Z určitých osobných dôvodov sa ma veľmi hlboko dotkla náhla a neočakávaná smrť známeho slovenského rozhlasového moderátora Jula Viršíka. Dožil sa iba 56 rokov.
A celé je to o to smutnejšie, že ide o zbytočnú smrť, ku ktorej nemuselo dôjsť. No a práve preto, aby k podobným úmrtiam nedochádzalo, vznikol tento text. Má byť v ňom ukázané, ako sa správne rozhodnúť ohľadom vakcinácie. Dozviete sa, čo musí byť absolútne kľúčové pri našom rozhodovaní a čoho sa je treba nevyhnutne držať, aby sme sa rozhodli správne. Aby sme sa rozhodli úplne iným spôsobom, ako sa rozhodol Julo Viršík, ktorý bol oklamaný a podvedený odborníkmi, ale žiaľ, aj jeho vlastnou slepou dôverou vo vedecké poznanie.
O takomto druhu informácií sa nikde inde nedozviete, a to ani dokonca v cirkvách, kde by o tom predsa mali niečo vedieť. Tento text má byť pre všetkých čitateľov určitým ponaučením zo smrti Jula Viršíka. Ten totiž už s najväčšou pravdepodobnosťou tam, na druhom brehu bytia došiel k poznaniu svojho omylu, a určite by si prial, aby rovnaký omyl neurobili aj iní. Nasledovný text teda možno vnímať aj ako jeho odkaz pre nás z druhého sveta.
Julo Višík napísal na sociálnej sieti dňa 18.4. 2021 o očkovaní toto:
„Ušla sa mi AstraZeneca a bolo to bez problémov, ak nepočítam mierne zvýšenú teplotu, ktorá sa po chvíli vrátila do normálu. Teším sa už na druhú dávku a dúfam, že nás čaká lepšie leto, než to minulé.
Verím vedcom, verím dátam a verím svojmu vzdelaniu. Som zvyknutý čítať s porozumením, vyberám si zdroje a dbám aj na svoju informačnú hygienu“.
A potom dodáva:
„Dajte sa, prosím, zaočkovať čímkoľvek, čomu dôverujete.“
Žiaľ, Julo Viršík už druhú dávku AstraZenecy nestihol, pretože o niekoľko týždňov nato zomrel na náhlu zástavu srdca. Stalo sa tak aj napriek jeho dôvere k vedcom, napriek jeho dôvere v dáta i napriek jeho dôvere vo vlastnú inteligenciu. Stalo sa tak preto, lebo Julo Viršík nevedel, že všetky ním vymenované veci, na ktoré sa pri svojom rozhodovaní spoliehal, nie sú vôbec dostatočné. Nevedel, že v každom z nás existuje ešte niečo oveľa vyššie a zásadnejšie, než všetko ostatné, čoho sa je treba držať vždy pri vážnych životných rozhodnutiach. Čo je to?
Je to naše srdce!
Julo Višík zodpovedne zvažoval všetky činitele, iba svojho vlastného srdca sa nespýtal! Keby tak ale urobil, jeho srdce by mu určite dalo vedieť, ako sa má práve on osobne pri tomto vážnom rozhodovaní zachovať. Keby sa Julo Viršík pýtal hlasu svojho srdca, vypočul ho a riadil sa ním, bol by dnes ešte medzi nami. Počúval však niečo iné a rozhodol sa na základe niečoho iného, a to ho zabilo!
V súčasnej dobe sme vystavení masívnej propagande zameranej na to, aby sme sa dali zaočkovať proti covidu. Dolieha na nás z televízie, z rozhlasu i z poštových stránok, plnených letákmi o pozitívach očkovania.
Všetky hlasy politikov a odborníkov sú však iba hlasom rozumu! Sú len rozumovo jednostranné! Ale človek je bytosťou oveľa komplexnejšou! Človek je bytosťou nie len rozumu, ale aj srdca! A práve srdce nás robí ľuďmi!
Pojem „srdce“ treba vnímať len ako obrazný výraz pre pojem „cit“. Ak teda hovoríme, že by sme sa mali riadiť svojim srdcom znamená to, že by sme sa mali riadiť svojim citom. Alebo inak povedané, svojou intuíciou, ktorá nám v každej situácii naznačuje, ako sa je treba správe rozhodnúť. Ako sa je treba správne zachovať nie len z hľadiska rozumovo krátkodobého, ale aj z hľadiska duchovne dlhodobého. Lebo cit a intuícia reprezentujú našu ľudskú duchovnú podstatu, a tá je schopná nahliadať oveľa, oveľa ďalej, než je toho schopný náš rozum.
My ľudia sme totiž bytosťami ducha, čo znamená, že máme byť aj reálne v bežnom živote bytosťami srdca, citu, intuície a svedomia. Predovšetkým tieto činitele musia tvoriť základ každého nášho rozhodovania ak chceme, aby sme sa rozhodli správne. Toto platí v súčasnosti najmä v súvislosti s vakcináciou proti covidu, pri ktorej ide mnohým ľuďom o ich život.
Náš rozum musí byť v tomto prípade len doplňujúcom činiteľom a nie činiteľom jediným a rozhodujúcim. Inak to skončí tragédiou tak, ako v prípade Jula Viršíka, ktorý bol presvedčený o tom, že pri našom rozhodovaní stačí viera vo vedu a viera vo vzdelanie. Že stačí čítať s porozumením, vyberať si zdroje a dbať na svoju informačnú hygienu.
Ako sa však žiaľ ukázalo, nič z toho nestačí, ak človek nedbá hlasu svojho srdca. Ak nepočúva hlas svojho srdca, ba ani netuší, že tento hlas v ňom jestvuje. Ale práve ním by sme sa mali vo všetkom riadiť.
Keby mal nešťastný Julo Viršík k dispozícii tento typ informácií a bol by ich aj využil, mohol tu byť teraz ešte medzi nami. Ale keď sa už stalo to, čo sa stalo a dopadlo to tak, ako to dopadlo, nech aspoň nie je jeho smrť zbytočná a poslúži mnohým ďalším ľuďom k tomu, aby sa z nej poučili, a pri každom svojom zásadnom životom rozhodovaní sa odteraz pýtali predovšetkým hlasu vlastného srdca, prejavujúceho sa citom, intuíciou a svedomím.
V súčasnosti je veľa ľudí, ktorí váhajú, či sa majú dať zaočkovať, alebo nie. Sú nerozhodní a nejasne v sebe čosi tušia, čo im nedovoľuje plne sa stotožniť s jednostrannou propagandou nášho rozumového materialistického sveta, presviedčajúceho všetkých o výhodách vakcinácie a o jej úplnej bezpečnosti. O tom, že je to lož a klamstvo vypovedá nešťastný osud Jula Viršíka. A preto chcem varovať všetkých tých, ktorí majú v sebe nejaké nejasné tušenie, že by veci mohli byť aj inak, než sa oficiálne tvrdí, nech nenechajú svoje tušenie, svoje cítenie a hlas svojho srdca prehlušiť agresívnym hlukom materialistickej rozumovej propagandy.
Sme ľudské bytosti, a preto sme povinní riadiť sa vo všetkom hlasom svojho srdca! Hlasom svojej intuície, svojho tušenia, svojho citu a svojho svedomia! Čiže hlasom svojho ducha! Ten jediný má totiž na zreteli náš prospech skutočný, dlhodobý a trvalý, a nie len prospech krátkodobý, ponúkaný nám rozumom.
Tieto skutočnosti je však treba chápať aj v trochu širších súvislostiach. Ľudia na našej zemi i celkove vo stvorení žijú v určitej škole života, a v tejto škole absolvujú rôzne vyučovacie lekcie. Jednou z nich je aj lekcia správneho rozhodovania na základe hlasu nášho srdca, ktorú sme už dávno mali mať správne zvládnutú. Už dávno sme sa to mali naučiť a už dávno sa to pre nás malo stať samozrejmosťou.
Ale pretože veľká škola života sa blíži k veľkej maturitnej skúške, vyučovacie lekcie sú stále tvrdšie, prísnejšie a nekompromisnejšie. A v súčasnosti začínajú byť až tak tvrdé, že správne rozhodnutie na základe hlasu nášho srdca bude pre nás znamenať život a ignorovanie tohto hlasu bude pre nás znamenať smrť. A aj keď snáď nie smrť, bude to určite niečo, čo na nás veľmi ťažko dopadne, aby sme prostredníctvom nášho osobného prežitia, alebo prostredníctvom prežívania našich najbližších konečne pochopili a konečne sa naučili, ako sa je treba správne rozhodovať, a aké bolestné a tragické sú dôsledky toho, ak sa rozhodneme nesprávne.
Ľudia si však nechcú uvedomiť, že žijeme v zásadnej a kľúčovej dobe, akej na zemi ešte nebolo, i keď to, čo sa dnes okolo nás deje by mohlo každému otvoriť oči. Veľká škola života v našom stvorení sa blíži k maturite a my ju buď zložíme a po jej úspešnom absolvovaní postúpime do vysokej školy života, alebo na celej čiare prepadneme a do vysokej školy života sa nekvalifikujeme.
No a jedným zo základných duchovných kvalifikačných predpokladov je schopnosť správneho rozhodovania vo všetkých životných situáciách na základe hlasu svojho srdca. Alebo inak povedané, na základe hlasu nášho ducha, citu, intuície a svedomia. Súčasná doba postaví každého človeka pred nevyhnutnosť vážnych životných rozhodnutí, a každý z nás sám za seba bude musieť ukázať, ako dokáže túto lekciu zvládať. Či správne, alebo nesprávne. A správnosť, alebo nesprávnosť svojho rozhodnutia pocítime okamžite veľmi zásadným spôsobom na vlastnej koži. Vo veľkej škole života sa totiž každý známkuje sám, a to prostredníctvom svojho vlastného prežívania.
PS. Žijeme v zázračnom stvorení, plnom symboliky, len je treba túto symboliku správne dešifrovať a čítať. Julo Viršík zomrel na zástavu srdca. Zradilo ho jeho vlastné, ohrdnuté srdce, ktorého názormi a úsudkom pohrdol pri svojom rozhodovaní. V nijakom prípade preto nepohŕdajme vnuknutiami nášho srdca. Pýtajme sa na jeho názor, načúvajme mu a riaďme sa tým, čo nám prostredníctvom citu napovedá.
PS 2: Po napísaní tohto článku som na internete narazil na oficiálne vyhlásenie po vykonaní pitvy Jula Viršíka. Hovorí sa v ňom, že nezomrel na následky očkovania. Že zomrel na ojedinelú srdcovú vadu.
Je ale známe, že niektoré vakcíny spôsobujú zápal srdcového svalu najmä u mužov, čo znamená, že istým spôsobom predsa len atakujú práve srdce. Ak mal Julo Viršík nejakú srdcovú vadu, bol by bez očkovania určite ešte žil. Možno päť, alebo desať rokov. A možno aj oveľa viac. Jednoznačne to teda znamená, že keby sa nedal zaočkovať, ešte by žil.
Milý pán Viršík, česť Vašej pamiatke!
PS. 3: 24. mája nečakane zomrela dlhoročná novinárka Dáša Šebanová. 26. mája vo veku 48 rokov zomrel bývalý športový komentátor Andrej Miklánek. Zomreli nečakane a náhle. A všetci traja, vrátane Jula Viršíka, boli "očkovaní" experimentálnou vakcínou! Je to len náhoda?
M.Š.
Komentáre