomrieme, o všetko
prídeme a všetko definitívne skončí?
Alebo
sme predsa len niečím viac? Sme niečím, čo je trvalé, večné a
nezničiteľné, čo nemôžeme stotožňovať s našim fyzickým
telom a pozemským rozumom? Neexistuje v nás nejaké vyššie „ja“?
Neexistuje v nás večný duch, s ktorým môžeme nájsť spojenie
prostredníctvom dodržiavania vysokých a ušľachtilých hodnôt,
aby sme sa s ním vnútorne stotožnili a našli cestu k večnosti?
Sme teda len telo, myseľ a rozum, ktoré hynú a zanikajú, alebo
sme večný duch, ktorého sa nedotýka fyzická smrť?
Súčasné
zastavenie života koronavírusom nás hmatateľne tlačí do vnútra
našich domovov a do vnútra seba samých, a tragickosť udalostí v
Taliansku, ale aj inde, nás tlačí ku kladeniu si tých
najzákladnejších otázok nášho bytia. A dáva nám čas a
priestor k tomu, aby sme odpovede na ne aj skutočne našli. Kto
totiž hľadá, musí nakoniec aj nájsť!
Nedávno
som počúval reláciu v rozhlase o tom, akým všemožným spôsobom
trávia ľudia čas vo svojich domovoch, do ktorých boli nútene
zahnaní koronavírusovou krízou. Redaktorka v relácii hovorila o
tom, akí sú ľudia aj v tejto situácii vynaliezaví, a ako
najrozličnejšími kreatívnymi spôsobmi dokážu využiť nečakaný
voľný čas. V skutočnosti je ale maximálne smutné, že pre
navyknutú ľudskú povrchnosť nie je tento Zhora darovaný čas
vôbec využívaný na to, na čo by naozaj mal, ale je premrhaný
na obvyklé hlúposti a na to, čo nie je vôbec podstatné.
O
vyššej Moci, alebo o Stvoriteľovi, ktorý riadi svety, sa hovorí,
že je Láskou. A je to skutočne tak, pretože Láska najvyššej
Inteligencie, ovládajúcej univerzum nechce pripustiť, aby ľudia
premrhali v hodnotovom omyle, v ničotnej povrchnosti a v bezduchom,
tupom materializme celé svoje bytie. Láska najvyššej Inteligencie
sa nás preto snaží zo všetkého tohto vytrhnúť, aby sme
nepremárnili svoje životy a nakoniec nás nemuselo postihnúť to
najstrašnejšie, čo vôbec jestvuje. Duchovná smrť, alebo inak
povedané, večné zatratenie našej osobnosti! Takto, z pozície
Lásky Stvoriteľa k nášmu večnému duchu treba celú súčasnú
situáciu vnímať a dešifrovať.
No
a na záver ešte jedna zásadná otázka: čo sa stane, ak ľudia
nebudú chcieť pochopiť, prijať a zrealizovať to, k čomu ich v
súčasnosti tlačí koronavírusová kríza a za ňou stojaca vyššia
Moc, bez ktorej Vôle ani len lístoček zo stromu nespadne? Čo keď
budú chcieť žiť tak, ako doposiaľ a uznávať rovnaký hodnotový
systém, aký uznávali doteraz?
Iste
sa pamätáte, že v roku 2012 mnohí očakávali koniec sveta. Keď
neprišiel, materialisti a ateisti opäť jasali. Neuvedomili si však
dve veci. Za prvé, že to nemá byť koniec sveta, ale koniec
starého sveta! Koniec starého sveta so všetkou jeho doterajšou
nesprávnou hodnotovou hierarchiou, a začiatok nového sveta s
novou, duchovnou hodnotovou hierarchiou.
No
a za druhé si neuvedomili, že to nie je otázka jedného dňa,
začínajúceho poslednými minútami roku 2011 a prvými minútami
roku 2012. To je proces, ktorý začal už pred tým a prebieha aj v
súčasnosti. Je to proces transformácie ľudského vedomia z nižšej
úrovne na vyššiu úroveň.
Ak
to ľudia pochopia a vykročia cestou, smerujúcou k čoraz väčšej
osobnostnej a duchovnej dokonalosti, na ktorú nás tlačí Vôľa
Vládcu univerza, ušetria si mnoho utrpenia. Ak to ale nepochopia a
budú sa chcieť kŕčovito držať toho starého, vyššia Moc
použije oveľa razantnejšie prostriedky, než je súčasná
koronavírusová kríza, aby docielila toho, kam má ľudstvo v
súlade s plánovaným vývojom celého univerza smerovať. Človek
musí pochopiť, že je príliš malý a zraniteľný na to, aby si
donekonečna presadzoval iba svoju vlastnú vôľu.
Uvedomme
si priatelia, že ľudia, ktorí každodenne zomierajú v Taliansku,
ale aj všade inde na koronavírus, že všetci títo ľudia mali
svoje rodiny, svoje plány, svoje starosti i svoje radosti tak, ako
každý z nás. A zrazu je všetko preč! Je to obrovská tragédia a
o to zvlášť, ak pripustíme, že aj my sami by sme sa mohli
jedného dňa ocitnúť medzi nimi. Nedopusťme preto, aby veľké
nešťastie, ktoré postihlo týchto ľudí a ich rodiny, odplynulo v
našej obvyklej povrchnosti kamsi do stratena. Choďme preto do
svojho vnútra a riešme v sebe základné otázky bytia, ktoré sme
už dávno mali mať vyriešené.
K
týmto obetiam by totiž vôbec nemuselo dôjsť, keby sme ako
ľudstvo i ako jednotlivci kráčali vo svojom vývoji správne, čiže
cestou hodnôt ducha. Potom by bola nutnosť bolestnej navigácie na
túto cestu bezpredmetná! Uvedomme si to, spamätajme sa, obráťme
sa a vykročme tam, kam sa nás snaží nasmerovať Vôľa
Najvyššieho, aby obeť tých, ktorí v súčasnosti zomierajú na
svetovú koronavírusovú pandémiu, nebola márna.
Stručný
záver: Všemohúci Boh jestvuje a praje si nové, lepšie, duchovné
ľudstvo! To je cesta, na ktorú ho začína smerovať. Čím skôr
to pochopíme a čím skôr touto cestou vykročíme, tým menej
budeme trpieť.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre