Niet
snáď nikoho, kto by nepočúval hudbu, nepozeral na nejaký obraz,
nečítal báseň a podobne. Ale len málokoho napadne uvedomiť si,
čo sa pri tom vlastne deje v jeho vnútri. Čo pri vnímaní umenia
vnútorne prežíva. A práve o tom budeme hovoriť, pretože ide o
kľúčovú vec pre celé naše bytie.
Pravým
účelom umenia je totiž nájsť a oslobodiť naše skutočné,
veľké, vznešené, nezničiteľné, duchovné „ja“! Účelom
umenia je sprostredkovať dotyk s večnosťou, z ktorej pochádza, a
v ktorej je trvalo ukotvené naše duchovné „ja“!
Buďme
však konkrétni a bližšie sa pozrime na účinok hudby v nás.
Mala by to byť v prvom rade čistá hudba, najlepšie vážna, ale
môže byť aj iná. Trebárs meditačná, alebo aj populárna. Pri
populárnej hudbe je dobré, keď ide o piesne v jazyku, ktorému
nerozumieme, pretože potom vnímame len celkový hudobný dojem. Ale
samozrejme, nie je to vôbec podmienkou.
Ak
teda počúvame hudbu a prenesieme pozornosť do svojho vnútra,
uvedomíme si, že pri tom NEMYSLÍME! Uvedomíme si, že naša
bežná, každodenná, kritická, zvažujúca, kalkulujúca, a
najrozličnejšími myšlienkami neustále zaoberajúca sa myseľ je
vypnutá! Je odstavená na vedľajšiu koľaj!
Keď
sme ponorení do hudby, hudba v nás oslovuje a aktivuje niečo úplne
iné, než je naše bežné, štandardné myslenie. Než je to
myslenie, s ktorým sa plne stotožňujeme a považujeme ho za jadro
svojej osobnosti.
Zrazu
je toto „ja“, nami považované za rozhodujúce, vypnuté! Zrazu
je deaktivované a pri počúvaní hudby v sebe nevedomky aktivujeme
svoje iné „ja“. Svoje „ja“, stojace mimo rozumu, mysle a
myslenia! Svoje „ja“, stojace nad rozumom, mysľou a myslením!
A
práve týmto našim iným „ja“ prežívame hudbu. Prežívame ju
tak, že ju preciťujeme. Je to vzácna chvíľa, v ktorej naše
bytie nestotožňujeme so svojim analyzujúcim rozumom a z neho
pochádzajúcou mysľou, ale so svojim citovým prežívaním! Je to
vzácna chvíľa, v ktorej sa naša vnútorná pozornosť nevedomky
presúva z nášho nižšieho a každodenného „ja“, na naše
vyššie, vznešenejšie a krajšie, duchovné „ja“,
reprezentované našim citovým prežívaním.
A
my si zrazu máme možnosť uvedomiť, že sme schopní existovať a
fungovať aj v úplne inom móde! Aj v inom leveli, než je ten náš
štandardný a každodenný, reprezentovaný mysľou a myšlienkami.
Každá
dobrá hudba, ktorá nás oslovuje, je vynikajúcou príležitosťou
uvedomiť si tieto skutočnosti. Je vynikajúcou príležitosťou
uvedomiť si reálnu prítomnosť nášho vyššieho, duchovného
„ja“ v našom vnútri, ktoré sa v nás aktivuje. Zvláštne,
povznášajúce city, zaplavujúce naše vnútro, sú odrazom
radosti, šťastia a mieru, ktoré naše duchovné „ja“ trvalo
prežíva, pretože má spojenie s bytím večného Ducha. Pretože
ono samo je čiastočkou čistého, žiarivého a svetlého Ducha. To
je to naše pravé „ja som“, ktoré je odrazom a obrazom onoho
veľkého „Ja Som“!
Naše
pravé, vyššie „ja“ je Božia iskra, ktorú v sebe nesieme! Je
to najväčší poklad, ktorý máme! Je to čisté vedomie nášho
skutočného duchovného bytia, prejavujúce sa citovým prežívaním!
Je to naše vznešené „ja“, stojace vysoko nad našim nižším
„ja“, definovaným a stotožňovaným s myslením. Je to večné
„ja“, stojace mimo hraníc fyzickej smrti! Je to naše vyššie
„ja“, ktorého prirodzenosťou je láska, dobrota, spravodlivosť
a ušľachtilosť, pretože toto naše „ja“ sa trvalo kúpe v
žiarení Lásky, Spravodlivosti, Dobroty a Ušľachtilosti,
prúdiacej z milosti veľkého „Ja Som“! V tomto spočíva koreň
dobra, nachádzajúci sa v každom človeku, nech by bol akokoľvek
zlý.
Zlo
ako také sa totiž môže formovať len v rozume a v mysli! Len v
myslení a v myšlienkach! Alebo potom v pocitoch a emóciách,
vznikajúcich opäť len za spoluúčasti rozumu a telesných pudov.
Zlo v jeho mnohorakých a najdivokejších podobách vzniká len pri
stotožnení sa s našim nižším „ja“, reprezentovaným rozumom
a mysľou. Len otroci rozumu a mysle môžu vytvárať zlo!
Myseľ
ako taká však nie je zlá sama osebe, pretože je schopná
priniesť, a aj prináša mnoho dobrého. Ak ale ľudia začnú
považovať vlastné myslenie a vlastný rozum za epicentrum svojej
osobnosti a plne sa s ním stotožňujú, vytvárajú príležitosť
ku vzniku zla. A to tým, že rozum a myseľ nie sú držané na uzde
niečím vyšším, čo by ich krotilo a neustále usmerňovalo
smerom k dobru. Z tohto dôvodu trpí náš svet bezohľadnosťou,
nenávisťou, agresiou, závisťou, chamtivosťou, egoizmom a mnohými
inými podobnými vecami. Z tohto dôvodu trpia ľudia sami v sebe
strachom, smútkom, krivdou, depresiou, starosťami, ľútosťou,
nepochopením, nenaplnením a mnohými ďalšími negatívnymi
pocitmi, ktoré ich vnútorne zožierajú a ničia.
Aby
sme netrpeli a nevystavovali sa možnosti upadnutia do zla, do
ktorého nás má tendenciu strhnúť náš rozum a myseľ, mali by
sme sa začať čoraz viacej stotožňovať so svojim pravým,
skutočným duchovným „ja“. So svojim vyšším „ja“, pevne
zakotveným v dobre, v spravodlivosti, v láske a v ušľachtilosti.
Mali by sme dôjsť k pochopeniu, že epicentrom našej osobnosti a
jej jadrom je práve toto naše vyššie „ja“.
Ako
konkrétne sa to dá? No predsa prostredníctvom čoraz vedomejšieho
preferovania vysokých hodnôt tohto vyššieho „ja“ v našom
každodennom živote. Hodnôt ako je láska, česť, spravodlivosť,
ohľaduplnosť, ušľachtilosť a pevné chcenie k dobrému. Takýmto
druhom myslenia a konania s ním nadviažeme kontakt a budeme sa s
ním čoraz viacej zjednocovať.
Lebo
„my“ sme čisté duchovné vedomie, stojace vysoko nad mysľou!
My sme bytosťami dobra, lásky, ušľachtilosti a spravodlivosti! My
sme bytosťami svetla, žijúcimi v láskavých lúčoch Svetla
Božieho. Toto je naša pravá podstata! Toto je naše pravé „ja“!
Ak
sa teda vnútorne dokážeme postaviť na hodnotové pozície nášho
vyššieho „ja“, ak sa budeme snažiť do nášho vedomia vtláčať
hodnoty dobra, spravodlivosti, lásky a ušľachtilosti, nastupujeme
na cestu ovládnutia svojej mysle tým, že ju podriadime svojmu
vyššiemu „ja“.
Ak
ale budeme považovať svoj rozum a myslenie za vrchol vlastnej
osobnosti, ako je dnes bežné, vystavujeme sa nebezpečenstvu vzniku
zla a nebezpečenstvu toho, že nás bude naša vlastná myseľ
zotročovať a držať v područí. Že nám bude nahovárať, že
nijaké naše vyššie „ja“ neexistuje a nikdy neexistovalo, a
že jedine rozum, myseľ a myslenie máme považovať za stredobod
všetkého a za podstatu seba samého.
V
tomto omyle žijú milióny ľudí na našej planéte! A pritom v
každom z nich sa skrýva poklad ich vyššieho „ja“, ktorý
doposiaľ neobjavili. Poklad, ktorého lesk tu a tam presvitá vo
vzácnych chvíľach, kedy sa aspoň na kratučký moment dokážu
povzniesť nad svoju myseľ a dotknúť svojho pravého, veľkého,
vznešeného, dobrotivého, láskavého, spravodlivého a
ušľachtilého „ja“. V tejto chvíli pocítia neznámy závan
mieru, šťastia a radosti, ktoré mylne pripisujú trebárs účinku
hudby. Nie je to však hudbou, ale okamihom dotyku s našim pravým
„ja“, ku ktorému došlo pri počúvaní hudby prostredníctvom
dočasne deaktivovanej mysle. Ľudia však nemusia prežívať iba
takéto krátke dotyky šťastia, ale môžu žiť v mieri, v šťastí
a v radosti trvalo, ak sa hodnotovo dokážu spojiť a zjednotiť so
svojim pravým, duchovným „ja“.
K
uvedomeniu a vnútornému prežitiu všetkých týchto skutočností
môžeme dôjsť pri počúvaní hudby, ktorá nás oslovuje. Využime
preto takúto chvíľu! Prehliadnime a osloboďme sa! Osloboďme sa z
područia nášho nižšieho „ja“, nájdime naše veľké,
vznešené, pravé „ja“ a zjednoťme sa s ním.
Záver:
Človek môže počúvať hudbu celý život, ale ak si tieto veci
hlboko neuvedomí a nezačne na sebe vedomejšie pracovať, zostane
navždy otrokom svojho nižšieho „ja, reprezentovaného rozumom a
mysľou, a so svojim pravým, vyšším „ja“, bude absolvovať
len krátke nevedomé dotyky. Trebárs prostredníctvom hudby, kedy
bude prežívať záblesky zvláštnej radosti, šťastia a harmónie.
Človek
je však bytosťou vedomou, a preto by nemal zostať po celý svoj
život takto nevedomým! Mal by sa vedome zmocniť týchto
informácií, mal by sa začať čoraz vedomejšie spájať so svojim
pravým duchovným „ja“, a mal by nakoniec dôjsť vedomému
stotožneniu vlastnej osobnosti s ním.
Jedine
tak sa z nevedomej, alebo polo vedomej bytosti, môže stať bytosť
plne vedomá. Plne vedomá si toho, kým v skutočnosti je, a plne
žijúca v realite hodnotovej dominantnosti pravého duchovného
„ja“. Žijúca v realite vyššej kvality mysle, stojacej v
službách a pod vedením nášho vyššieho „ja“, ktoré nás
bude držať na cestách dobra, a bude nás chrániť od toho, aby
sme upadli do zla.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre