Nikto
nemôže prehliadať, že to prvé a zásadné, čo spôsobila
súčasná koronavírusová kríza, je zastavenie aktívneho života.
Takmer všetko, až na to najnutnejšie, sa v spoločnosti náhle
zastavilo, a tisícom ľudí bol darovaný čas. Zrazu majú toľko
času, ako nikdy predtým. Deti a študenti nemusia chodiť do školy,
čo u väčšiny z nich vyvoláva radosť z neočakávaných
prázdnin.
Ale
pozor! Staršia mládež, schopná už trošku hlbšie uvažovať,
ako i všetci ostatní si musia uvedomovať, že ich voľno má
mimoriadne trpkú príchuť, pretože je zaplatené tisícami
zmarených ľudských životov po celom svete. Táto skutočnosť
dáva dobe neočakávaných prázdnin a voľna podtón tragiky a
nešťastia. Dáva jej podtón vážnosti, zaväzujúcej k tomu, aby
bol darovaný čas správne využitý. Aby nebol len tak premrhaný v
obvyklej povrchnosti, plytkosti a myšlienkovej prázdnote.
V
prvom rade by sme si mali uvedomiť, že to, čo sa deje, nie je len
tak. Že mnohé duchovne orientované kruhy a smery už dlhšiu dobu
upozorňujú na príchod niečoho významného. Že stojíme na prahu
nového veku, spojeného s neočakávanými a neslýchanými zmenami.
A
všetky vonkajšie prevratné udalosti budú ľudí tlačiť k
nevyhnutnosti uskutočnenia tej najvýznamnejšej zmeny, ku ktorej má
dôjsť v ich vlastnom vnútri. Má byť zmenená naša vnútorná
hodnotová orientácia! Doterajšie hodnoty konzumu a matérie majú
byť nahradené hodnotami úplne iného druhu. Hodnotami duchovnými!
Zdá
sa, že slnko novej doby vychádza, a aby sa ľudia na to nové
vnútorne zodpovedne pripravili, bol svet neočakávane zastavený, a
nám bol darovaný čas na zamyslenie.
Čas
na zamyslenie sa nad všetkými týmto vážnymi skutočnosťami. Čas
na zamyslenie sa nad životom ako takým a nad jeho skutočnými
hodnotami.
Dnešný
čas zastavenia je časom milosti! Časom, poskytnutým k uvedomeniu
si toho, kam nás tlačí ďalší vývoj univerza. Je to čas k
vnútornému vykročeniu týmto smerom a k snahe o postavenie sa do
súladu s tlakom Vôle vyššej Moci. Je to čas nastúpenia na cestu
ďalšieho evolučného vývojového kroku vo stvorení, ktorý buď
učiníme a prežijeme, alebo neučiníme a vyhynieme ako dinosaury,
neschopné čeliť novým evolučným výzvam.
Ako
teda správne využiť tento čas?
Jednoducho
tak, že budeme hlbšie uvažovať o podnetoch, ktoré nám prináša
súčasné dianie.
Prvým
a najdôležitejším podnetom je prítomnosť utrpenia a smrti,
ktoré môžu každú chvíľu zasiahnuť i niekoho z našich
najbližších, alebo aj nás samotných. Táto skutočnosť je veľmi
silným podnetom k zamysleniu sa nad životom a jeho pozemskou
krehkosťou. K zamysleniu sa nad tým, že dnes sme tu, ale zajtra tu
už byť nemusíme. K zamysleniu sa nad smrťou a nad tým, čo je po
nej.
Ľudí
by to malo priviesť k úvahám o možnej eventualite kontinuálneho
pokračovania nášho bytia po smrti tak, ako o tom hovoria jedinci
so skúsenosťou klinickej smrti. Malo by nás to viesť k uvažovaniu
o ich tvrdení, že tam, na druhom svete, sú cenené úplne iné
hodnoty, než u nás na zemi. Že tam sú rozhodujúce hodnoty ducha
a cností. Že tam je rozhodujúca len miera spravodlivosti, lásky,
čistoty, dobra a ušľachtilosti našej duše, nášho srdca a našej
osobnosti. Že len tieto hodnoty vedú k Svetlu, ktoré nás bude k
sebe volať po odložení nášho fyzického tela.
A
pretože sme ľudia smrteľní, čo je v dnešnej dobe zvlášť
hmatateľné, raz všetko to pozemsky oceňované stratíme. To
jediné, čo nám zostane, bude skutočne len miera našej
spravodlivosti, lásky, čistoty a dobra, ktorú sme vnútorne
dosiahli, a ktorú si so sebou ako to jediné odnesieme na druhý
svet. Len toto je trvalým pokladom, ktorý nám zostáva, zatiaľ čo
všetko ostatné nenávratne strácame. Len toto sú hodnoty večné,
ktoré majú skutočnú cenu, a preto musia byť pre nás prvoradé
už teraz, kým žijeme. A všetko ostatné, to pozemsky dočasné,
musí byť až druhoradé.
Takéto
poznanie a pochopenie máme dosiahnuť! V tomto zmysle máme zmeniť
našu súčasnú hodnotovú hierarchiu. Máme sa duchovne obrodiť,
to znamená, že máme postaviť to večné a trvalé na prvé
miesto, a to dočasné a prechodné až na druhé miesto. K tomuto
bodu a k tomuto výsledku by sme mali dospieť na základe
uvažovania o prvom silnom podnete, ktorý na nás každodenne
dolieha v podobe utrpenia a smrti.
Druhým
podnetom, súvisiacim so súčasným zastavením pohybu sveta a s
vynútenou karanténou je uvedomenie si významu skromnosti.
Uvedomenie si toho, že človek nakoniec toho až tak veľa
nepotrebuje. Že potrebuje len jesť, piť a mať uspokojené svoje
základné potreby v podobe bývania, ošatenia a obutia.
Máme
si uvedomiť, že všetko ostatné sú len pomyselné panské
zábavky, ktoré nás iba strhávajú k povrchným pozemským
zážitkom, a odvádzajú od orientácie k skutočným, večným a
trvalým hodnotám bytia.
Môžeme
si uvedomiť, že vôbec nepotrebujeme tak enormne veľa cestovať,
ako doposiaľ, pretože tým ničíme planétu a rozptyľujeme sa v
povrchných zážitkoch. Môžeme si uvedomiť, že nepotrebujeme až
tak veľmi navštevovať divadlá, ktoré sa v ich materialisticko
ateistickej podobe zrútili do mravnej dekadencie. Môžeme si
uvedomiť, že sa dá žiť aj bez mnohých športových podujatí,
ktorých hľadiská sú neraz plné vulgárnosti, nedôstojnej
človeka. Môžeme prežívať, ako je dobré, že sú zavreté bary,
pohostinstvá a herne, ktoré sú častokrát len pelechom
lotrovským. Môžeme zmeniť svoj prístup k desiatkam iných vecí,
ktorých hodnota sa v novom svetle toho, čo je skutočne hodnotné,
ukazuje byť sporná, pretože v nich niet toho, čo by človeka
smerovalo k večnosti, k mravnosti, k čestnosti, k ušľachtilosti,
k spravodlivosti a k iným, vysokým hodnotám ducha.
Podnetov
na premýšľanie a na hodnotový obrat je v dnešnej dobe samozrejme
oveľa viac. Na záver však spomeňme ešte aspoň jeden. A je ním
prežívanie ľudskej spolupatričnosti. Súčasná doba nás totiž
oveľa silnejším spôsobom spája s našu rodinou a s našimi
najbližšími, na ktorých sme predtým nemali vôbec čas.
Ale
nespája nás to len s našimi najbližšími, ale aj s našimi
bezprostrednými susedmi, ktorí možno potrebujú našu pomoc. A
pokračuje to ešte oveľa ďalej, pretože dostávame možnosť
uvedomiť si, že ľudstvo je jeden veľký celok. Že ak sa niečo
zlé deje na opačnom konci sveta, nie je to izolovaný problém, ale
nakoniec sa to nejakým spôsobom prejaví aj u nás doma tak, ako
sme toho svedkami.
Uvedomíme
si, že všetci sme na jednej lodi, a že bolesť, smrť a utrpenie
akéhokoľvek človeka na svete sa nakoniec nejakým spôsobom dotkne
aj nás samotných. Uvedomíme si, ako veľmi sa prieči správnej
ceste zvrátenosť dnešného systému, v ktorom žijeme, a v ktorom
bohaté štáty ekonomicky a hospodársky parazitujú na štátoch
chudobnejších. Zneužívajú ich obyvateľstvo ako lacnú pracovnú
silu, drancujú ich prírodné bohatstvo, ale aj ich ľudský
potenciál, pretože ústrednou modlou, ktorej sa dnešný svet
klania, sú len peniaze, majetky a zisk.
Čuj
ľudstvo i ty, každý jednotlivý človeče! Dostali sme čas na
zamyslenie! Na zamyslenie sa nad tým, čo je cenné a čo je brak!
Na zamyslenie sa nad tým, čo je prvoradé a čo druhoradé! Na
zamyslenie sa nad tým, kam a akým smerom máme orientovať svoje
bytie!
Ak
ale tento, vyššou Mocou Zhora darovaný čas na zamyslenie správne
nevyužijeme, ak z koronavírusovej krízy nevyjdeme ako ľudia
lepší, hodnotnejší, duchovnejší, ušľachtilejší a
ohľaduplnejší, nič sme nepochopili, nič sme sa nenaučili, a čas
na zamyslenie sme premrhali. Premrhali sme príležitosť postaviť
sa a zaradiť sa konečne správne vo stvorení. Premrhali sme
príležitosť, ktorú nám dáva Stvoriteľ prostredníctvom toho,
čo sa dnes deje.
A
preto bude musieť prísť vyučovacia lekcia číslo dve! A ak ani
tá nebude úspešná, príde vyučovacia lekcia tretia, ale žiaľ,
s trojnásobne ťažším prežívaním, než je to dnešné!
Ešte
sa pod nami neotriasa zem! Ešte sa nerúcajú mestá! Ešte sa
nevylievajú moria, ani oceány! Ešte nemusíme nikam utekať zo
svojich domovov! Ešte je čas, aby k ničomu z toho nemuselo dôjsť!
Ešte je čas, aby sa tvrdosť vyučovacích lekcií nemusela
vystupňovať až do neznesiteľnosti!
Pochop
ľudstvo, že víťaz tohto diania je už v tejto chvíli istý!
Nebudeš to ty a tvoja vôľa, ale Pán a jeho Vôľa, a ňou určené
smerovanie! Koľko obetí a utrpenia bude ešte potrebných na to,
aby sme to pochopili?
PS.
Jeden z mimoriadne silných podnetov dneška na zamyslenie:
Komentáre