Supi sa zlietajú k mŕtvym

 

 Zrejme už nie som jediná, čo si všimla tie srdcervúce príbehy o ľuďoch, ktorí podľahli kovidu. Množia sa každý deň. Akosi zázračne už ľudia na nič vážnejšie ani nezomierajú. Tento vírus svojou slávou zatienil aj rakovinu. Píšem necitlivo? Možno áno! No smrť je, či chceme alebo nie, súčasť života. To iba v našej kultúre sa akosi chodí okolo nej po špičkách. Hoci predčasné úmrtia rastú každým rokom. Ty máš už šesťdesiat? Ale veď ja mám len.......

Možno som necitlivá, ale nebudem sa tváriť, že smrť bez kovidu neexistovala. Okrem  iného sú choroby užitočné. Sú ukazovateľom stavu v akom sme. A človek  za to nesie plnú zodpovednosť. Preto správnejšie by bolo napísať  namiesto človek zomrel na kovid - zomrel pomocou kovidu.

Ono ochorieť to  nie je len tak jednoduché ako si človek myslí. Vyžaduje si to námahu a  je nutné pripraviť chorobe vhodnú pôdu. Povedané obrazne. To sme si iba  zvykli osobnú zodpovednosť presúvať na iných a namiesto hľadania príčin ochorení, pochopenia a osobnej zmeny,  potláčať dôsledky.

Nie každý ochorie. K tomu je potrebné dlho na tom  pracovať vo svoj neprospech. A to nielen vo fyzickej ale aj emočnej  rovine. A ideálny je na to strach. A ten je tak rozšírený, že ľudia  naozaj predčasne umierať viac budú. A nielen na kovid. Predovšetkým pre nepochopenie života.

Agnesa Pálková