Začnem
krátkym poučným príbehom: Veľmi dlho nepršalo a miestny farár
vyzval dedinčanov, aby prišli do kostola a modlili sa za dážď.
Prišli úplne všetci, a ako tak sedeli v kostole a modlili sa,
farár po nich prechádzal svojim pohľadom, až uvidel male dievča,
ktoré si so sebou prinieslo dáždnik.
V
tej chvíli si farár s trpkosťou uvedomil, že všetci, čo prišli
a modlili sa majú síce vieru, ale jedine to malé dievča malo čosi
viac. Malo presvedčenie! Presvedčenie, totožné s istotou!
Presvedčenie, v ktorom niet ani tých najmenších pochýb, že keď
ideme prosiť Hospodina o dážď, je si so sebou nevyhnutne zobrať
aj dáždnik.
Viera
je predpoklad, ale presvedčenie je istota! Ide o dve vnútorné
kvality, ktoré síce nevidieť, pretože do vnútra človeka nikto
nevidí, avšak vnímavý človek ich môže pomerne ľahko
rozpoznať podľa vonkajších znakov. Tak, ako to napríklad veľmi
jednoducho dokázal rozpoznať vyššie spomínaný farár podľa
obyčajného dáždnika.
To
znamená, že na základe vonkajšieho správania človeka, na
základe toho, ako rozpráva, ako žije a o aké hodnoty usiluje,
môžeme tiež aj my pomerne ľahko rozpoznať, či je dotyčný
skutočne presvedčený o dominantnom postavení hodnôt ducha, alebo
či v tieto hodnoty iba verí.
Ten,
kto je hlboko presvedčený o existencii Stvoriteľa a o absolútne
nadradenom postavení hodnôt ducha v našom živote, si na týchto
princípoch postaví celý svoj život. Je to pre neho prvoradé a
všetky ostatné veci sú pre neho až druhoradé.
Neodsudzuje
hodnoty matérie, ani sa ich nezrieka, ale sú pre neho až na druhom
mieste, pretože ako prioritné uznáva hodnoty ducha. Hodnoty
spravodlivosti, cti, dobra, ľudskosti, ohľaduplnosti a lásky k
ľuďom i k Pánovi.
Kto
v tomto zmysle uvažuje, kto v tomto zmysle jedná a kto si v tomto
zmysle zariadi celý svoj život, ten je človekom, majúcim
presvedčenie. Neotrasiteľné presvedčenie o nadradenosti hodnôt
ducha nad všetkým! Neotrasiteľné presvedčenie v konečné
víťazstvo týchto hodnôt, znamenajúce pád a zrútenie všetkého
hodnotovo falošného!
Na
takejto pozícii absolútneho presvedčenia by už v dnešnej dobe
mali stáť všetci veriaci! Ale žiaľ nestoja, pretože oni sú iba
veriaci! Veria síce, že niečo vyššie jestvuje, ale nejdú týmto
smerom s plným nasadením. Nevsadili na to všetko! Nevsadili na to
celé svoje bytie a celú svoju pozemskú existenciu! Hodnoty ducha
nie sú pre nich absolútnou a bezkonkurenčnou prioritou!
To
má však žiaľ za následok, že sa im v ich životoch tlačia do
popredia hodnoty vedľajšie. Viera takýchto ľudí je potom len
určitou alternatívou v zmysle slov: „čo keď náhodou“. Je to
len akási poistka pre prípad, že by Stvoriteľ a jeho Pravda po
smrti skutočne existovali.
Toto
však už dnes nestačí! Toto je málo! Toto je v prenesenom slova
zmysle iba modlitba za dážď, chápaná ako alternatíva, ktorá by
snáď mohla vyjsť. Niet v tom zásadnej sily presvedčenia a
neotrasiteľnosti istoty!
Na
svete sú milióny ľudí, nie len kresťanov, ktorí veria v hodnoty
ducha, avšak náš svet sa napriek tomu zmieta v horúčke
materializmu, konzumu a s tým spojených pseudo hodnôt. A to preto,
lebo len viera v hodnoty ducha nestačí! Lebo táto viera je tak
slabá, že ňou prerastajú hodnoty matérie. Že sa skrze ňu vo
vnútri ľudí tlačia do popredia hodnoty materializmu. A takáto
polovičatosť a nedostatočnosť je takmer toľko, ako nič.
Len
neotrasiteľnosť presvedčenia, rovnajúca sa istote, je tým
jediným, čo je treba! Lebo len neotrasiteľnosť presvedčenia,
rovnajúca sa istote, môže zmeniť svet k lepšiemu! Môže
prenášať hory a robiť zázraky! Zázraky, spojené s pozdvihnutím
ľudského ducha, a s ním spojeným skutočným pozdvihnutím našej
civilizácie. Lebo len civilizácia, bohatá na hodnoty ducha, je
civilizáciu v pravom slova zmysle. Ale tú možno vybudovať len
ľuďmi, stojacimi v neotrasiteľnosti živého presvedčenia.
Civilizácia,
bohatá iba na hodnoty matérie, peňazí, majetkov a konzumu, bez
hodnôt ducha tak, ako je tá naša, musí nevyhnutne dospieť ku
skaze, pretože je hodnotovo prázdna. Pretože je dutá! Pretože
stojí na hlinených nohách! Pretože v duchovnom stvorení, v
ktorom žijeme, je všetko neduchovné už vopred odsúdené k
zániku.
Hrozba
tohto zániku visí nad ľudstvom ako ťažké a hrozivé búrkové
mračno. A až sa nespamätáme a viera veriacich nedospeje k
presvedčeniu a istote, toto mračno tak oťažie, že prerastie v
búrku, akú svet nepoznal. A zachrániť sa v nej budú môcť len
tí, ktorí budú duchovní! Len tí, ktorí budú držať v ruke
onen pomyselný dáždnik neotrasiteľnej istoty vo víťaznú silu
hodnôt ducha, ktoré sú jednými pravými hodnotami! Preto ich
naozaj múdry človek stavia vo svojom živote, vo svojom myslení a
vo svojom jednaní na prvé miesto. Lebo len takto vnútorne stojaci
bude môcť byť pripočítaný k Svetlým silám víťazstva. Všetko
ostatné padne, aby už viac, vo svojej falošnej a pokrivenej
hodnotovej orientácii, nikdy nepovstalo!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre