V súčasnosti je naša spoločnosť zaplavená množstvom výrobkov, ktoré sú k nám dovážané z ďalekých zemí. Každý z nás má s nimi bohaté skúsenosti. Na prvý pohľad vyzerajú perfektne a dokonca sa zdá, že by mohli fungovať. Keď sa však na ne lepšie zapozeráte, vaše nadšenie opadne. So smútkom zistíte, že im chýba to najcennejšie – cit pre detail, jedinečnosť, krása a pokiaľ ide o úžitkové predmety, neraz i životnosť.
Skrátka, veľmi rýchlo zistíte, že týmto výrobkom chýba duša a srdce, takže sú vlastne bez hodnoty. Kde sa len pozriete, všade je ich plno. Nebolo by to až tak strašné, kedy sme pod ich vplyvom postupne nezabúdali na to, ako chutí skutočná krása života a sami sa nestávali len mizernou napodobeninou seba samých. Ak napokon predsa len precitneme a zhnusí sa nám záplava plastov, ktorá nás obklopuje, potom máme chuť utiecť do prírody, ďaleko od civilizácie.
Je však tento stav skutočne nutné tolerovať? Skutočne sa musíme zmieriť s tým, že sme odsúdení konzumovať odpad?
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Všetko sa dá uzdraviť, ak budeme chcieť! Musíme však začať od seba. Musíme sami začať tvoriť jedinečné hodnoty pomocou schopností, darov a talentov, ktoré v nás driemu nevyužité. Ak to dokážeme, svet sa začne meniť k lepšiemu. Najskôr len v našom najbližšom okolí, ale neskôr aj ďaleko od nás. Až keď spoznáme, koľko námahy stojí za vytvorením jedinečného diela pomocou vlastnej zručnosti a tvorivosti, začneme si viac vážiť diela iných ľudí. Začneme ich vyhľadávať a kupovať si ich.
Tým, že zaplatíme za hodnotný predmet človeku, ktorý ho pre nás s láskou vyrobil, dávame mu možnosť prežiť a ďalej tvoriť. A to má nesmiernu hodnotu. Svet sa tým stáva pestrejší, bohatší a opravdivejší. Kultúrne i duchovne. Všetko, čo nás obklopuje, začne dýchať krásou, jedinečnosťou a životom.
Ale pamätajme, stane sa to až vtedy, keď prekročíme svoj vlastný tieň a začneme si ceniť živé diela ľudí, ktorí sa ešte nevzdali a snažia sa prinavrátiť pravú krásu do našich životov.
A jedným z takýchto ľudí je môj dobrý priateľ, z ktorého tvorbou a umením sa môžete zoznámiť na jeho stránke: http://rezbar-orava.sk/
Skrátka, veľmi rýchlo zistíte, že týmto výrobkom chýba duša a srdce, takže sú vlastne bez hodnoty. Kde sa len pozriete, všade je ich plno. Nebolo by to až tak strašné, kedy sme pod ich vplyvom postupne nezabúdali na to, ako chutí skutočná krása života a sami sa nestávali len mizernou napodobeninou seba samých. Ak napokon predsa len precitneme a zhnusí sa nám záplava plastov, ktorá nás obklopuje, potom máme chuť utiecť do prírody, ďaleko od civilizácie.
Je však tento stav skutočne nutné tolerovať? Skutočne sa musíme zmieriť s tým, že sme odsúdení konzumovať odpad?
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Všetko sa dá uzdraviť, ak budeme chcieť! Musíme však začať od seba. Musíme sami začať tvoriť jedinečné hodnoty pomocou schopností, darov a talentov, ktoré v nás driemu nevyužité. Ak to dokážeme, svet sa začne meniť k lepšiemu. Najskôr len v našom najbližšom okolí, ale neskôr aj ďaleko od nás. Až keď spoznáme, koľko námahy stojí za vytvorením jedinečného diela pomocou vlastnej zručnosti a tvorivosti, začneme si viac vážiť diela iných ľudí. Začneme ich vyhľadávať a kupovať si ich.
Tým, že zaplatíme za hodnotný predmet človeku, ktorý ho pre nás s láskou vyrobil, dávame mu možnosť prežiť a ďalej tvoriť. A to má nesmiernu hodnotu. Svet sa tým stáva pestrejší, bohatší a opravdivejší. Kultúrne i duchovne. Všetko, čo nás obklopuje, začne dýchať krásou, jedinečnosťou a životom.
Ale pamätajme, stane sa to až vtedy, keď prekročíme svoj vlastný tieň a začneme si ceniť živé diela ľudí, ktorí sa ešte nevzdali a snažia sa prinavrátiť pravú krásu do našich životov.
A jedným z takýchto ľudí je môj dobrý priateľ, z ktorého tvorbou a umením sa môžete zoznámiť na jeho stránke: http://rezbar-orava.sk/
Komentáre